Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/320/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204556
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113204556.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č.
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený splnomocnencom: Fridrich Paľko s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská republika,
konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o určenie, že odporkyňa je zodpovedná za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom
a o zaplatenie škody v sume 5.109,48 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.021,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16C/234/2013-54 zo dňa 22. januára
2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie navrhovateľa sa o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporkyni nepriznal právo
na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom určenej lehote odvolanie navrhovateľ
a uviedol, že podáva odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
O.s.p. a to v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,
ďalej v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. a taktiež v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., keď súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav. Súd rozhodol v merite
veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.
V právnom štáte a osobitne spravodlivom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom
čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto
neprípustnej interpretácii dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledku nesprávnosti súdneho
rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní
viazaný ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z.z.
a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v
znení zák. č. 412/2012 Z.z. Súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej
retroaktivity, čo je neprípustné. Ďalej odvolateľ uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor,
že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde
ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru načo
zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorej z hľadiska ochrany

základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd
má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), neprejednával odvolanie jeho obsahom a
dôvodmi podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., pretože postupom bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. zistil, že je podané oneskorene.

Podľa ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané
oneskorene.

Predmetné odvolanie bolo podané navrhovateľom osobne na Okresnom súde Trnava dňa 17.02.2014.
Navrhovateľ prevzal rozsudok dňa 29.01.2014 a 15-dňová lehota na podanie odvolania uplynula dňa
13.02.2014.

Predmetné odvolanie bolo podané navrhovateľom osobne na Okresnom súde Trnava dňa 17.02.2014.
Lehota na podanie odvolania začala plynúť podľa ust. § 57 ods. 1 O.s.p. nasledujúcim dňom od
doručenia rozhodnutia teda 30. januárom 2014 a posledným dňom na podanie odvolanie bol 15.deň t.j.
13.02.2014, čo bol štvrtok. Odvolanie bolo podané osobne na súde až dňa 17.02.2014. Keďže odvolanie
bolo podané až 17.02.2014 po uplynutí 15 -dňovej odvolacej lehoty, odvolací súd musel konštatovať, že
odvolanie bolo podané oneskorene a podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolanie odmietnuť.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v
spoj. s ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. analogicky ako pri zastavení konania, keďže vec nepreskúmaval
meritórne.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.