Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/25/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010550
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8711010550.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.11.2014, v trestnej
veci obžalovaného C. R. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, ods.2 Tr. zák. účinného
do 1.1.2006 a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5 T 140/2011
zo dňa 5.6.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obž. C. R..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného C. R. za vinného z trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, ods.2 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 a z trestného činu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Tr. zák. účinného do 1.1.2006 na tom skutkovom
základe, že
-dňa 19.8.2002 asi o 21.30 hod. v N. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, ktoré zvýšili
hladinu alkoholu v jeho krvi najmenej na 1,31 mg/l (2,73 promile) zistenú z vydýchaného vzduchu, viedol
motorové vozidlo tov. značky Škoda Favorit, ev. čísla PP 911 AN, v ľavom jazdnom pruhu komunikácie
s dvomi jazdnými pruhmi v jednom smere označenej ako hlavná cesta, smerom od ul. L. I. na ul. I., kde
v križovatke s príjazdovou komunikáciou od cesty č. I/18, v dôsledku požitých alkoholických nápojov
a prekročenia dovolenej rýchlosti v obci, ľavou prednou časťou vozidla narazil do ľavej zadnej časti
osobného motorového vozidla tov. zn. Mercedes, evidenčného čísla PP 010 AL vchádzajúceho na
hlavnú cestu z pravej strany v smere jeho jazdy a odbočujúceho vľavo, pri nehode jeho spolujazdec T. H.
utrpel ľahký otras mozgu, vykĺbenie pravého ramenného kĺbu s poranením nervovej pletene pre pravú
hornú končatinu, zlomeninu 5. záprstnej kostičky ľavej ruky, pomliaždenie obličiek a ďalšie zranenia s
liečením a práceneschopnosťou do 22. marca 2003.

Za to mu podľa § 224 ods. 2 Tr. zák. a § 35 ods.1 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 uložil úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 58 ods.1 písm. a) Tr. zák. účinného do 1.1.2006 mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa
§ 59 ods.1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu vo výmere 16 mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel po dobu 2 rokov.

Podľa § 288 ods.1 Tr. por. účinného od 1.1.2006 odkázal poškodeného T. H., nar. X.X.XXXX v Q., trvale
bytom N., I. XXXX/XX, s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný odvolanie, a to tak čo do výroku
o vine, ako aj vo výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že súdom prvého stupňa
bolo jednostranne hodnotené vykonané dokazovanie, došlo k porušeniu ust. § 2 ods.10 Tr. por., v

dôsledku toho potom bola vec aj mylne právne posúdená. Ďalej uvádzal, že nepopiera, že v čase
dopravnej nehody mal požité alkoholické nápoje, keďže však tieto požil tesne pred dopravnou nehodou,
nepociťoval vplyv alkoholu a požitie alkoholických nápojov nebolo príčinou dopravnej nehody. Vyjadril
názor, že príčinou dopravnej nehody bolo konanie vodiča K. F., ktorý mu nedal prednosť, keď vchádzal
z vedľajšej cesty na cestu hlavnú, čo obžalovaný tvrdil ešte predtým, než rovnako dopravnú nehodu
posúdil aj policajt svedok V., ktorý bol prvý na mieste samom, tento policajt na svojom stanovisku
zotrval v priebehu celého konania, pričom však súd prvého stupňa toto nebral do úvahy a ani to náležite
nevyhodnotil. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je výpoveď svedka T. H., spolujazdca obžalovaného,
ktorý v priebehu celého konania tvrdil, že križovatkami prešli bez problémov, že obžalovaný jazdil
rýchlosťou najviac 60 km/h a rovnako zotrval na tom, že vo veľmi krátkej vzdialenosti, len niekoľko
metrov pred nimi videl, ako motorové vozidlo Mercedes vchádza na hlavnú cestu a zakričal „C., pozor,
rúti sa na nás!“ Táto výpoveď je podľa jeho názoru podstatná z hľadiska posúdenia, kto zapríčinil
dopravnú nehodu, kto porušil dopravné predpisy a kto vyvolal náhlu a nepredvídanú situáciu. Uvádzal,
že jeho motorové vozidlo Škoda Favorit bolo v čase dopravnej nehody už 14-ročné, karoséria bola
prehrdzavená, napriek tomu, aj keď došlo k nárazu do vozidla Mercedes, motor jeho vozidla poškodený
nebol. Namietal znalecký posudok ako aj výpoveď znalca Ing. V., vrátane jeho výpočtov a tvrdení o
rýchlosti, ktorou mal premávať, pretože pokiaľ by v 90 km rýchlosti narazil do motorového vozidla
Mercedes, nielenže poškodenie jeho auta by bolo väčšieho rozsahu, ale určite aj zranenie svedka H.
ako aj jeho zranenie by boli závažnejšie. Namietal aj výpočet rýchlosti Ústavom súdneho inžinierstva,
pretože nie je podľa jeho názoru toto možné vypočítať len na základe deformácie bez prihliadnutia na vek
vozidla, stav materiálu, prehrdzavenie časti vozidla, poškodenie Mercedesu, nie je možné ani približne
rýchlosť vypočítať, o čom pojednávajú rozsiahle články a publikácie Ing. D. zo Súdneho inžinierstva v
Brne. Tvrdí, že výpočet rýchlosti jeho vozidla bol skreslený kvôli tomu, aby bolo možné konštatovať, že
vodič Mercedesu neporušil svoju povinnosť. Považuje za hrubé skreslenie skutočnosti, pokiaľ znalec
Ing. V. pri svojom ostatnom výsluchu pred súdom uvádzal, že Mercedes potreboval na prejdenie od
hranice križovatky po miesto zrážky, čo je len niekoľko metrov, taký istý čas ako obžalovaný na prejdenie
120 m. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec nebral do úvahy znalecké vyjadrenie Ing. N. J., že vstupné
údaje Ing. V. sú nesprávne a v dôsledku toho sú nesprávne aj jeho nadväzujúce výpočty, teda aj výpočet
pohybu motorového vozidla Mercedes, ale aj výpočet rýchlosti vozidla obžalovaného. Súd prvého stupňa
sa nevysporiadal ani s tou skutočnosťou, či vozidlo Mercedes pred vjazdom na hlavnú cestu zastavilo
alebo bez zastavenia pokračovalo v jazde. Keďže pred vjazdom na hlavnú cestu nie je značka STOP,
ale je tam len značka Daj prednosť v jazde a niet pochýb, že okrem vozidla obžalovaného sa iné vozidlo
po hlavnej ceste nepohybovalo, svedok F. nemal dôvod pred vjazdom na hlavnú cestu zastaviť. Ak
však zastavil a obžalovaný sa pohyboval smerom ku križovatke, je podľa jeho názoru potrebné aspoň
približne zistiť, ako dlho obžalovaný stál, resp. akú dlhú vzdialenosť mohol obžalovaný prejsť a teda
zaoberať sa tým, že keď sa svedok pohol do križovatky, či nevyvolal ako tvrdí obžalovaný náhlu a
nepredvídanú situáciu, čomu nasvedčuje aj výpoveď svedka H.. Ďalej uvádzal, že ak pokračoval svedok
F. v jazde bez zastavenia, je podľa jeho názoru evidentné, že nesledoval situáciu na hlavnej ceste a
vyvolal situáciu, ktorá viedla k dopravnej nehode. Nie je možné tvrdiť, že sa pohol do križovatky, keď ho
prvýkrát zbadal, teda na vzdialenosť viac ako 100 m, pretože pri rýchlosti akou obžalovaný premával,
teda medzi 50-60 km, bol by križovatku dávno opustil. Namietal, že tieto skutočnosti, pochybenia zo
strany vodiča Mercedesu ako aj rozpory v jeho výpovediach, keďže najprv tvrdil, že obžalovaný premával
v jazdnom pruhu na odbočenie doprava, že mal smerovku na odbočenie doprava, svedka H. navádzal,
aby ukončil PN, súd prvého stupňa prakticky nebral do úvahy a náležitým spôsobom nevyhodnotil,
ale akceptoval len to, čo svedčilo proti obžalovanému a na tom založil jeho vinu. Navrhol preto, aby
napadnutý rozsudok krajský súd zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby v
celom rozsahu oslobodí.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §
316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie

skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd potom vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom
uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal obžalovaný, a to aj
napriek tomu, že sa obžalovaný necítil byť zodpovedným za vznik dopravnej nehody.

Obžalovaný v priebehu celého konania priznal, že on viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda
Favorit ev. čísla PP 911 AN, ako aj to, že došlo k dopravnej nehode, dopravnú nehodu však spôsobil
poškodený K. F.. V uvedený deň bol obžalovaný spolu so svedkom H. na fuške, kde on vypil jedno
11° pivo a dva poháriky domácej slivovice, H. si napriek tomu s ním sadol do auta, prešli autom asi tri
križovatky, pričom išiel smerom domov na ulicu I., poškodený F. keď sa blížil ku križovatke z vedľajšej
cesty, trochu spomalil, ale nezastal a hneď vyletel na hlavnú cestu, H. povedal, že sa na nich rúti
poškodený F., načo obžalovaný stúpil na brzdu a chcel stočiť volant doprava, avšak zachytil zadnú časť
vozidla poškodeného F.. Pred nehodou jazdil v strednom jazdnom pruhu rýchlosťou 60 km/h. Po nehode
sa chcel s nimi poškodený F. dohodnúť, s dohodou však nesúhlasil poškodený H., F. obžalovaného
žiadal, aby H. dohovoril, aby tento predčasne ukončil práceneschopnosť.

Skutočnosť, že ku skutku došlo, nepoprel ani poškodený svedok K. F., ktorý viedol osobné motorové
vozidlo Mercedes ev. č. PP 010 AL, pričom uviedol, že keď vzchádzal z vedľajšej cesty na hlavnú, zastavil
pretože išlo o štvorprúdovú cestu a bolo potrebné sa pozrieť doprava i doľava, výhľadu nebránila žiadna
prekážka, videl ako zľava po hlavnej ceste prichádzalo motorové vozidlo, ktoré viedol obžalovaný, keďže
vzdialenosť obžalovaného odhadol tak, že stihne prejsť, začal s vozidlom odbočovať doľava, kde keď
bol prednou časťou už vo svojom jazdnom pruhu, do neho zozadu narazil obžalovaný. S obžalovaným
a poškodeným H. sa po nehode chcel dohodnúť, pretože mal zadržaný vodičský preukaz, ktorý on
potreboval ku svojej práci.

V podstate zhodne s obžalovaným ku skutku vypovedal aj svedok poškodený T. H., ktorý potvrdil, že
sedel ako spolujazdec v motorovom vozidle, ktoré viedol obžalovaný, pohybovali sa rýchlosťou 60-70
km/h, ako sa približovali ku križovatke, sprava z vedľajšej cesty vo vzdialenosti 10-15 metrov zbadal
prichádzajúce vozidlo, ktoré v križovatke nezastavilo, nedalo im prednosť, on pri nehode utrpel zranenia,
v dôsledku ktorých bol práceneschopný do 22.3.2003. Prvýkrát zbadal prichádzajúce vozidlo v mieste,
kde začína odbočovací pruh doprava, ich vozidlo sa v tom čase nachádzalo za prechodom pre chodcov,
ktorý vedie k cirkevnej škole.

Svedok K. V. potvrdil, že v inkriminovaný deň vykonával realizačnú službu ako starší referent OR PZ
ODI Poprad, vozidlá našiel v takej podobe, ako ich potom zadokumentoval, v jeho prítomnosti nikto s
vozidlami nehýbal a vzhľadom na ich poškodenie ani hýbať nemohol, ako príčinu dopravnej nehody na
základe výpovedí vodičov ako aj svedkov a na základe zaistených stôp, vyhodnotil nedanie prednosti
v jazde zo strany vodiča poškodeného F., obom vodičom zadržal vodičské oprávnenie, a to vodičovi F.
pre nedanie prednosti v jazde a vodičovi obžalovanému R. pre požitie alkoholu.

Svedok C. I. uviedol, že videl zrážku vozidiel na vzdialenosť asi 200 metrov, bol k nej otočený tvárou
a následne aj popri mieste zrážky prechádzal. Videl, že obžalovaný sa snažil zrážke zabrániť tak,
že brzdil a snažil sa vyhnúť na pravú stranu smerom na mesto, nevidel, aby boli vozidlá po zrážke
premiestňované.

Pri nehode utrpel podľa znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia
obžalovaný C. R. z medicínskeho hľadiska ľahký úraz a to ľahký otras mozgu, zlomeninu 6.-8. rebra
vľavo, pomliaždenie hrudníka vpredu, pomliaždenie obličiek s krvácaním, tržnú ranu dolnej pery,
tržnozmliaždenú ranu predkolenia vľavo, pomliaždenie a odreniny pravého ramena a lakťa. Poškodený
T. H. utrpel ľahký otras mozgu, vykĺbenie ramenného kĺbu vľavo, poranenie nervovej pletene pre hornú
končatinu, pomliaždenie hrudníka vpredu, pomliaždenie obličiek s krvácaním do moča, tržnozmliaždenú
ranu dolnej pery, tržnozmliaždenú ranu brady a pomliaždenie nosa, z medicínskeho hľadiska išlo o
ťažký úraz. Poranenia oboch sú typické pri čelnom náraze do prekážky ako aj ide o typické poranenia
bezpečnostným pásom, dĺžka liečenia poranení obžalovaného bola 3 až 4 týždne, poškodeného H.
niekoľko mesiacov.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalca z odboru cestná doprava, odvetvie
technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, Ing. N.
V., ktorý určil miesto stretu vozidiel vo vzdialenosti 33,8 m od východiskového bodu merania a 7,2 m
od pravej krajnice, nárazovú rýchlosť vozidla Škoda Favorit určil od 84,5 do 93,5 km/hod. a vozidla
Mercedes 14,2 až 15,8 km/hod. Zabrániť zrážke bolo možné ak by sa obžalovaný v danom úseku
pohyboval dovolenou rýchlosťou t. j. 60 km/ h k zrážke by nedošlo, ako aj ak by vodič obžalovaný
začal reagovať pri zistenej rýchlosti zo vzdialenosti 55 m a viac od zrážky 50 % dosažiteľným brzdným
spomalením, k zrážke by nedošlo.

V predchádzajúcom konaní pred krajským súdom dňa 6.9.2005 bolo predložené odborné vyjadrenie
znalca z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave,
odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. N. J., PhD., ktorý bol aj vypočutý pred súdom prvého stupňa a
ktorý preskúmal predchádzajúci znalecký posudok znalca Ing. N. V. a dospel k záveru, že tento znalec
pri analýze nehodového deja predpokladal rozjazd vozidla Mercedes s technicky neprijateľnými údajmi
s percentom akcelerácie plynového pedálu 14 %, čo zodpovedá hodnote zrýchlenia 0,8 m/s2, obvyklé
parametre rozjazdu vozidla Mercedes možno charakterizovať minimálne dvojnásobnou hodnotou čiže
1,6 m/s2 , pričom uvedený parameter má zásadný vplyv na správne vyhodnotenie zabránenia dopravnej
nehode.

Po tom, čo krajský súd 6.9.2005 vrátil vec do prípravného konania, bol pre pochybnosti vyjadrené v
odbornom vyjadrení Ing. N. J., PhD., do konania pribratý znalecký ústav, Ústav súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity, ktorý za základnú východiskovú polohu pre ďalšiu analýzu nehodového deja
považoval vyhodnotenú vzájomnú polohu vozidiel v čase zrážky. Na základe stôp zadokumentovaných
na mieste dopravnej nehody a následnej analýze a výpovediach účastníkov nehody boli vypracované
dve varianty nehodového deja; variant A vychádza z výpovede poškodeného F., ktorý tvrdil, že pred
vjazdom do križovatky so svojim vozidlom zn. Mercedes Benz zastavil a variant B, ktorý vychádza z
výpovede obžalovaného, ktorý tvrdil, že vozidlo Mercedes Benz pred vjazdom do križovatky nezastavilo,
ale plynule pokračovalo v jazde. Motorové vozidlo Škoda Favorit sa pohybovalo pred zrážkou v ľavom
jazdnom pruhu určenom pre daný smer jazdy, na mieste nehody neboli zaznamenané žiadne brzdné
stopy po tomto vozidle, nebolo uvažované, že toto vozidlo brzdilo. Nárazová rýchlosť vozidla Škoda
Favorit bola 92 km/h a vozidla Mercedes Benz od 7 km/ h do 20,5 km/ h. Ak by teda bola pravda, čo
uviedol obžalovaný, že pred zrážkou brzdil, bola by jeho rýchlosť v čase pred zrážkou ešte vyššia ako
nárazová rýchlosť. Nehode by bolo možné zabrániť v prípade variantu A, ak by sa vodič obžalovaný
v danom úseku pohyboval dovolenou rýchlosťou 60 km/h, kde by pri nenáhlej zmene rýchlosti, t. j.
polovičnom spomalení (brzdení) a pri včasnom reakčnom čase (cca 1 sekunda), došlo k zastaveniu
vozidla Škoda Favorit pred miestom zrážky vo vzdialenosti asi 27,5 metra. V prípade variantu B pri
dodržanej rýchlosti vozidla Škoda Favorit by pri rovnakej reakcii vodiča obžalovaného došlo k zastaveniu
pred miestom zrážky 0,6 m. Z technického hľadiska, ak vodič poškodený nemá povinnosť predpokladať
rýchlosť vozidla idúceho po hlavnej ceste vyššiu ako 92 km/h, teda rýchlosť vyššiu aká je v danom
úseku povolená, potom poškodený v oboch prípadoch dal prednosť vozidlu idúcemu po hlavnej ceste. Ak
však vodič poškodený má povinnosť predvídať vyššiu rýchlosť vozidla Škoda idúceho po hlavnej ceste,
potom technika jazdy poškodeného bola nesprávna, z technického hľadiska potom nedal prednosť v
jazde vozidlu Škoda Favorit vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti jazdy, t. j. minimálne 92 km/h, ktorou sa
toto vozidlo pohybovalo po hlavnej ceste. Je neprijateľné, aby sa vozidlo obžalovaného pohybovalo
rýchlosťou v čase pred zrážkou 60-70 km/h, a to vzhľadom na výpočet zrážky vozidiel, pri ktorom boli
do úvahy brané poškodenie vozidiel, t. j. deformácia a charakter poškodenia, charakter rázu vozidiel,
konečné polohy vozidiel, zadokumentované stopy ktoré sa týkali miesta zrážky vozidiel. V prípade
variantu A bola pri začiatku včasnej reakcie vodiča vozidla Škoda vzájomná vzdialenosť vozidiel 77,7
m a do okamihu zrážky ostávalo 2,9 sekundy. V prípade variantu B bola v okamihu začiatku včasnej
reakcie vodiča vozidla Škoda vzájomná vzdialenosť vozidiel 61,2 m a do okamihu zrážky ostávalo 2,2 s.

Z protokolu o dopravnej nehode zo dňa 19.8.2002 okrem iného plynie, že k nej došlo na križovatke ulíc
I. ako hlavnej cesty a cesty I/18 ako vedľajšej cesty, šírka cesty na ulici I. v mieste nehody bola 13,8 m,
šírka krajníc 0,6 m, išlo o nočnú dobu, cesta bola bez dažďa, bez hmly, pouličné osvetlenie bolo plne
funkčné, prehľadnosti na mieste nehody nebránili žiadne okolnosti, vodiči po nehode boli v nemocničnom
ošetrení, u vodiča obžalovaného R. bolo vykonanou dychovou skúškou zistené požitie alkoholu 2,73 ‰
u spolujazdca H. 1‰, čo plynie aj zo zápisu o dychovej skúške. Za východiskový bod merania bol použitý
stĺp verejného osvetlenia ako posledný pred križovatkou po pravej strane, ako stopa číslo 1 bolo určené

predpokladané miesto zrážky vozidiel vzdialené 27,2 m od VBM, stopa č. 2 rycie stopy po prednej ľavej
časti odtrhnutej nápravy a prevodovky vozidla Škoda Favorit 27,6 m od VBM, ako stopa č. 3 bola na
mieste dopravnej nehody určená drecia stopa po zadnom kolese vozidla Mercedes 28,2 m, ako stopa č.
4 bola označená časť sklennej výplne zadných ľavých dverí vozidla Mercedes vzdialená 30 m, ako stopa
č. 5 bola označená stopa po odtrhnutej prevodovke a prednej ľavej časti prednej nápravy vozidla Škoda,
ako stopa č. 6 bola označená drecia stopa po pneumatike zadného ľavého odtrhnutého kolesa vozidla
Mercedes zanechaná v dôsledku rotácie vozidla, ako stopa č.7 bol označený predný ľavý svetlomet
vozidla Škoda, ktorý bol vklinený do zadných ľavých dverí vozidla Mercedes a bola zadokumentovaná
aj konečná poloha vozidiel po dopravnej nehode, k čomu bola vyhovená aj fotodokumentácia.

V uvedenej trestnej veci boli vykonané tri vyšetrovacie pokusy a to dňa 31.10.2007, 3.11.2009 a dňa
27.4.2011, ktorých sa zúčastnil aj znalec z odboru cestnej dopravy, kde bola predovšetkým zisťovaná
na základe výpovedí obžalovaného a svedkov K. F. a T. H. situácia pred dopravnou nehodou a boli
vykonané merania vzdialenosti vozidiel podľa výpovedí obžalovaného a svedkov ako aj merania pohybu
vozidla Mercedes Benz z vedľajšej cesty na cestu hlavnú z nulovej hodnoty do prejazdu cez križovatku.

Na základe vyššie uvedeného potom aj krajský súd konštatuje, že v tejto trestnej veci nie sú pochybnosti
o smere jazdy oboch na nehode sa zúčastnených vozidlách, ani o tom, kto tieto vozidlá viedol, ani o
následkoch, ku ktorým pri dopravnej nehode došlo, t. j. o zraneniach obžalovaného ako aj poškodeného
H., ktoré utrpeli pri dopravnej nehode a ktoré boli objektivizované znaleckým posudkom znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia. Spornou bola podľa obhajoby otázka,
akou rýchlosťou sa vozidlá pohybovali a predovšetkým otázka zavinenia nehody, ktorá zostala aj po
vypočutí znalca z odboru cestnej dopravy. Ani krajský súd neuveril výpovedi obžalovaného ako aj
svedka H., pokiaľ išlo otázku rýchlosti pohybu vozidla Škoda Favorit, ktoré viedol obžalovaný C. R.,
bezprostredne pred zrážkou, keď znaleckým dokazovaním Ústavom súdneho inžinierstva bola nárazová
rýchlosť vozidla vedeného obžalovaným ustálená na 92 km/h a tento dôkaz považoval aj krajský súd
za dôkaz objektívny na rozdiel od výpovedí či už obžalovaného alebo svedka H.. Tu krajský súd
poukazuje na nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa, ktorý pri hodnotení dôkazov prihliadal aj na
závery pôvodného znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru cestnej dopravy, Ing. N. V., na
ktorého nesprávnosť poukázal jednak Ing. N. J. PhD. vo svojom odbornom vyjadrení a napokon ktorého
výsledky sú v rozpore aj s výsledkami znaleckého posudku podaného Ústavom súdneho inžinierstva.

Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení
účinnom do 6.12.2002 vodič nesmie viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo
po užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom.

Podľa § 15 ods. 4 citovaného zákona v obci vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 60 km/h a ak ide po
diaľnici v obci alebo po ceste pre motorové vozidlá v obci, najviac 80 km/h, ak nie je dopravnou značkou
dovolená vyššia rýchlosť.

Podľa § 19 ods. 1 tohto citovaného zákona vodič, ktorý prichádza na križovatku po ceste označenej ako
vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou
značkou ako hlavná cesta.

Obžalovaný C. R. išiel bezprostredne pred nehodou v obci rýchlosťou 92 km/h, pokiaľ by išiel dovolenou
rýchlosťou 60 km/h, nebol by žiadnym spôsobom nútený k prudkej a náhlej zmene smeru a rýchlosti
jazdy, takže by ku stretu vôbec nedošlo. Z uvedených skutkových záverov predovšetkým plynie, že
obžalovaný C. R. konal v rozpore s právnymi predpismi, keď nerešpektoval vtedy platné ustanovenie
§ 15 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, pretože prekročil
rýchlosť v mieste povolenú o 53,3%. Navyše si musel byť vedomý toho, že okrem tejto svojej riskantnej
jazdy porušil aj ustanovenie § 4 ods.3 písm. b) zák. č. 315/1996 Z. z., keď viedol motorové vozidlo
v ťažkom stupni opitosti (2,73 ‰), kedy dochádza k výraznému zhoršeniu možnosti včasnej reakcie
(oneskorení reakcie) a taktiež k výraznému predĺženiu reakčného času, čo pri hodnotení miery zavinenia
účastníkov dopravnej nehody krajský súd považoval za porušenie dôležitej povinnosti uloženej vodičovi
motorového zákona právnymi predpismi. Od poškodeného K. F. nebolo možné, podľa názoru krajského
súdu spravodlivo požadovať, aby predpokladal možné porušenie prepisov obžalovaným a aby tomu
prispôsobil svoje konanie. Obžalovaný, ktorý jednoznačne porušil svoje povinnosti, nemôže očakávať

dodržanie týchto pravidiel od ostatných účastníkov, keď im to znemožnil s ohľadom na charakter a
závažnosť svojho porušenia pravidiel cestnej premávky.

Správnym skutkovým záverom zodpovedá potom aj správna právna kvalifikácia. Obžalovaný tým, že
poškodenému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pretože porušil dôležitú povinnosť uloženú
mu podľa zákona, dopustil sa trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods.2 Tr. zák. (zák.
č. 140/1961 Zb.) a tým, že vykonal v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej
látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku
a spôsobil takým činom z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví, dopustil sa trestného činu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal prvostupňový súd do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že použil zásady pre ukladanie trestov
vyplývajúce z ust. § 31 ods. 1 Tr. zák. majúc na zreteli účel trestu vyplývajúci z ust. § 23 ods. 1 Tr. zák.
(zák. č. 140/1961 Zb.).

Z uvedeného je teda zrejmé, že prihliadal najmä na stupeň nebezpečnosti spáchaného trestného
činu pre spoločnosť aj na význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsob vykonania
činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, osobu páchateľa, mieru zavinenia a
jeho pohnútku), na možnosť nápravy a pomery páchateľa majúc na zreteli ochranu spoločnosti pred
obžalovaným ako páchateľom trestných činov, snahu zabrániť obžalovanému v ďalšom páchaní trestnej
činnosti a jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov
spoločnosti.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený len
všeobecne. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný v tomto registri nemá žiaden záznam.

Zohľadňujúc teda už spomínané zásady pre ukladanie trestov vyplývajúce z ust. § 31 ods. 1 Tr. zák.
a účel trestu vyplývajúci z ust. § 23 ods. 1 Tr. zák. aj krajský súd dospel k záveru, že súdom prvého
stupňa uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere ôsmich mesiacov teda v dolnej polovici zákonom
stanovenej trestnej sadzby prísnejšie trestného činu (§ 35 ods. 1 Tr. zák.) v tomto prípade trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 2 Tr. zák., ktorého výkon obžalovanému odložil na skúšobnú dobu vo
výmere šestnástich mesiacov spolu aj s trestom zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
je trestom, tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, trestom primeraným a zákonným.

Z týchto dôvodov potom krajský súd odvolanie podané obžalovaným ako nedôvodné podľa § 319 Tr.
por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.