Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8106226387
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8106226387.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, proti
žalovanému: S.. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., V.. T.. R. č. XXX/XX, v konaní o náhradu škody z
ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 7C/319/2006-278
zo dňa 16.06.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania vo výške 1.418,85 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1.081,12 Eur
a ostatných trov konania vo výške 337,73 Eur, na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboudomáhal,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiť
mu škodu vo výške 69 528,- Sk s prísl. a žiadal aj nahradiť trovy konania. Rozsudkom tunajšieho súdu
č.k. 7C/319/2006 - 140 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 91,28 Eur s prísl., všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 481,74 Eur. V dôsledku podaného odvolania
uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/43/2010 - 154 bol zrušený rozsudok v jeho napadnutej

časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žalobu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudkom súdu prvého stupňa
č.k. 7C/319/2006 - 230 súd žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách bude rozhodnuté do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/150/2013 -
266 bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený.

Súd prvého stupňa ďalej citujúc ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodol
o trovách konania. Vychádzal zo skutočností, že žalovaný mal v konaní neúspech v pomerne nepatrnej
časti, ktorú bol povinný zaplatiť žalobcovi a to vo výške 91,28 Eur s prísl.

Žalobcu preto zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v zložených preddavkoch na
trovy znaleckého dokazovania vo výške 337,73 Eur tak, ako to žiadal. Na trovách právneho zastúpenia

bola žalovanému priznaná suma celkom 1 081,12 Eur a to v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b),
c) a § 16 ods. 3 vyhlášky celkom za 11 úkonov právneho zastúpenia, t.j. prevzatie a príprava zastúpenia
zo dňa 17.09.2007, účasť na pojednávaní dňa 13.11.2007, účasť na pojednávaní dňa 07.02.2008,
vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 05.12.2008, účasť na pojednávaní dňa 10.02.2010, vyjadrenie
kodvolaniuzodňa14.04.2010,účasťnapojednávanídňa28.02.2011,vyjadreniekznaleckémuposudku
zo dňa 24.08.2011, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 04.06.2012, účasť na pojednávaní dňa

30.05.2013 a vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 01.10.2013, teda 11 x po 91,29 Eur, čo je suma 1 004,19
Eur. K odmene bol pripočítaný aj režijný paušál 2 x 5,91 Eur za rok 2007, 2 x 6,31 Eur za rok 2008, 2x 7,21 Eur za rok 2010, 2 x 7,41 Eur za rok 2011, 1 x 7,63 Eur za rok 2012 a 2 x 7,81 Eur za rok 2013,
spolu vo výške 76,93 Eur. Na trovách právneho zastúpenia bola takto priznaná suma 1 081,12 Eur.
Žalobca tak bol zaviazaný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1 418,85 Eur, pozostávajúce

z trov právneho zastúpenia vo výške 1 81,12 Eur a z ostatných trov konania vo výške 337,73 Eur. V
zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. bol žalobca zaviazaný zaplatiť priznanú náhradu trov konania
advokátovi žalovaného a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol,

že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a v rozpore so zákonom. S poukazom na ustanovenie §
150 ods. 1 O.s.p. tvrdil, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy nemusí súd výnimočne náhradu
trov celkom alebo sčasti priznať. Podľa jeho názoru súd nemusel v zmysle citovaného ustanovenia
priznať žalovanému náhradu trov konania, keďže nebyť protiprávneho konania žalovaného, za ktoré
bol právoplatne odsúdený Okresným súdom Prešov sp. zn. 2T/22/01 zo dňa 02.06.2005, nebol by ani
žalobca podával žalobu v tejto veci, kde čiastočne mal aj úspech, hoci aj v nepatrnej časti. Aj v trestnom

konaí mu bola priznaná náhrada za bolesť. Podľa odvolateľa súd mal prihliadnuť pri rozhodovaní
o trovách konania aj na to, že žalobca v dôsledku protiprávneho konania žalovaného musel byť
hospitalizovaný v nemocnici a následne sa musel liečiť v domácom prostredí, pričom za toto obdobie,
t.j. obdobie od 04.03.2000 do 27.03.2000 nemal žiaden zárobok. Nemohol vykonávať činnosť, na ktorú
mal živnostenské oprávnenie, čo bolo konštatované jednak uznesením Krajského súdu v Prešove, čo

potvrdili aj lekári v lekárskej správe a v potvrdení o práceneschopnosti.

Žalobca má za to, že už len samotné protiprávne konanie žalovaného so znakmi výtržníctva,
obmedzovania osobnej slobody a ublíženia na zdraví vylučuje možnosť priznania akejkoľvek náhrady

trov konania žalovanému a zvlášť za okolnosti, ak aj žalobca mal úspech, hoci len čiastočný, v konaní
o náhradu škody. Považuje preto napadnuté uznesenie za nespravodlivé a vydané v rozpore s článku
46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Stále
tiež tvrdí aj to, že protiprávnym konaním žalovaného mu vznikla škoda z titulu ušleho zárobku a to nielen
vo výške 2 116,41 Eur.

Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 99,33 Eur pozostávajúcich z náhrady

za 1 x úkon právnej pomoci ( vyjadrenie k odvolaniu á 91,29 Eur ) a režijného paušálu 8,03 Eur. Uviedol,
že svoj peňažný trest uložený mu rozsudkom Okresným súdom Prešov sp. zn. 2T/22/01 riadne splnil
a nahradil škodu poškodenému v rozsahu 3 030 Sk. Od odsudzujúceho rozsudku uplynulo už viac ako
12 rokov a vedie riadny život. Taktiež uviedol, že ak sa žalobca rozhodol domáhať zvyšku uplateného
nároku, musí znášať riziko možnosti neúspešnosti, aj riziko náhrady trov konania, ktoré súvisia v

neúspešným uplatňovaním práva. Uviedol tiež, že nebolo preukázané, či žalobca v rozhodnom čase
mal alebo nemal zárobok, alebo či uňho došlo k ušlemu zisku. Na záver skonštatoval, že ustanovenie
§ 150 ods. 1 O.s.p. sa môže aplikovať len výnimočne a v predmetnom konaní neexistuje možnosť jeho
odôvodenej aplikácie.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len
O.s.p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal napadnuté uznesenie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne patrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia ( § 142 ods. 3 O.s.p. ).Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol

tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.).

V sporových konania sa ohľadne náhrady trov konania uplatňuje takzvaná zásada úspechu, teda
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti ( petitu ) a výroku v rozhodnutí, ktorým sa vo veci rozhodlo. Vo všeobecne
platí, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Zákon umožňuje, aby súd rozhodol o
trovách konania v prípade, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný aj tak, že môže mu priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. však umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto

sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný
účastníknemôžeuhradiťnáhradutrovkonania,ktorésámnezavinil,aleboichmôžeuhradiťlensveľkými
ťažkosťami.Súdmusízohľadniťosobné,majetkové,zárobkovéainépomeryobochúčastníkov,prihliada

na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní
trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu
preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nezanedbateľným je aj hľadisko dobrých mravov.

Teda aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v

prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k
záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Musí isť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnení. Výnimočnosť
môžespočívaťtakvokolnostiachdanej,akoajvokolnostiachnastraneúčastníkovkonania.Nepriznanie
náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a rozhodujúcim

kritériom je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania,
a aby neodporovalo dobrým mravom.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania sa nezaoberal možnosťou aplikácie ustanovenia

§ 150 ods. 1 O.s.p., preto o trovách konania predčasne rozhodol.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa postupom
podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a postupom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom
uznesení v zmysle § 226 O.s.p.

Úlohou súdu prvého stupňa bude zaoberať sa možnosťou aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.
pri rozhodovaní o trovách konania v predmetnom spore. Musí zisťovať, či neexistujú zvláštne okolnosti
hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania

výnimočne prihliadnuť. Odvolací súd dáva do pozornosti najmä tú skutočnosť, že predmetom konania
boli nároky súvisiace s trestným činom žalovaného, za ktorý bol právoplatne odsúdený.Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že svoje rozhodnutie
náležite odôvodní tak, aby v prípade potreby bolo možné jeho myšlienkové pochody vyhodnotiť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.