Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/57/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706209242
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8706209242.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, proti povinnej J. R., bytom C., zastúpenej opatrovníkom JUDr. N. N., vyšším súdnym
úradníkom Okresného súdu H., o vymoženie sumy 277,17 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 10Er/442/2006 - 62 zo dňa 21. novembra 2013, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Rozhodnutie o trovách exekúcie vylúčil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia o
zastavení exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora bolo vydané na základe
exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 2.3.2006 sp. zn. SR 02209/06. Rozhodnutie o zastavení konania
odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2, 8aa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, príslušnými ustanoveniami Smernice
Rady č. 93/13/EHS, s odkazom na závery rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa
4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, rozhodnutia vo veciach C-240/98 Océeano
Grupo Editorial, C-168/05 Mostaza Claro. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný
súd opakovane preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom a dospel k záveru, že
rozsudok rozhodcovského súdu predložený oprávneným ako exekučný titul bol vydaný rozhodcovským
súdom, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky. Vzťah medzi
oprávneným a povinnou bol posúdený ako vzťah spotrebiteľský, čo dáva súdu oprávnenie posudzovať
prijateľnosť zmluvných podmienok. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
mala založiť legitimitu pre rozhodcovský súd prejednať vec, nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná,
bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka a spotrebiteľ tak ňou nie je viazaný. Predložená
rozhodcovská doložka znemožňovala voľbu spotrebiteľa a možnosť dosiahnuť rozhodovanie prípadného
sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Exekúcia môže byť
nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej aj formálnej,
čo rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať,
nespĺňa. Exekučný súd je takto oprávnený exekúciu v ktoromkoľvek jej štádiu aj bez návrhu zastaviť.

Proti tomuto uzneseniu, v celom jeho rozsahu, podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, účastníkovi konania svojím
postupom odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, lebo nevykonal náležité
dokazovanie, vec nesprávne právne posúdil. Okrem iného uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený
posudzovať zákonnosť rozhodcovských rozsudkov a ich vecnú správnosť a nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutia predkladané ako exekučný titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti,
právnej istoty a pripúšťa rozdielny postup súdov v prípadoch rôznych exekučných titulov. Účastník
rozhodcovského konania má v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní právo
domáhať sa preskúmania rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia,
preto by exekučný súd nemal nahrádzať možnosti dané účastníkovi v zmysle tohto zákona. Nesúhlasil
ani s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Bol toho
názoru, že súd prvého stupňa porušil procesné práva oprávneného, keďže mu nebola daná možnosť
reagovať na postup súdu, ktorým došlo k opätovnej revízii exekučného titulu a následnému zastaveniu
konania, čím mu tak bola odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa vo veci a predkladať dôkazy.
Súd prvého stupňa podľa názoru oprávneného nepostupoval správne, keď posúdil rozhodcovskú
doložku ako nekalú zmluvnú podmienku bez toho, aby túto skutočnosť namietal povinný, resp. bez
toho, aby súd sám vyzval povinného, či mieni namietať určité zmluvné podmienky. Trval na tom, že
uzavretá rozhodcovská doložka je platná, a teda právomoc rozhodcovského súdu bola bezpochyby
daná. Keďže vo veci už došlo k vydaniu poverenia, súd týmto overil platnosť exekučného titulu a jeho
súlad so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom od vydania poverenia nedošlo
k žiadnej zmene skutkového stavu, čo by mohlo mať za následok zmenu postoja súdu. Na zastavenie
exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.

Zároveň s podaným odvolaním podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

K otázke právomoci exekučného súdu ex offo preskúmavať predložený exekučný titul, a to v
ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, odvolací súd uvádza, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd nemal danú právomoc prejednať
vec a nemohol tak vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol právoplatným a vykonateľným exekučným
titulom. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru pod bodom 17/, ktoré tvoria prílohu
zmluvy o úvere zo dňa 3.6.2005 uzavretej medzi oprávneným a povinnou, nebola platne uzavretá, a
teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná
právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci.

Na doplnenie argumentácie súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na to, že vo veci neboli
dodržané zákonné podmienky podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, na čo je
potrebné poukázať predovšetkým. Nedodržanie predpísanej formy rozhodcovskej doložky má už bez
ďalšieho za následok jej neplatnosť.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy
možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania
o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom
zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože
nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o
úvere na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu
s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (pozri tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva
neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského
konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami. Zo
všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že
súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola
prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému
rozhodcovskému konaniu.

Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené, a teda ich spravidla nemožno meniť
individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia o tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť a
vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.

Vo vzťahu k otázke spôsobu uzatvárania rozhodcovských zmlúv odvolací súd uvádza, že ak má
byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvu, je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená formulárová zmluva o úvere,
kde je rozhodcovská doložka koncipovaná len ako súčasť obchodných podmienok, bez možnosti
individuálneho dojednania, zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany
spotrebiteľa, bez možnosti s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne
rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok tak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby v pozícii
spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu a je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská
doložka v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať
formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu.
Rozhodcovská doložka nedohodnutá a nevyjednaná individuálne zo strany spotrebiteľa, ale jemu
vnútená ako jej neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská
doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, odvolací
súd poukazuje na § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Je preto nepochybné, že oprávnený, ktorého
predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi
úveru, spotrebiteľovi. Povinná v rámci zmluvného vzťahu nevystupovala v pozícii podnikateľa a úver
jej nebol poskytnutý v priamom súvise s jej podnikateľskými aktivitami. Použitie príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, ako aj iných právnych predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa teda
nie je vylúčené.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej
zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo
dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, v ktorom sa konštatuje,
že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre
spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu
nekalej podmienky podľa uvedenej Smernice Rady, ako uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV.
ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s
dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods.
5 OZ, v zmysle ktorého sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Z uvedeného je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a takýto rozsudok
nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie.
Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie
rozhodcovského rozsudku ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči
povinnej, nie sú dotknuté.

K námietke oprávneného týkajúcej sa porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť
sa, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvého stupňa nebol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti. Z
príslušných ustanovení Exekučného poriadku (§ 58 ods. 2) nevyplýva výslovná povinnosť exekučného
súdu nariadiť pojednávanie. Pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie zákon stanovuje len možnosť
pojednávanie nariadiť, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Obsah listín predložených oprávneným
bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu.
Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom.
Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky
a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého stupňa, ku ktorým súd dospel z
predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno
bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia zásady kontradiktórnosti (pozri tiež nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď opätovne preskúmal predložený exekučný titul a následne
v súlade s postupom podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne právne potvrdil.

V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto pri vyslovení
absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a s tým súvisiacej absencie právomoci rozhodcovského
súdu konať, nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní EÚ je potrebné poukázať predovšetkým na to, že je vecou výlučne vnútroštátneho
súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník
môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup závisí
výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže
byť automaticky vyvolaný podnetom, či návrhom účastníka. V tomto prípade má súd za to, že nie je
namieste podávať prejudiciálne otázky, keďže oprávneným nastolená problematika už bola opakovane
niekoľkokrát riešená ako vnútroštátnymi súdmi, tak aj európskymi inštitúciami.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v samostatnom rozhodnutí v súlade s
postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.