Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/148/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109219195
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8109219195.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: Mgr. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., P. L.
X, zastúpená D. Y., J. XX, E., proti odporcovi: Mgr. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. L. X, E.,
zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní navrhovateľky i odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 13C/170/2009-300 zo dňa 10.06.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu 1.stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania tak, že do výlučného vlastníctva odporcu prikázal: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX,
k.ú. E. a LV č. XXXXX, k.ú. E., a to byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome súp. číslo XXXX, v E.,
E. L. X, spolu so spoluvlastníckym podielom 74/6260 na spoločných častiach a zariadeniach domu a

spoluvlastníckym podielom 74/6260 na parcele č. 14766 o výmere 1.086 m2,

Hnuteľné veci Rok nadobudnutia Zostatková cena v Eur
sedacia súprava 2009 879,00
obývacia stena 2008 995,82
konferenčný stolík 2008 165,97

vstavaná skriňa 2008 993,06
posteľ 2008 829,85
matrac 2008 334,79
držiak na TV - SANSU 2009 20
držiak na uteráky 2008 41,49
skrinky do kúpeľne 2008 339,69

svietidlo do kuchyne 2009 105,39
svietidlá do WC + kúpeľne 2009 21,33
luster do spálne 2008 35,97

Hypotekárny úver č. 2008037960 poskytnutý Tatrabankou, a.s. Bratislava je povinný splatiť veriteľovi
odporca.

Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na úplné vyrovnanie jej podielu z
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 21.340,97 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vyslovil, že o trovách konania účastníkov konania a štátu rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 149 ods.1 a ust. § 150 Občianskeho
zákonníka.

Účastníci konania boli manželia, manželstvo uzavreli dňa 18.08.2007. Ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C/109/2009 zo dňa 30.06.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.07.2009. Z manželstva účastníkov konania nepochádzajú deti.

Počas trvania manželstva účastníci konania nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.05.2008

byt v E. na ulici E. L. X. Nadobudli ho za kúpnu cenu vo výške 2.200 000,- Sk, z ktorej sumu 1.000
000,- Sk platili z hypotekárneho úveru poskytnutého Tatra bankou. Navrhovateľka zaplatila zo svojich
prostriedkovčasťkúpnejcenyvovýške650.000,-Sk,odporca400.000,-Sk.Súčasnáhodnotatohtobytu
bola znaleckým posudkom Ing. E. J. č. 118/2010 určená na sumu 60.000,- Eur. V tomto byte účastníci
konania vykonávali rekonštrukciu v období od júna 2008 do decembra 2008. Počas rekonštrukcie sa
vymenili podlahy, dvere vrátane zárubní, zrekonštruovala sa kúpeľňa, toaleta, vymenili sa umývadlá,

kohútiky, batérie, dlažba, byt sa nanovo vymaľoval, vymenila sa kuchynská linka, kúpilo sa zariadenie
kuchyne, vymenili sa radiátory, urobili sa stierky v celom byte.

V čase uzavretia manželstva mala navrhovateľka na svojom účte sumu 80.000,- Sk, počas trvania
manželstva jej na tento účet bola pripísaná ďalšia suma jej vlastných finančných prostriedkov

nepatriacich do BSM vo výške 50.000,- Sk (od matky).

Ďalej mala navrhovateľka vlastné prostriedky vo výške cca 520.000,- Sk na účte podielových fondov
(podľa výpisu na tomto účte mala navrhovateľka k 17.8.2007 sumu 520.618,- Sk). Sumár vlastných
prostriedkov navrhovateľky teda bol cca 650.000,- Sk. Navrhovateľka po uzavretí manželstva zo svojho

účtu poukázala na účet podielových fondov sumu 140.000,- Sk (13.9.2007) a 50.000,- Sk (20.12.2007),
teda sumu vyššiu, ako bola suma jej vlastných prostriedkov. Keď jej na účet bola pripísaná suma cca
720.000,- Sk (dňa 26.2.2008), v tejto už boli zahrnuté aj vklady z prostriedkov patriacich do BSM a aj
vlastné prostriedky navrhovateľky vo výške 130.000,- Sk (ktoré súd už raz ako jej vlastné zohľadnil).
Vlastné prostriedky navrhovateľky teda boli v sume 650.000,- Sk a v tejto sume boli použité na zaplatenie

kúpnej ceny za byt.

Odporca v čase uzavretia manželstva na svojom účte mal sumu 243.970,- Sk a na svojom ďalšom účte
sumu 300.000,- Sk. Mal aj ďalšiu sumu peňazí v hotovosti vo výške cca 76.000,- Sk. Tieto finančné
prostriedky boli použité jednak na zaplatenie časti kúpnej ceny za byt a jednak na rekonštrukciu bytu.

Zostatok úveru, ktorý účastníkom konania poskytla Tatra banka, a.s., ku dňu rozvodu manželstva činil
32.431,65 Eur, po rozvode ho spláca navrhovateľka sumou 148,23 Eur mesačne.

Od rozvodu manželstva k 21.01.2013 navrhovateľka na tento úver zaplatila 6.090,36 Eur, do času

vyhlásenia rozsudku sumu 5 x 148,23 Eur, teda spolu 6.831,51 Eur.

Účastníci konania sa zhodli, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patria tieto hnuteľné veci v týchto
zostatkových cenách:

Hnuteľné veci Rok nadobudnutia Zostatková cena v Eur
sedacia súprava 2009 879,00
obývacia stena 2008 995,82
konferenčný stolík 2008 165,97
vstavaná skriňa 2008 993,06

posteľ 2008 829,85
matrac 2008 334,79
držiak na TV - SANSU 2009 20
držiak na uteráky 2008 41,49
skrinky do kúpeľne 2008 339,69

svietidlo do kuchyne 2009 105,39
svietidlá do WC + kúpeľne 2009 21,33
luster do spálne 2008 35,97Všetky tieto hnuteľné veci sa nachádzajú v byte v ktorom v súčasnosti žije odporca.

V danej veci bolo preukázané, že účastníci konania boli manželia a ich manželstvo bolo rozvedené.

Počas trvania manželstva účastníci konania nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva majetok
uvedený vo výroku tohto rozhodnutia. Keďže účastníci sa nedohodli na vyporiadaní majetku patriaceho
do BSM, vyporiadal tento majetok súd a to tak, že vychádzal z toho, že podiely obidvoch účastníkov
konania sú rovnaké. Skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určenie iných podielov v konaní, neboli
preukázanéanetvrdilichžiadenzúčastníkovkonania.Bytúčastníkovkonaniasúdprikázaldovýlučného

vlastníctva odporcu, ktorý v tomto byte po rozvode manželstva sám žije (navrhovateľka žije v Bratislave).
Hodnota bytu je 60.000,- Eur.

Hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Jedná sa o
veci, ktoré sa nachádzajú v byte účastníkov konania, a ktoré sú zariadením tohto bytu. Súd pri tomto
rozhodnutí prihliadol na to, že tento byt bude výlučným vlastníctvom odporcu. Navrhovateľka nežiadala

tieto veci priznať do svojho vlastníctva. Hodnota týchto vecí je 4.762,04,- Eur.

Úver od Tatra banky nadobudnutý počas manželstva bude ďalej splácať odporca, pretože tento úver je
zabezpečený záložným právom na byt, ktorý taktiež po vyporiadaní BSM nadobúda odporca.

Súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva vychádzal z hodnoty veci určených v prípade
nehnuteľnosti znaleckým posudkom a v prípade ostatných hnuteľných veci súd vychádzal z hodnôt, na
ktorých sa zhodli účastníci konania.

Celková suma aktív patriacich do BSM účastníkov je 64.762,04 Eur, suma pasív je 32.431,65 Eur.

Obaja účastníci žiadajú podľa § 150 OZ, aby sa im nahradilo, čo zo svojho zaplatili na spoločný majetok.
Navrhovateľka zo svojho vložila do spoločného majetku sumu 650.000,- Sk (21.576,05 Eur), odporca
vložil sumu 620.000,- Sk (20.580,- Eur). Suma vložených vlastných prostriedkov je v zásade totožná
so sumou, ktorou účastníci disponovali v čase uzavretia manželstva. Aj keď účastníci tieto finančné

prostriedky po uzavretí manželstva míňali, nie je možné zistiť na aké účely (či len pre seba alebo na
spoločné potreby). Súd teda považuje za spravodlivé zahrnúť tieto úspory v celej výške ako vklad do
spoločného majetku. Navrhovateľka splácaním spoločného úveru po rozvode manželstva uhradila zo
svojho majetku ďalšiu sumu 6.831,50 Eur.

Do bezpodielového spoluvlastníctva nie je možné zahrnúť dovolenku, pretože bezpodielové
spoluvlastníctvo tvoria veci, práva a záväzky. Dovolenka, resp. suma na dovolenku vynaložená, bola
spotrebovaná počas trvania manželstva oboma manželmi, a nie je možné ju vyporiadať v konaní o
vyporiadanie BSM.

Celková hodnota BSM účastníkov je teda 32.330,39 Eur, odporca z neho získal majetok a záväzky v
hodnote 32.330,39 Eur. Aby boli podiely oboch manželov rovnaké, musí odporca zaplatiť navrhovateľke
na úplné vyrovnanie jej podielu z BSM sumu 16.169,19 Eur. K tejto sume je potrebné prirátať ešte
vložené prostriedky účastníkov konania do spoločného majetku, ktorý je vo výške 21.576,05 Eur plus
6.831,50 Eur (navrhovateľka), resp. 18.056,-Eur (odporca). Rozdiel vložených prostriedkov je teda

10.351,56 Eur v prospech navrhovateľky.

Polovicu z tejto sumy, t.j. sumu 5.157,78 Eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke titulom vložených
prostriedkov. Navrhovateľka má právo len na polovicu z vložených prostriedkov, pretože bol zhodnotený
spoločný majetok manželov, resp. uhradený spoločný dlh v prospech oboch manželov, nie len v

prospech odporcu. Celkovo je teda odporca povinný zaplatiť navrhovateľke na úplné vyrovnanie jej
podielu sumu 21.340,97 Eur.

Výrok o trovách konania účastníkov a trovách konania štátu odôvodnil súd prvého stupňa tak, že
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodov uvedených v ust.§ 151 ods.3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie odporca a to proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľke na úplne vyrovnanie jej podielu z BSM sumu 21.340,97 Eur do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Tvrdil, že je nesúlad medzi výrokom rozsudku a jeho odôvodnením. Vdôvodoch rozsudku sa totiž na strane 6 v druhom odseku uvádza, že navrhovateľka zo svojho vložila do
majetku sumu 21.576,05 Eur a odporca vložil 20.580,- Eur. V štvrtom odseku na tej istej strane potom
súd konštatuje, že celková hodnota BSM účastníkov je 32.330,39 Eur. Ďalej uvádza, že na to, aby boli

podielyrovnaké,musíodporcazaplatiťnavrhovateľkenaúplnévyrovnanie16.165,19Eur.Ktejtosumeje
potrebné prirátať vložené prostriedky účastníkov konania. U navrhovateľky 21.576,05 Eur plus 6.831,51
Eur a u odporcu 18.056,- Eur. Potom rozdiel vložených prostriedkov je 10.351,56 Eur z ktorého by mal
odporca vyplatiť polovicu vo výške 5.157,78 Eur a toto pripočítať k sume 16.165,19 Eur, teda celkové
vyrovnanie 21.340,97 Eur. Chyba sa stala pritom, keď súd u odporcu zohľadnil sumu 18.056,- Eur a nie

sumu 20.580,- Eur. Ak by rátal so sumou 20.580,- Eur, potom rozdiel medzi vloženými prostriedkami
predstavoval správne 7.827,56 Eur, z čoho polovica je 3.913,78 Eur a potom na úplné vyrovnanie by
mal zaplatiť sumu 20.078,97 Eur, teda o 1.262,- Eur menej ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Preto navrhol v napadnutom výroku rozsudok zmeniť tak, že bude odporcovi uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľke na úplné vyrovnanie sumu 20.078,97 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie aj navrhovateľka. Zároveň sa v odvolaní
vyjadrila k odvolaniu odporcu. Navrhla rozsudok zmeniť alebo alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie. Namietala, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, z vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie, ktoré nie je dostatočne odôvodnené a
preskúmateľné vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o najhodnotnejšiu položku

BSM účastníkov, súd prvého stupňa napriek pokynom odvolacieho súdu zaoberať sa skutočnosťou
ktorému účastníkovi konania prisúdi byt s prihliadnutím na jeho schopnosť vyplatiť druhému účastníkovi
vyrovnávací podiel, znova prisúdil byt odporcovi len z dôvodu, že v ňom po rozvode manželstva žije a
navrhovateľka žije v Y.. Následne všetky hnuteľné veci priznal odporcovi a to rovnako len z titulu, že
mu prisúdil byt. Súd prvého stupňa v celom rozsahu opomenul okolnosť, že navrhovateľka vo svojom

odvolaní zo dňa 29.11.2011 prioritne požadovala prikázanie bytu do jej výlučného vlastníctva. Napriek
tomu súd prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsudku výslovne konštatuje, že k prikázaniu bytu
do vlastníctva odporcu prisúdil okrem iného z dôvodu, že navrhovateľka nežiadala byt priznať do svojho
vlastníctva. Táto nedôslednosť naznačuje, že súd prvého stupňa neskúmal a nevyhodnotil náležitým
spôsobom zistený skutkový stav. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal

otázkou spôsobilosti odporcu a najmä jeho reálnych schopností a možností vyplatiť navrhovateľke
vyrovnávací podiel v určenej výške. V súvislosti s nemenej dôležitou skutočnosťou a to ktorý z
účastníkov konania vložil, akú časť vlastných finančných prostriedkov do BSM pri uzatváraní manželstva
poukázala navrhovateľka na nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Súd prvého
stupňa po opätovnom preskúmaní príslušných okolností a bez akejkoľvek zmeny v doplnenom konaní

o tejto otázke uzavrel, že navrhovateľka pri uzavretí manželstva vložila do spoločného majetku sumu
21.576,- Eur, zatiaľ čo odporca sumu 18.056,- Eur. Z napadnutého rozsudku a zložitého odôvodnenia
ale nevyplýva ako súd prvého stupňa dospel k celkovej sume vo výške 21.576,- Eur, ktorú navrhovateľka
vložila do spoločného majetku účastníkov konania zo svojich vlastných prostriedkov, keďže zo všetkých
vykonaných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka do BSM vložila sumu 26.555,- Eur. Uvedená skutočnosť

medzi účastníkmi konania navyše ani nebola sporná. Odporca zo sumy 800.000,- Sk sporil iba sumu
50.000,- Sk, aj to len okrajovo a na potrebu opätovného preskúmania tejto okolnosti nepoukázal vo
vyslovenom právnom závere ani odvolací súd. Nie je preto navrhovateľke zrejme z akého dôvodu a
na základe akých skutočností súd prvého stupňa dospel k zmenenej sume. Ďalej sa navrhovateľka
nestotožňuje so skutkovými závermi súdu prvého stupňa o tom, že odporca do BSM účastníkov

vložil sumu 18.056,- Eur, ktorá má pozostávať zo sumy 8.098,- Eur a 10.010,- Eur. Z vykonaného
dokazovania a z výpisu z účtu odporcu totiž vyplýva, že odporca z vlastných prostriedkov pred uzavretím
manželstva vložil do BSM iba sumu 10.010,- Eur. Túto skutočnosť uviedol aj odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Z napadnutého rozsudku a použitých čísel je možné dospieť k záveru, že súd
prvého stupňa neuznal odporcovi iba hotovostnú sumu 2.522,74 Eur. Vzhľadom na uvedené poukázala

navrhovateľka na nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa o odporcovom finančnom prispení
do BSM účastníkov konania, čo má podstatný vplyv na výšku vyrovnávacieho podielu. Pokiaľ ide o
samotný výpočet vyrovnacieho podielu súdom prvého stupňa, tento je podľa názoru navrhovateľky
jednak nesprávny (zrejmá chyba v počítaní) a jednak je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia
veci. K vyrovnaciemu podielu vo výške 21.340,97 Eur súd dospel tak, že k sume 16.165,19 Eur ako

polovici čistej hodnoty BSM (60.000,- Eur + 4.762,04 Eur - 32.431,65 Eur) pripočítal polovicu sumu
10.351,19 Eur. Výsledkom uvedeného postupu je suma 21.322,97 Eur. Preto výpočet vyrovnacieho
podielu vo výške 21.340,97 Eur považuje navrhovateľka len za chybu v počítaní. Za nesprávne právne
posúdeniemánavrhovateľkapostup,priktoromsúdkčistémupodieluúčastníkakonanianaBSMvsume16.165,19 Eur pripočítal iba polovicu sumy 10.351,19 Eur, teda sumu 5.157,78 Eur. Uvedené súd prvého
stupňa odôvodnil tým, že navrhovateľka má právo len na polovicu z vložených prostriedkov, pretože
bol zhodnotený spoločný majetok manželov, resp. uhradený spoločný dlh v prospech oboch manželov,

nielen v prospech odporcu. S uvedeným právnym výkladom súdu prvého stupňa sa navrhovateľka
nestotožňuje a to najmä pokiaľ ide o jeho aplikáciu na splácanie hypoúveru navrhovateľkou po rozvode
manželstva, to znamená po zániku inštitútu BSM medzi účastníkmi konania. Navrhovateľka splácala v
súdomzistenomrozsahuporozvodespoločnýdlhzosvojichindividuálnychprostriedkov.Nopriurčovaní
čistej hodnoty BSM súd odpočítal od hodnoty aktív BSM zostatok dlhu v celej nesplatenej časti ku dňu

zániku BSM a nie k aktuálnej výške, čím ukrátil navrhovateľku o ňou zaplatené prostriedky bez právneho
dôvodu. Uvedené je nutné vnímať v kontexte rozhodnutia o tom, že odporca bol určený ako osoba, ktorá
na seba prevzala splácanie spoločného dlhu po zániku BSM a tento dlh už bol navrhovateľkou čiastočne
splnený z jej vlastných prostriedkov. Súd prvého stupňa teda dvakrát ponížil nárok navrhovateľky na
vyplatenie jej individuálnych prostriedkov. V ďalšom poukázala navrhovateľka na svoje odvolanie zo
dňa 29.11.2011, kde uvádzala, že v prebiehajúcom konaní bolo preukázané, že vyššiu investíciu z

vlastných prostriedkov do spoločného bytu vložila práve navrhovateľka. Rovnako sa navrhovateľka vo
väčšej miere pričinila o nadobudnutie spoločných vecí, lebo bola zamestnaná v banke s pravidelným
nadpriemerným príjmom v celkovom porovnaní rádovo vyšším ako príjem odporcu za dobu trvania
manželstva. Navrhovateľka výpismi z bankového účtu preukázala, že prakticky výlučne financovala
náklady na spoločnú domácnosť. Navrhovateľka bola nadmerne žiarlivým odporcom týraná, bála sa ho,

prenasledoval ju, preto bola nútená sa odsťahovať do Y., kde len za nájom bytu - garzónky platí sumu
vo výške 330,- Eur mesačne. Týmto však nevyjadrila svoj nezáujem o byt, ale len chránila svoje zdravie
a život a svoju osobu pred odporcom.

Vo svojom odvolaní zo dňa 24.06.2013 odporca sporí sumu vyrovnacieho podielu, lebo súd prvého

stupňa mal zohľadniť sumu ním vložených prostriedkov vo výške 20.580,- Eur a nielen sumu 18.056,-
Eur. Odvolanie odporcu je nedôvodné. V predchádzajúcom texte je objasnené prečo súd prvého stupňa
pri výpočte vychádzal zo sumy 18.056,- Eur, keď odporcovi neuznal údajný vklad vo výške 2.522,74
Eur (76.000,- Sk).

Odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vychádzajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods.1,2 O.s.p., oboznámil sa s dokladmi o zaplatení hypotekárneho úveru
č. 2008037960 za obdobie od septembra 2013 do novembra 2014 a zistil, že odvolania sú dôvodné.

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného
z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorý mal vydanú
vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi

pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov, ďalej
len O. Z.).

Zánikom manželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 O. Z.).

Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná
dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 1, 3 O. Z.).

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 O. Z.).

Súdniejeviazanýrozsahomodvolania,akzprávnehopredpisuvyplývaurčitýspôsobvyrovnaniavzťahu
medzi účastníkmi (§ 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).Určitým spôsobom vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, vyplývajúceho z právneho predpisu, treba
rozumieť aj vyporiadanie BSM. Odvolací súd sa preto zaoberal celým rozsudkom súdu prvého stupňa.
Ide totiž o prípad, keď súd nie je viazaný rozsahom odvolania.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania boli manželia, manželstvo uzavreli
dňa XX.XX.XXXX. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C
109/2009 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.. Z manželstva
účastníkov konania nepochádzajú deti.

Vo veci rozhodol súd prvého stupňa prvýkrát rozsudkom č.k. 13C/170/2009-227 zo dňa 14.11.2011.
Vtedy do celkovej masy BSM započítal i kuchynskú linku a nerezový dres, rok nadobudnutia 2008 v
zostatkovej cene 1.675,96 Eur. Inak čo do masy nehnuteľného i hnuteľného majetku sa po zrušení
rozsudkusúduprvéhostupňauznesenímKrajskéhosúduvPrešoveč.k.5Co/10/2012,5Co/11/2012-258
zo dňa 25.09.2012 nič nezmenilo.

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 10.06.2013 vyporiadal znova bezpodielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva odporcu prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXXX k.ú. E. a LV č. XXXXX k.ú. E. a to byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome, súpisné číslo
XXXX v E., E. L. X spolu so spoluvlastníckym podielom 74/6260 na spoločných častiach a zariadeniach

domu a to takým istým spoluvlastníckym podielom na parcele č. 14766 o výmere 1086 m2. Hodnotu
nehnuteľnosti vo výroku svojho rozsudku neuviedol. Za to u hnuteľných vecí, ktoré tiež prikázal do
výlučného vlastníctva odporcu uviedol aj zostatkovú cenu v eurách. Zároveň odporcovi uložil povinnosť
splatiť veriteľovi, teda Tatrabanke a.s. Bratislava hypotekárny úver č. 2008037960 a navrhovateľke na
úplné vyrovnanie jej podielu sumu 21.340,97 Eur.

Súd prvého stupňa konštatoval, že vychádzal z toho, že podiely obidvoch účastníkov konania sú rovnaké
a že skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určenie iných podielov v konaní neboli preukázané a netvrdil
ich žiaden z účastníkov konania.

K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že táto skutočnosť nebola účastníkmi konania v priebehu
konania ani v odvolacom konaní namietaná.

S otázkou prikázanie bytu do výlučného vlastníctva odporcu, potom čo odvolací súd v zrušujúcom
uznesení uložil súdu prvého stupňa zaoberať sa otázkou, ktorý z manželov je schopný vyplatiť

vyrovnávací podiel druhému manželovi vzhľadom na to, že navrhovateľka prejavila záujem o výlučné
vlastníctvo bytu konštatoval, že byt prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý v tomto byte po
rozvode manželstva sám žije (navrhovateľka žije v Y.) zároveň, že navrhovateľka nežiadala byt priznať
do svojho vlastníctva. Zároveň potom, čo bolo odvolacím súdom uložené súdu prvého stupňa zaoberať
sa namietanou otázkou, či zaokrúhliť alebo nezaokrúhliť cenu bytu, tak ako to urobil znalec v znaleckom

posudku, v dôvodoch rozsudku konštatuje, že hodnota bytu je 60.000,- Eur.

Čo do hodnoty bytu v odvolacom konaní táto otázka účastníkmi konania už nebola namietaná, preto
sumu 60.000,- Eur ako súčasnú hodnotu bytu považuje odvolací súd za preukázanú. Čo do prikázania
bytu do výlučného vlastníctva odporcu odvolací súd považuje odvolaciu námietku navrhovateľky, že

sa súd prvého stupňa nezaoberal otázkou, ktorý z manželov je schopný vyplatiť vyrovnávací podiel
druhému manželovi, vzhľadom na to, že navrhovateľka prejavila záujem o výlučné vlastníctvo bytu v
priebehu konania, konkrétne v odvolaní proti rozsudku zo dňa 10.06.2013 za dôvodnú. Odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k tomu prečo prikázal byt do výlučného vlastníctva odporcu
je nedostatočné a arbitrárne. Preto vo vzťahu k tejto otázke je rozsudok súdu prvého stupňa

nepreskúmateľný.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie odporcu k návrhu navrhovateľky zo dňa
23.01.2013doručenéOkresnémusúduPrešovdňa23.01.2013(č.l.271spisu)kdeodporcajednoznačne
uviedol, že s návrhom navrhovateľky aby súd prikázal byt, ktorý je predmetom vyporiadania BSM

tejto veci do výlučného vlastníctva navrhovateľky nesúhlasí. V prílohe priložil aj potvrdenie peňažného
ústavu o disponibilnom zostatku na jeho sporiacom účte, z ktorého vyplýva, že má k dispozícií finančné
prostriedkynaúčelyvyplateniavyrovnávaciehopodieluzBSMnavrhovateľke,atovlehote,ktorústanoví
súd vo svojom konečnom rozhodnutí.Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 24.04.2013 tento dôkaz oboznámil a aj napriek tomu svoje
rozhodnutie v tejto časti v súlade s vykonaným dokazovaním riadne neodôvodnil. Otázka, ktorý z

účastníkov konania má nadobudnúť byt, ktorý je najhodnotenejší z masy BSM je otázkou podstatnou v
tomto konaní. Dôležitá je aj otázka, ktorý z manželov je schopný vyplatiť vyrovnávací podiel druhému
manželovi, za akých podmienok a kedy.

Z tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje i na prednes zástupcu navrhovateľky na pojednávaní

dňa 24.04.2013 (č.l. 289 spisu) kde konštatoval, že navrhovateľka teraz nežiada, aby byt bol prikázaný
do jej výlučného vlastníctva. Súhlasí s tým, aby byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva odporcu.
Navrhovateľka len žiada, aby súd zaviazal odporcu vyplatiť jej sumu, ktorá bola priznaná v prvom
rozsudku zvýšenú o finančné prostriedky, ktorými navrhovateľka platila spoločnú hypotéku účastníkov
konania. Navrhovateľka nechcela, aby sa konanie predlžovalo, chcela aby bolo dňa 24.04.2013 vo veci
rozhodnuté. Uvedené však súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku nekonštatoval a nevyvodil z toho

žiadne závery, preto suché konštatovanie, že navrhovateľka nežiadala byt priznať do svojho vlastníctva,
keď sa jej názor v priebehu konania menil, nepovažuje odvolací súd za dostatočné.

Čo sa týka hnuteľných vecí, súd prvého stupňa akceptoval potom čo znalec oznámil, že kuchynská
linka i dres boli zahrnuté do celkovej hodnoty bytu, túto skutočnosť a do masy BSM už kuchynskú linku

a nerezový dres nezahrnul. Uvedenú skutočnosť v dôvodoch rozsudku neuviedol, ale táto ani nebola
predmetom odvolacieho konania, preto sa touto otázkou odvolací súd ďalej nezaoberal.

Premetom odvolania zo strany navrhovateľky však bola otázka výšky vlastných prostriedkov
navrhovateľky. Odporca tvrdil, že to bola suma 650.000,- Sk, navrhovateľka že to bola suma 800.000,-

Sk.

Možno prisvedčiť navrhovateľke, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval spornosť iba sumy
50.000,- Sk zo sumy 800.000,- Sk, ktoré má navrhovateľka vložiť do BSM, s tým, že odporca rozporoval
sumu 50.000,- Sk ktorú mala navrhovateľka poslať svojej matke a tieto peniaze sa nemali vrátiť do

spoločnej domácnosti. Teda preukázanou sumou bola suma 750.000,- Sk.

V priebehu konania po zrušení rozsudku odporca vo vyjadrení zo dňa 22.03.2013 (č.l. 284 spisu)
vypočítal, že stav finančných prostriedkov navrhovateľky v čase svadby predstavoval 520.618,36 Sk,
na bežnom účte má navrhovateľka 82.368,53 Sk, ale správne k tomu dátumu 18.08.2007 to bolo

80.290,53Sknemalibyťzohľadnenévýberzbankomatuanákupplatobnoukartou.Natentoúčetposlala
navrhovateľkematka50.000,-Sk.Navrhovateľka ztohtoúčtuposlalasumu140.000,-Sk,pozostávajúcu
zo sumy 80.000,- Sk jej vlastných peňazí a 50.000,- Sk od jej matky a 10.000,- Sk zo spoločných peňazí
na podielové fondy, čím sa jej účet na podielových fondoch upravil na 660.000,- Sk. Z toho vlastné
prostriedky navrhovateľky mali predstavovať 650.000,- Sk. Viac vlastných peňazí navrhovateľka nemala

mať. Súd prvého stupňa pri popise skutkového stavu tento výpočet prevzal s tým, že navrhovateľka
po uzavretí manželstva zo svojho účtu poukázala na účet podielových fondov sumu 140.000,- Sk,
teda sumu vyššiu ako bola suma jej vlastných prostriedkov. Keď jej na účet bola pripísaná suma cca
720.000,- Sk dňa 26.02.2008 v tejto už boli zahrnuté aj vklady z prostriedkov patriacich do BSM a jej
vlastné prostriedky vo výške 130.000,- Sk. Preto súd prvého stupňa konštatoval, že vlastné prostriedky

navrhovateľky boli v sume 650.000,- Sk a v tejto sume boli použité na zaplatenie kúpnej ceny za byt.
Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo považoval tento nový výpočet vložených finančných prostriedkov
navrhovateľkou do BSM vo výške 21.576,- Eur (650.000,- Sk) za správny keď skutočne z pôvodného
rozsudku vyplýva, že otázka sumy 750.000,- Sk, ktorú mala vložiť navrhovateľka do BSM nebola sporná.
Sporných bolo iba 50.000,- Sk.

Nie je vylúčené aby ďalším vykonaným dokazovaním došlo k zmene skutkového stavu. Túto zmenu
je však potrebné riadne vysvetliť, aby bol rozsudok aj v tejto otázke preskúmateľný a nejavil známky
arbitrárnosti.

Dôležitou je i otázka úhrady splátky hypotekárneho úveru po rozvode manželstva. Do septembra
2013 mala uhrádzať tento úver navrhovateľka, od septembra 2013 tak ako to bolo predkladané
odvolaciemu súdu mal uhrádzať splátky odporca. Keďže prostriedky na úhradu hypotekárneho úveru po
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva u oboch účastníkov konania boli použité z ich výlučnéhovlastníctva, je pri odpočítaní sumy vynaložených vlastných prostriedkov potrebné zohľadniť, komu bude
byt prikázaný do výlučného vlastníctva.

Odporca v odvolaní namietal, že sa stala chyba, keď súd zohľadnil u neho sumu 18.056,- Eur a nie sumu
20.580,- Eur. Na strane 6 v 2. ods. súd uvádza, že navrhovateľka zo svojho vložila sumu 21.576,05 Eur
a odporca vložil sumu 20.580,- Eur. Táto odvolacia námietka odporcu je dôvodná. Súd prvého stupňa
skutočne na strane 6 rozsudku v ods. 2 konštatuje, že odporca vložil sumu 620.000,- Sk, teda 20.580,-
Eur. V 4. ods. však konštatuje, že aby podiely oboch manželov boli rovnaké, musí odporca zaplatiť

navrhovateľke na úplné vyrovnanie jej podielu sumu 16.165,19 Eur. V tejto sume je potrebné prirátať
ešte vložené prostriedky účastníkov konania do spoločného majetku, ktoré sú vo výške 21.576,05 Eur
+ 6.831,51 Eur navrhovateľka, resp. 18.056,- Eur odporca. Rozsudok súdu prvého stupňa je teda v
tejto časti nepreskúmateľný. Nie je jasné, akú sumu súd prvého stupňa odporcovi čo do vlastných
prostriedkov vložených do BSM započítal. Teda či sumu 20.580,- Eur alebo sumu 18.056,- Eur.

Odvolací súd konštatuje, že aj keď súd prvého stupňa odstránil niektoré sporné otázky, časť otázok
nastolených navrhovateľkou i odporcom ostalo nevyriešených. Preto boli popísané vyššie.

Neboli preto podmienky pre zmenu ani pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h), f) O.s.p.
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

SúdprvéhostupňaznovaprepočítaaustálicelkovúhodnotuBSMazároveňzistí,vakejvýškepatrítomu
ktorému účastníkovi konania finančné vyrovnanie. V novom rozhodnutí sa súd prvého stupňa vyporiada

i so všetkými odvolacími námietkami účastníkov konania v tomto odvolacom konaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia
§ 224 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.