Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210203068
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3210203068.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného F. F., bytom Z. I.d Z., O. zastúpeného JUDr.
Viliamom Vaňkom ml., advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského 578/11, proti
povinnej W. F., bytom Y. XXX/X, o vymoženie 3.350,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho
exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. a oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 2. júna 2014, č. k. 4Er/810/2010-279, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku III. z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. vyhovel námietkam povinnej proti ďalším

trovám exekúcie zo dňa 27.12.2013, uvedených v Upovedomení o ďalších trovách exekúcie č. EX
2192/2010-136 zo dňa 20.12.2013 a vo výroku II. vyhovel námietkam povinnej proti predbežným
trovám exekúcie zo dňa 27.12.2013, uvedených v Upovedomení o predbežných trovách exekúcie č.
EX 2192/2010 - 135 zo dňa 20.12.2013, a to podľa § 201 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Zároveň
súd prvého stupňa výrokom III. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku s poukazom na § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46 ods. 3 a § 243b ods. 1, 2

Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol, že dňa 07.01.2014 boli súdnemu exekútorovi doručené
námietky povinnej proti ďalším trovám exekúcie a po ich preskúmaní dospel tamojší súd k záveru, že
námietky povinnej proti ďalším trovám exekúcie sú dôvodné. V upovedomení o ďalších trovách exekúcie
datovanom dňom 20.12.2013 súdny exekútor uviedol, že počas vykonávania exekúcie vznikli ďalšie
trovy exekúcie oprávneného vo výške 159,68 eur z titulu 1 x úkon právnej služby právneho zástupcu
oprávneného za vyjadrenie k námietkam povinného vo výške 126,97 eur, 1x režijný paušál 7,21 eur,

DPH 25,50 eur. K tomuto súdny exekútor uviedol ustanovenie § 16 ods. 2 písm. f) vyhlášky č. 655/2004
Z. z. Keďže vyhláška č. 655/2004 Z. z. nemá ustanovenie § 16 ods. 2 písm. f), je upovedomenie
súdneho exekútora o ďalších trovách nepreskúmateľné a nie je zrejmé, na základe akého zákonného
ustanovenia (resp. ustanovenia vyhlášky) boli tieto trovy oprávneného vyčíslené. Na základe uvedených
skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že námietkam povinnej proti ďalším trovám exekúcie
je potrebné vyhovieť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozhodnutia. V odôvodnení

rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že dňa 07.01.2014 boli súdnemu exekútorovi doručené
námietky povinnej proti predbežným trovám exekúcie a po ich preskúmaní dospel prvostupňový súd
k záveru, že aj námietky povinnej proti predbežným trovám exekúcie sú dôvodné. Súd prvého stupňa
dôvodil, že v upovedomení o začatí exekúcie je súdny exekútor povinný v zmysle ustanovenia § 201
ods. 1 Exekučného poriadku určiť výšku trov exekúcie, ktoré v konaní pravdepodobne vzniknú. V rámci
náhrady výdavkov a náhrady za stratu času bol exekútor povinný vyčísliť tieto len v rozsahu ich skutočnej

výšky v čase vydania upovedomenia. Exekútor ich v upovedomení zo dňa 20.12.2013 vyčíslil ku dňu
06.10.2010 sumou 10,51 eur. Dňa 06.10.2010 nemohli byť hotové výdavky exekútora vo výške 6,80 eurna poštovnom, keďže k tomuto dňu mohlo poštovné predstavovať maximálne 1,70 eur za doručenie
žiadosti o udelenie poverenia súdu z dôvodu, že dňa 06.10.2010 bolo súdnemu exekútorovi udelené
poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo doručené dňa 11.10.2010, čo preukazuje aj doručenka

súdu o doručení poverenia súdnemu exekútorovi. Z uvedeného dôvodu nemohli vzniknúť súdnemu
exekútorovi ani hotové výdavky na papier a toner vo výške 3,15 eur, obálky 0,40 eur, spisový obal
0,15 eur, predtlačený šek 0,01 eur a náhrada za stratu času 3,30 eur. Prvostupňový súd mal za to,
že exekútor si neoprávnene uplatnil náhradu za stratu času, keď podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhrada za stratu času patrí exekútorovi pri úkonoch

vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Z uvedených dôvodov bolo potrebné námietkam povinnej proti trovám
exekúcie vyhovieť. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal aj na ustanovenie § 3 Exekučného
poriadku, podľa ktorého je exekútor viazaný rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. Exekútor
v súvislosti s vydaním upovedomenia o predbežných trovách exekúcie EX 2192/2010-135 zo dňa
20.12.2013 nerešpektoval uznesenie tamojšieho súdu č. k. 4Er/810/2010-228 zo dňa 01.10.2013,

ktorým bolo rozhodnuté námietkach povinnej proti trovám exekúcie. Súd prvého stupňa ďalej uviedol,
že povinná podala dňa 23.11.2012 na tamojšom súde návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
zvyšná časť pohľadávky oprávneného a trovy exekúcie boli uhradené povinnou. Preskúmaním obsahu
spisu prvostupňový súd zistil, že súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 06.10.2010
na vymoženie sumy 9.958,17 eur a trov exekúcie. Uznesením tamojšieho súdu č. k. 4Er/81/2010-50

zo dňa 03.03.2011 súd exekúciu vo výroku IV. uznesenia v časti o vymoženie 6.608,16 eur zastavil.
Uznesenie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 4CoE/323/2011 zo dňa 31.01.2012. Súd prvého stupňa mal z obsahu spisu preukázané
uhradenie dlžnej sumy v celkovej výške 12.367,77 eur, pričom uvedená výška bola potvrdená aj súdnym
exekútorom. Povinná mala uhradiť v zmysle návrhu oprávneného sumu 10.300,02 eur (pozostávajúcu

z istiny vo výške 9.958,17 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 319,35 eur
a trov exekúcie oprávneného vo výške 22,50 eur). Oprávnenému bola dňa 01.03.2011 poukázaná
poštovým poukazom suma 6.608,16 eur, čo oprávnený aj potvrdil a uviedol, že platbu prevzal dňa
04.03.2011 a v mesiaci december mu súdny exekútor poukázal sumu vo výške 2.375,00 eur, zrážkami
z dôchodku mu bola poukázaná suma 501,54 eur a teda celkovo mu bola poukázaná sumu 9.484,70

eur. Súd prvého stupňa v danom prípade poukázal na ustanovenie § 46 ods. 3 Exekučného poriadku,
v zmysle ktorého plnenie exekútorovi má rovnané účinky, ako keby povinný plnil oprávnenému, to
znamená, že tým, že povinná časť dlhu vo výške 3.350 eur plnila exekútorovi a tento z uvedenej
sumy poukázal oprávnenému len sumu 2.375 eur a zvyšok sumy vo výške 975 eur si ponechal, má
takéto plnenie rovnaké účinky ako keby plnila oprávnenému. Povinná postupne poukázala súdnemu

exekútorovi bezhotovostným prevodom sumu 1.908,07 eur a oprávnenému bola poukázaná suma vo
výške 501,54 eur zrážkami z dôchodku. Povinná teda uhradila súdnemu exekútorovi sumu 2.883,07 eur,
ktorú si súdny exekútor ponechal na trovy exekúcie. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvého stupňa
za preukázané, že povinná splnila svoj dlh voči oprávnenému vo výške 10.300,02 eur, aj keď táto
suma nebola poukázaná oprávnenému, mal za preukázané splnenie dlhu, pretože podľa § 46 ods. 3

Exekučného poriadku plnenie exekútorovi má rovnaké účinky ako keby plnil povinný oprávnenému. Z
celkovej uhradenej sumy zostáva po odpočítaní sumy pre oprávneného (12.367,77 eur - 10.300,02 eur)
suma 2.067,75 eur. V danom prípade súd prvého stupňa exekúciu zastavil, keďže právo na vymáhanie
dlžnej sumy zaniklo po vydaní rozhodnutia (exekučného titulu ), ktorý bol vydaný dňa 08.03.2010. O
trovách exekúcie rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku samostatne

po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote súdny exekútor odvolanie z dôvodu, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

rozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciaúčastníkovikonaniasapostupomsúdu
odňalamožnosťkonaťpredsúdom.SpoukazomnauznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa28.01.2014,
č. k. 5 Cdo 26/2013 mal súdny exekútor za to, že je oprávnený podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa o zastavení exekúcie, nakoľko sa exekúcia zastavuje aj pre trovy exekúcie. Ďalej uviedol,
že povinný v zákonnej lehote vzniesol námietky proti trovám exekúcie, ale vymáhanú pohľadávku

neuhradil skôr, ako mu uplynula lehota na podanie námietok proti exekúcii. Súdny exekútor zdôraznil,
že predbežné trovy exekúcie však už boli zo strany povinného uhradené, čo bolo aj súdu prvého stupňa
oznámené. Úhradou povinného zanikol nárok exekútora na predbežné trovy exekúcie splnením, čím
zaniklo aj oprávnenie povinného vzniesť námietky proti trovám exekúcie. Tým, že súd prvého stupňanámietkam povinného vyhovel, niet právneho titulu na zaúčtovanie platby povinného na predbežné trovy
exekúcie. K zastaveniu exekúcie súdny exekútor s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 23CoE/453/2012 zo dňa 04.03.2013 a sp. zn. 2CoE/183/2013 zo dňa 15.08.2013 poznamenal,

že zánik vymáhaného nároku je dôvodom na zastavenie exekúcie v prípade, ak nastal pred začatím
exekučného konania. Ak vymáhaná pohľadávka bude uspokojená až po začatí exekučného konania,
končí sa exekúcia bez vydania osobitého rozhodnutia súdu o jej zastavení. V zmysle zásady zákazu
retroaktivity súdny exekútor namietal, že súd prvého stupňa nemohol aplikovať ustanovenie § 46 na
vykonané platby pred 01.11.2013, ale len na platby po tomto dátume. Záverom zdôraznil, že súd prvého

stupňa zastavil exekúciu, a to aj napriek tomu, že vymáhaná pohľadávka a trovy exekúcie ešte nie sú
uhradené. S ohľadom na uvedené skutočnosti súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie vo výrokoch I. a II. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a vo výroku III.
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku III. uznesenia súdu prvého stupňa prostredníctvom

svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený. Tiež poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 23CoE/453/2012 zo dňa 04.03.2013 a sp. zn. 2CoE/183/2013 zo dňa 15.08.2013 a
zdôraznil nemožnosť súdu prvého stupňa rozhodovať o zastavení exekúcie, ak povinný plní v prospech
oprávneného až po začatí exekučného konania. Oprávnený uviedol, že jeho pohľadávka nebola
zaplatená v rozsahu, v akom uvádza súd prvého stupňa, a to s poukazom na § 46 ods. 5 Exekučného

poriadku. Súd prvého stupňa sa v rozhodnutí vôbec nevyporiadal s tým, že povinná čiastočnými
úhradami súdnemu exekútorovi plnila nielen pohľadávku oprávneného, ale aj trovy exekúcie. Mal za
to, že súd prvého stupňa zastavil exekúciu, hoci vymáhaná pohľadávka a trovy exekúcie ešte nie sú
uhradené. Oprávnený záverom navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok III. uznesenia
súdu prvého stupňa zrušil.

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že s ním súhlasí.

K odvolaniu oprávneného zaslala písomné vyjadrenie aj povinná. Uviedla, že oprávnený žiadnym
spôsobom nespochybnil aplikáciu ustanovenia § 46 ods. 3 Exekučného poriadku aj na konania začaté

pred 01.11.2013 a ani výšku vymoženej sumy. Povinná poukázala na skutočnosť, že z obsahu spisu
vyplýva splnenie dlžnej pohľadávky oprávnenému, ako i trov exekúcie. Zo strany súd prvého stupňa
nedošlo podľa povinnej k žiadnemu pochybeniu, naopak, súd prvého stupňa sa vo svojich rozhodnutiach
vydaných počas exekúcie podrobne zaoberal skutkovým stavom a svoje rozhodnutia riadne odôvodnil.
Preto navrhla, aby odvolací súd odvolanie oprávneného v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol.

Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaných odvolaní zisťoval, či
odvolania oprávneného a súdneho exekútora boli podané v zákonom stanovenej lehote, subjektmi
oprávnenými na podanie takýchto opravných prostriedkov, a či smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým
zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 201 veta prvá OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ
to zákon nevylučuje.

Podľa § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

V zmysle § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný; iné
osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje
o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného
právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor
vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie, náhradu výdavkov a náhradu za stratu
času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň

povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie predbežne vyčísli ich výšku.

Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje
súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

V danej veci súd prvého stupňa vo výrokoch I. a II. vyhovel námietkam povinnej proti ďalším trovám
exekúcie zo dňa 27.12.2013 ako aj námietkam povinnej proti predbežným trovám exekúcie zo dňa
27.12.2013, s poukazom na ustanovenie § 201 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. V poučení uznesenia
súd prvého stupňa uviedol, že proti výroku I. a II. predmetného uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Napriek tomu, proti týmto výrokom podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Z ustanovení

Exekučného poriadku však priamo vyplýva pre účastníkov konania nemožnosť podať odvolanie voči
rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie.

V zmysle uvedeného odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odmietol odvolanie súdneho
exekútora proti výrokom I. a II., nakoľko smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorým odvolanie nie je

prípustné,

Pririešeníotázky,ktojeoprávnenýpodaťodvolanie,trebavychádzaťzustanovenia§201OSP.Vzmysle
uvedeného ustanovenia môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním iba účastník, prípadne vedľajší
účastník. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v citovanom ustanovení § 37 ods. 1

Exekučného poriadku, podľa ktorého je súdny exekútor účastníkom konania len keď súd rozhoduje o
trovách exekúcie. Vo výroku III. napadnutého uznesenia súd prvého stupňa nerozhodoval o trovách
exekúcie, ale rozhodoval o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, a preto
súdny exekútor nebol oprávnený podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietol odvolanie
súdneho exekútora aj proti výroku III. z dôvodu, že ho podala osoba, ktorá na podanie odvolania nie je
oprávnená, pričom odvolaním súdneho exekútora sa po vecnej stránke nezaoberal.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP v rozsahu oprávneným podaného odvolania proti

výroku III. uznesenia, ktorým súd prvého stupňa zastavil exekúciu, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou poverením č. 5301
011306 zo dňa 06.10.2010 poveril exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej na vymoženie uloženej

istiny vo výške 9.958,17 eur a trov exekúcie, a to na podklade právoplatného a vykonateľného
uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 08.03.2010, č. k. 3C/88/2009-86. Výrokom
IV. uznesenia zo dňa 03.03.2011, č. k. 4Er/810/2010-50, právoplatným dňa 04.04.2012, súd prvého
stupňa exekúciu zastavil v časti o vymoženie 6.608,16 eur. Dňa 23.11.2012 bol tamojšiemu súdu
doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v plnej výške uhradila istinu aj trovy

exekúcie. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením vo výroku III. exekúciu zastavil podľa
§ 57 ods. 1 písm. f) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že povinná svoj dlh voči
oprávnenému vo výške 10.300,02 eur splnila a teda právo na vymáhanie dlžnej sumy zaniklo po vydaní
rozhodnutia (exekučného titulu).

Podľa§221ods.1písm.h)OSPodvolacísúdrozhodnutiezruší,lenaksúdprvéhostupňanesprávnevec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Podľa § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku; poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi
podľa § 44 cit. zák. exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením
pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.

Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku; pred vrátením poverenia podľa odseku 1 písm. c) a e)

je exekútor povinný zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom
uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku
vymoženýchtrovexekúcieexekútoravčleneníodmenaexekútora,náhradahotovýchvýdavkov,náhrada
za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Konečné
vyúčtovanie exekučného konania podľa predchádzajúcej vety zasiela exekútor spolu s vrátením
poverenia aj súdu.

Podľa § 61 Exekučného poriadku; navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní sú upravené
v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (pozri najmä Občiansky zákonník, Obchodný

zákonník, Zákonník práce). V zmysle § 57 ods. 1 písm. f) je dôvod zániku práva a nadväzne na to
aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu došlo mimo vykonávania exekúcie. Platí to aj pre
čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa nesprávne
zastavil exekúciu s poukázaním na § 57 ods. 1 písm. f) v predmetnom prípade, čím nesprávne právne
posúdil vec, nakoľko pre použitie tohto dôvodu zastavenia exekúcie by k zániku práva muselo dôjsť

mimo vykonávacieho konania, t. j. ešte pred začatím exekučného konania. Odvolací súd mal z obsahu
spisu preukázané, že povinná v predmetnom prípade plnila až po začatí exekučného konania.

V prípade vymoženia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie od povinného
dochádza k skončeniu konania ex lege, a to dňom vymoženia pohľadávky, jej príslušenstva a

trov exekúcie. Nakoľko účinky skončenia konania nastávajú priamo zo zákona, nie je potrebné o
skončení exekúcie vydávať rozhodnutie. O uvedených účinkoch skončenia konania je súdny exekútor
bezodkladne povinný informovať súd tým, že mu vráti poverenie na základe, ktorého exekúciu vykonal.

V uvedenej veci oprávnený v odvolaní uviedol, aj že povinná neuhradila celú vymáhanú pohľadávku a

trovy exekúcie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor vo svojom oznámení
súdu prvého stupňa zo dňa 18.04.2013 uviedol, že povinná v prebiehajúcom exekučnom konaní uhradila
13.046,37 eur. Odlišne však súdny exekútor vyčíslil vymoženú sumu v oznámení zo dňa 17.03.2014,
keď uviedol, že povinná k uvedenému dňu zaplatila 12.367,77 eur. S uvedenými odlišnými tvrdeniami
súdneho exekútora sa súd prvého stupňa v napadnutom uznesení žiadnym spôsobom nevyporiadal.

Odvolací súd dodáva, že súdny exekútor v oznámení zo dňa 13.03.2011, ktoré bolo súdu prvého stupňa
doručené dňa 17.03.2011 (č. l. 54), upustil od vykonania exekúcie v časti vymáhaného nároku a trov
exekúcie spolu vo výške 9.958,16 eur, čím došlo v tejto časti exekučného konania k jeho skončeniu
ex lege.

Na základe vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku III. podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne rozhodnúť o návrhu povinnej

na zastavenie konania, resp. v prípade preukázania dôvodov žiadať súdneho exekútora o vrátenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyplývajúcej zo zastavenia ex lege. V prípade, že dospeje k záveru
o vydaní rozhodnutia, rozhodne tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám
vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 OSP.

Podľa § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .