Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. február 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 14C/35/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510202063
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Milatová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1510202063.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v Bratislave pred samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľa: Ing. arch. Ľubor Hollý, nar. XX.X.XXXX, IČO: 13 959 301, miesto podnikania: Bratislava,
Starhradská 3222/8, zast.: JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, sídlo: Klincová ul.č.35, Bratislava proti
odporcom: I. Mestská časť Bratislava-Petržalka, sídlo: Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 603 201, II. Hlavné
mesto SR Bratislava, sídlo: Primaciálne nám.č.1, Bratislava, IČO: 00603481, o zaplatenie 8.808,- eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom I, II súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 3.2.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcov I, II solidárne na zaplatenie 8

808 eur s prísl. a trovami konania, dôvodiac, že odporcovia I a II nie sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré
mu prenajali, teda nemohli nakladať s vecou a dávať ju do nájmu. Nájomná zmluva uzavretá s odporcom
I je neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. a odporcovia I, II sú povinní v zmysle § 451 ods.1 a nasl. Obč.
zák. plnenie z neplatnej nájomnej zmluvy vydať.

Odporca I žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že do dnešného dňa nebol založený list
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré mu ako správcovi boli zverené Hlavným mestom SR podľa
platnej legislatívy do užívania protokolom. X. sporných nehnuteľností sa stala E. N., V.-., Z. rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V č.8 C 70/1996. Majetok jej vydaný nebol, lebo o to nežiadala. Platby,

ktoré prijal od navrhovateľa na základe platnej nájomnej zmluvy zostali v Mestskej časti Bratislava -
Petržalka, tieto neodvádzal Hlavnému mestu SR Bratislava. V užívaní nehnuteľnosti podľa nájomnej
zmluvy navrhovateľovi nebránil.

Odporca II žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie a z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie navrhovateľa, pretože nepreukázal, že je nositeľom uplatneného práva voči nemu.
V rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. 8 C 70/1996 sa súd nezaoberal tým, kto je vlastníkom
nehnuteľnosti, rozsudok je podľa neho nevykonateľný. Odvolanie voči rozsudku podané nebolo a
rozsudok sa stal právoplatný. Hlavné mesto SR bolo iba držiteľom sporných nehnuteľností a protokolom

I. zo dňa 30.9.1991 dalo tieto do správy odporcovi I. O nájomnej zmluve medzi účastníkmi konania ani
nevedeli. Finančné prostriedky, ktoré platil navrhovateľ odporcovi I na základe nájomnej zmluvy zostali
u odporcu I a neboli odoslané na účet odporcu II. Súčasne vzniesol námietku premlčania.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisu tunajšieho súdu č. 8 C 70/1996,
výpisom z evidenčného listu č. 3, zmluvou č. XX-XX-XXXX zo dňa 29.3.2006, geometrickým plánom zo
dňa 15.9.1998, výpisom z katastra nehnuteľností zo dňa 18.1.2010, prevodom platieb na účet odporcu

I zo dňa 6.7.2006, 30.4.2007, 31.12.2007, listom odporcu I zo dňa 5.11.2008 a inými listinnými dokladmi
založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z listinných dokladov založených v spise mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľ a odporca I
uzavreli dňa 29.3.2006 nájomnú zmluvu č. XX-XX-XXXX. Predmetom nájmu boli pozemky v lokalite M.
Y., a to parc.č.XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2, P., druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria o výmere 697 m2, nachádzajúce sa v okrese: Bratislava V, obci: Bratislava,
m.č.Petržalka, v kat.úz. Petržalka. Ani k jednému z pozemkov nie je v katastri nehnuteľností založený
list vlastníctva. Uvedené pozemky vznikli na základe geometrického plánu č. XX/XX zo dňa 15.9.1998
vyhotoveného spoločnosťou I., s.r.o. F. č. 6, V., C.: XXXXXXXX, overeného Okresným úradom Bratislava
V, katastrálnym odborom dňa 20.11.1998 pod č.XXX/XXXX odčlenením z pozemku parc.č.XXXX/X, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 3 638 m2,nachádzajúceho sa v okrese: Bratislava

V, obci: Bratislava, m.č.Petržalka, v kat.úz.Petržalka. Z výpisu z evidencie nehnuteľností - evidenčného
listu č. 3 mal súd preukázané, že parc.č.XXXX o výmere 3 638 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
bola vedená pre okres Bratislava-mesto, obec: Bratislava V, kat.úz.Petržalka. Správa katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 4.1.2011 oznámila súdu, že v zmysle platnej legislatívy sa z
katastra nehnuteľností vypustilo spravovanie evidenčných listov v súlade s katastrálnym zákonom, ktorý

neustanovuje povinnosť evidovať užívacie vzťahy a aktualizácia sa nevykonáva od 1.1.2005. Z výpisu
z Katastra nehnuteľností pre Hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 4.1.2011 mal súd preukázané, že
parc.č.XXXX/X o výmere 2 591 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria - právny vzťah k
pozemku nie je evidovaný na LV. Protokolom č. 48 zo dňa 30.9.1991 bodu I Hlavné mesto SR Bratislava
zverilo Mestskej časti Bratislava-Petržalka okrem iného i parc.č. XXXX o výmere 3 638, druh pozemku:

zastavaná plocha v súlade s ust. § 8 zák.SNR č. 138/1991 Zb.

Navrhovateľ a odporca I uzavreli dňa 29.03.2006 nájomnú zmluvu na dobu určitú od 1.1.2006 do
31.12.2008 s tým, že za prenajaté nehnuteľnosti sa navrhovateľ zaviazal platiť nájomné vo výške 2.936,-
eur ( 88.450,- Sk), vždy do 15.januára príslušného roka, za ktoré sa nájomné platí a za rok 2006 do
15. dní od uzatvorenia zmluvy. Nesporné bolo preukázané, že navrhovateľ zaplatil odporcovi I peňažné

plnenieakonájomnévdohodnutejvýške,teda2936eurzarok2006dňa6.7.2006,2936eurzarok2007
dňa16.4.2007a2936eurzarok2008dňa31.12.2007.Preduplynutímdobynájmupožiadalnavrhovateľ
listom zo dňa 24.7.2008 odporcu I o odkúpenie pozemkov parc.č.XXXX/X a parc.č.XXXX/X. Odporca I
listom zo dňa 5.11.2008 navrhovateľovi oznámil, že pôvodný pozemok parc.č.XXXX/X, kat.úz.Petržalka,
z ktorého boli geometrickým plánom odčlenené pozemky parc.č.XXXX/X a parc.č.XXXX/X, je vo

vlastníctve E. cirkvi, V.-trnavskej arcidiecézy, pričom o jej vlastníctve rozhodol Okresný súd Bratislava
V rozsudkom č.k. 8 C 70/1996-198, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2006 a vykonateľnosť dňa
2.5.2006.

Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:

Vzhľadom na to, že odporca II vzniesol námietku premlčania, súd sa musel v prvom rade zaoberať touto

otázkou. Predmetom konania je bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 100 ods.1 Obč.zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods.1 Obč.zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.Peňažné plnenie prijal odporca I od navrhovateľa dňa 6.7.2006 v sume 2 936 eur, 16.4.2007 v sume
2 936 eur a 31.12.2007 v sume 2 936 eur. Posledná pohľadávka bola splatná dňa 15.1.2008. Návrh
na súd podal navrhovateľ až 3.2.2010, teda po premlčacej lehote podľa § 107 ods.1 Obč.zák. I keby

súd pripustil, že sa navrhovateľ dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu dňa 28.4.2006, keď
sa stal právoplatný rozsudok, ktorým mal sporné nehnuteľnosti odporca II vydať E. cirkvi, V.-trnavskej
arcidiecéze,Z.,premlčacialehota,vprípade,žebyskutočneišloobezdôvodnéobohateniezačalaplynúť
dňom 29.4.2006 a uplynula by dňom 29.4.2008 a návrh bol podaný až dňa 3.2.2010, teda po premlčacej
lehote. I napriek tomu, že uplatňovaná pohľadávka bola premlčaná, súd sa zaoberal meritom veci.

Účinnosťou zákona č. 180/1995 Zb., t.j. dňom 1.9.1995, prešli podľa § 14 ods.2 neknihované pozemky
v zastavanom území obce do vlastníctva obce, na ktorej území sa nachádzali.

Podľa § 451 ods.1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods.2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

Účelom úpravy inštitútu bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku, ako základnom predpise
súkromného práva, je predovšetkým snaha zákonodarcu zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia
na úkor iného, to znamená, že zákon za neprípustný označuje každý taký majetkový nárast určitého
subjektu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom a inak než niektorým právom uznaným spôsobom
nadobudnutia majetku. V prípade, ak už však k bezdôvodnému obohateniu prišlo, uvedená právna

úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania, pričom povinným (zodpovednostným) subjektom na
vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil, a oprávneným subjektom, t.j.
v prospech ktorého sa vydanie takýchto obohatení má uskutočniť, je ten, na úkor koho bezdôvodné
obohatenie vzniklo, pričom tak povinným ako aj oprávneným subjektom môžu byť tak osoby fyzické ako
aj osoby právnické.

Nevyhnutnou podmienkou aplikácie predmetnej úpravy v Obč. zákonníku je však to, aby základ plnenia
spočíval v "občianskoprávnych" vzťahoch, ktoré sú upravené normami súkromného práva (Obchodný
príp. Občiansky zákonník), ktoré sú založené na princípoch právnej rovnosti a autonómie ich subjektov.

Na základe opisu rozhodujúcich skutočností učinených navrhovateľom v podanom návrhu (žalobe)
v tomto prípade, je potrebné daný právny vzťah, z ktorého navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok

(predmet súdneho konania) analyzovať a právne kvalifikovať z hľadísk významných pre prípadné
posúdenie veci samej a v tom rámci vykonať aj posúdenie vecnej legitimácie účastníkov konania, a to
aktívnej legitimácie navrhovateľa ako aj pasívnej legitimácie v návrhu označených odporcov.

Pre posúdenie veci samej v danom prípade je potrebné preto venovať pozornosť, ako základnej a
zásadnej otázke, či navrhovateľ a odporcovia sú v danom konaní vecne legitimovanými, tzn. posúdiť,

či návrh podal ten, kto ho podľa hmotného práva mal (a mohol) podať, či ju podal proti tomu subjektu
(odporcovi), ktorý je spolu s ním účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje navrhovateľ
uplatnený návrh.

O nedostatok vecnej legitimácie na strane odporcu pritom vo všeobecnosti ide v tom prípade, ak niekto,
o kom navrhovateľ v návrhu tvrdí, že je výlučným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti alebo oprávnenia,

o ktoré v konaní ide, týmto nositeľom nie je, prípadne nie je nositeľom výlučným.

Podľa § 454 Obč. zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť
sám.Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa tohto zákonného ustanovenia,
je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa
plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za obohateného

treba pritom považovať toho, za koho sa plnilo a nie toho, komu sa plnenie poskytlo.

Je nepochybné, že navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok v tomto konaní na základe ust. § 451 ods.2
Obč.zák., keď považoval nájomnú zmluvu za neplatnú medzi ním a odporcom I a žiadal vrátiť plnenie
podľa ust. § 457 Obč.zák., i keď navrhovateľ to v žalobnom návrhu nevyjadril - synalagmatický záväzok.

V prejednávanej veci bolo v konaní pred súdom vykonaným dokazovaním jednoznačne a nesporne
preukázané, že odporca I protokolom č.XX zo dňa 30.9.1991 zveril odporcovi II do správy dňom

1.10.1991 v súlade s ust. § 8 zák.SNR č.138/1991 Zb. podľa bodu I protokolu i parc.č.XXXX o výmere
3 638 m2, druh pozemku zastavaná plocha, kat.úz. Petržalka, čo je zrejmé z evidenčného listu č.
3. Parc.č.XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2 a parc.č. XXXX/X,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 697 m2, nachádzajúce sa v okrese: Bratislava
V, obci: BA-m.č.Petržalka, kat.úz.Petržalka vznikli na základe geometrického plánu č.XX/XX zo dňa

15.9.1998 odčlenením z pozemku parc.č.XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 3 638 m2, nachádzajúceho sa v okrese: Bratislava V, obci: BA-mč.Petržalka, kat.úz.Petržalka.
Účinnosťou zák.č.180/1995 Zb., t.j. dňom 1.9.1995, prešli podľa § 14 ods.2 neknihované pozemky v
zastavanom území obce do vlastníctva obce, na ktorej území sa nachádzali. Preto odporca I sa stal
vlastníkom uvedených nehnuteľností zo zákona a oprávnene uzavrel nájomnú zmluvu s navrhovateľom

dňa 29.3.2006, ktorú účastníci realizovali. Odporca I nebránil navrhovateľovi v zmysle platnej nájomnej
zmluvy vyššieuvedené nehnuteľnosti užívať a navrhovateľ plnil peňažné plnenie na základe vzájomnej
dohody. Táto povinnosť navrhovateľovi nezanikla, nájomná zmluva, na základe ktorej navrhovateľ plnil
peňažné plnenie odporcovi I je platná, nemohol sa odporca I obohatiť na úkor navrhovateľa podľa §
451 ods.2 Obč.zák. Navrhovateľ v tomto prípade plnil to, na čo bol povinný (na základe uzavretej

nájomnej zmluvy) a na základe právneho vzťahu, v rámci ktorého sa toto plnenie uskutočnilo. V danom
prípade navrhovateľ vykonal plnenie voči oprávnenému subjektu v rámci ich právneho vzťahu a teda
nemožno v žiadnom prípade považovať prijaté plnenie za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
v zmysle § 451 a nasl. Obč. zákonníka. Podľa názoru súdu odporca I má právo nakladať so spornými
nehnuteľnosťami do času, kým podľa rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 8 C 70/96-198 oprávnená osoba

nepožiada o vydanie sporných nehnuteľností. Voči odporcovi II súd návrh zamietol pre nedostatok
pasívnej legitimácie, keď dokazovaním nebolo preukázané, že plnenie od navrhovateľa prijal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.12 OSP, zásady úspechu odporcov I a II v konaní .
Trovy konania im nevznikli, preto súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do l5 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti :

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované

- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

- Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a /

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny

poplatok za návrh.