Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205217
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513205217.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. č. XXX, o
vymoženie 390,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará
Ľubovňa č. k. 2Er/484/2013-15 zo dňa 07.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §§ 261
ods. 3 písm. d); 497 Obchodného zákonníka, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov,§§2písm.a),b);3ods.1,2zákonač.258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1 až 5; 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že v tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného
titulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval právomoc prejednať spor, je
súčasťouobsahutypovej(adhéznej,formulárovej)zmluvy,ktorúoprávnenývrámcisvojejpodnikateľskej

činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Dojednanie Rozhodcovskej doložky pri záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou,
ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 OZ neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti.

Okrem uvedeného, rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po
vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Táto situácia ho následne vedie k pristúpeniu na

podmienky vopred pripravené bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah rozhodcovskej doložky
ovplyvniť,nakoľkotátobolaspísanánapredtlačenomformulári,ktorýobsahovalajznenierozhodcovskej
doložky.Povahauvedenejrozhodcovskejdoložkyjetedaadhézna,apretojuspotrebiteľmoholbuďprijať
ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol oprávneným vopred pripravený. Zvolenýrozhodcovský súd je v predmetnej rozhodcovskej doložke vopred zakotvený ešte pred samotným
doplnením ďalších údajov, a teda pred samotným vznikom tej ktorej dohody. Len s ťažkosťami
možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie

rozhodcovskej doložky nesie.

Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok
dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Individuálne dojednanie
rozhodcovskej doložky nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j. nevyplýva,

že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a
zrozumiteľnými informáciami - predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní
a aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou treba

poukázať zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 OZ, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. V danom prípade oprávnený individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, ako vyplýva z
vyššie uvedených skutočností, nepreukázal.

Už len skutočnosť, že podmienka rozhodcovskej doložky, ktorá bola vopred stanovená a predpripravená

oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v zmysle rozhodcovskej doložky
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní vopred
paušálne stanovených rozhodcov, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom.

V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným

občianskoprávnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh
oprávneného, povinný ako spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Rozhodcovská doložka tak znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. To je
pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože oprávnený sa v prípade porušenia zmluvných

podmienok zo strany povinného snaží získať exekučný titul.

V samotnej rozhodcovskej doložke niet o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi občianskoprávnym a
rozhodcovským súdnym procesom ani zmienka.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a

nasl. OZ a tiež Smernica Rady 93/13/EHS.

Dojednaná Rozhodcovská doložka zo dňa 12.02.2010 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore
s ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj so Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná
rozhodcovská doložka v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak by exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej

doložky má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.Na to, aby rozhodcovská doložka pri spotrebiteľskej zmluve spĺňala znak individuálneho dojednania,
spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom
prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli poskytnuté všetky potrebné informácie, čo

znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ bude mať možnosť ovplyvniť obsah
rozhodcovskej doložky, čo musí byť na ťarchu dodávateľa aj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej
kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv,
a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa
nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia

konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové rozhodcovské zmluvy dojednávané vo viacerých
prípadoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu rozhodol súd prvého stupňa tak, že
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd
prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon. Okrem ustanovenia

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval
právny predpis. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných
súdovzastaviťexekučnékonaniavprípade,akrozhodcovskýrozsudokukladápovinnosť,ktoráodporuje
dobrým mravom, ale súd prvého stupňa citované ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v

konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených listín posudzuje exekučný titul z
formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd
zisťuje, či sú naplnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci materiálneho prieskumu
exekučného titulu exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, Musí sa len obmedziť

na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu.

Oprávnený ďalej namietal, že v prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie
§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré im

priznáva zákon. Takýmto postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú

pre zmluvné strany záväzné, Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie
vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu.

V zmysle článku 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, rozhodcovský súd postupuje
v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, a preto bol exekučný titul vydaný v súlade s týmto

zákonom.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia

§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci
rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi, uvedenými v rozhodnutí
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len dopĺňa, že je pravdou, že podľa § 35
Zákonaorozhodcovskomkonanírozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37tohto
zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu.

Ide o právoplatnosť formálnu a materiálnu. Formálna právoplatnosť znamená, že takéto rozhodnutie už
nie je preskúmateľné riadnym opravným prostriedkom, v dôsledku čoho žiadne opravné prostriedky proti
takému rozhodnutiu nemajú odkladný účinok.

K odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovskú doložku s povinným uzatvára formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská

doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, odvolací súd konštatuje, že v danom
prípade nebola rozhodcovská doložka uzavretá vo forme samostatnej listiny, ale je obsiahnutá vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je
zmluvou formulárovou, ktorej obsah povinný nemohol ovplyvniť. Dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom
ovplyvniť obsah zmluvy a mohol zmluvu prijať buď ako celok, alebo odmietnuť. Zároveň obsah

rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený a nemožno predpokladať, že spotrebiteľ si
bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie dojednanie rozhodcovskej zmluvy.

V prípade, ak rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od rozhodcovskej zmluvy, uzavretej
medzi oprávnený a povinný za vyššie uvedených podmienok, platí záver, ku ktorému správne dospel v
napadnutom uznesení súd prvého stupňa.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol v odvolaní žiadnu takú
relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého uznesenia.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako
vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.