Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/116/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010101
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5814010101.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 19. novembra 2014
sťažnosť odsúdeného C. C. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6Nt/6/2014 zo dňa
19.6.2014, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného C. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Námestovo postupom podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh
odsúdeného C. C. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Námestovo
pod sp. zn. 6T/127/2009.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil v podstate tak, že návrh na povolenie obnovy konania
podaný odsúdeným C. C. nie je dôvodný, pretože neboli naplnené zákonné predpoklady pre takýto
postup. Odsúdený sa v podstate domáha nového hodnotenia dôkazov, ktoré už bolo vykonané súdmi
oboch stupňov v čase rozhodovania o jeho vine. Z dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí
nevyplynuli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine. Odsúdeným
navrhované dôkazy nemajú povahu nových dôkazov súdu skôr neznámych tak, ako to má na zreteli
ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por..

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, a to priamo na verejnom zasadnutí, bezprostredne
po jeho vyhlásení. Sťažnosť odôvodnil sám, i prostredníctvom obhajkyne.
V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s odôvodnením uznesenia, že sa domáha
nového hodnotenia dôkazov, ktoré už boli vykonané súdmi v čase rozhodovania o jeho vine. Trvá na
svojej nevine a je presvedčený o oprávnenosti a dôvodnosti svojho návrhu na povolenie obnovy konania.
Trvá na tom, že navrhované dôkazy sú nové a nejedná sa o hodnotenie už vykonaných dôkazov.
Zotrváva na tom, že súdu v čase rozhodovania neboli známe všetky podstatné okolnosti dôležité na
posúdenie jeho konania. Opakovane tvrdil, že nový dôkaz je výsluch svedkyne E. K.. Túto žiada vypočuť
predovšetkým na jej vedomosť o tom, aké bolo rozmiestnenie zariadenia v izbe, kde malo dôjsť ku
skutku. Navrhol nový dôkaz a to vykonať rekonštrukciu za účelom skutočného objasnenia priebehu
udalostí, lokalizovania vecí, najmä postele poškodeného a polohy osôb v čase skutku. Nový a podstatný
dôkaz, ktorý navrhol je, vypracovanie nového znaleckého posudku na určenie priebehu požiaru. Podľa
názoru sťažovateľa určenie priebehu požiaru je dôležitý dôkaz, nakoľko doposiaľ priebeh požiaru nebol
súdom skúmaný. V závere odsúdený uviedol, že nemal úmysel ublížiť bratovi, ale jeho správanie bolo
zamerané výlučne len na spálenie nezaplateného šeku za elektriku. Navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnuté uznesenia a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd ako nadriadený orgán na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr.
por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom, a to z
hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť ich nesprávnosť. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného
bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodná.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že krajský súd po splnení preskúmavacej povinnosti zistil, že konanie,
ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Trestného poriadku. Výrok, ktorým bol zamietnutý návrh odsúdeného C. C. na povolenie obnovy
konania, zodpovedá stavu veci a zákonu. Takémuto rozhodnutiu nemožno vytknúť žiadnu procesnú
chybu či nedostatok. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je dostatočné a zodpovedá ustanoveniu §
176 ods. 2 Tr. por.

Krajský súd preskúmaním predloženej veci zistil, že okresný súd sa veľmi dôsledne zaoberal všetkými
dôvodmi, ktoré odsúdený uvádzal vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania. V odôvodnení svojho
rozhodnutia správne, presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil ich neopodstatnenosť. Krajský súd sa v
celom rozsahu s týmto odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje a v zásade na toto odkazuje.
Skutočnosť, že odsúdený sa s odôvodnením napadnutého uznesenia nestotožňuje a nesúhlasí s ním,
neznamená, že dotknuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné.

Pokiaľ ide o sťažnostné dôvody odsúdeného treba uviesť, že tieto sú v podstate totožné s dôvodmi,
ktoré odsúdený uvádzal v návrhu na povolenie obnovy konania a na základe ktorých sa domáhal, aby
bola v jeho trestnej veci obnova konania povolená. To, že odsúdený trvá na tom, že ním navrhované
dôkazy sú nové, nie je rozhodné a postačujúce pre splnenie podmienok na povolenie obnovy konania
v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti je potrebné odsúdeného upozorniť, že v
zmysle citovaného právneho ustanovenia musí ísť o dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy
osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine,
alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa. Výsluch svedkyne E. K. a vykonanie rekonštrukcie takýmito dôkazmi nie sú.
Skutočnosti, ktoré by mali podľa predstáv odsúdeného ním navrhované dôkazy objasniť, boli predmetom
dokazovania v pôvodnom konaní so záverom o nepochybnom preukázaní jeho účasti na konaní, za
ktoré bol právoplatne odsúdený. Tiež treba sťažovateľa upozorniť, že v konaní o povolení obnovy
konania nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu hodnotenia dôkazov v pôvodnom konaní, najmä
v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou obvineného,
či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní. Už vôbec nemožno súhlasiť so
sťažovateľom, pokiaľ navrhoval vypracovanie nového znaleckého posudku na určenie priebehu požiaru.
V pôvodnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok, z ktorého bol vyvodený jednoznačný záver,
že poškodený A. C. musel prísť do kontaktu s použitým benzínom, ktorý zapálil sám odsúdený. S
poukazom na uvedené sa krajský súd stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že odsúdeným C.
C. navrhované dôkazy nemajú povahu nových dôkazov súdu skôr neznámych tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. Odsúdený neuviedol žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by v zmysle
citovaného právneho ustanovenia boli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi
už skôr známymi spôsobilé privodiť dôvodný predpoklad pre možnú zmenu odsúdeným namietaného
právoplatného rozsudku. V tejto súvislosti ani krajský súd argumenty odsúdeného uplatnené v sťažnosti
neakceptoval a považuje ich za nedôvodné.

Keďže krajský súd ako nadriadený orgán pri plnení prieskumnej povinnosti nezistil, že by výrok
napadnutého uznesenia i konanie predchádzajúce tomuto výroku bolo v rozpore so stavom veci a
zákonu, rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného C. C. postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako
nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.