Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211224353
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4211224353.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova
8, proti odporcovi: T. Q. nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom A., U. XX, t. č. na neznámom mieste,
zast. Renátou Rehákovou, tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 866,99 eura, o odvolaní
navrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduKomárnozodňa4.októbra2013č.k.6C/60/2012-62,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd určil zmluvnú podmienku
uvedenú v zmluve o poskytnutí expres pôžičky zo dňa 01. 03. 2007 v článku VIII. písm. b) bod 1 za
neprijateľnú a v časti trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 788,18
eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 788,18 eura za čas od 21. 03. 2009

do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd určil, že zmluvná podmienka
uvedená v zmluve o poskytnutí expres pôžičky zo dňa 01. 03. 2007 v článku VIII. písm. b) bod
1 nasledovne: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak klient sa
dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka
zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva
aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný zaplatiť spoločnosti

okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % p. a. z dlžnej čiastky za každý aj začatý
deň omeškania. Úrok z omeškania je splatný na výzvu spoločnosti" je neprijateľná. Vo zvyšku súd návrh
zamietol a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 175,22 eura k
rukám JUDr. Jána Šoltésa, advokáta do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 52, § 53, § 54 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. a § 153 ods. 3, 4 OSP a vzhľadom
na preložené listinné dôkazy mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa stala veriteľkou odporcu na

základe zmluvy o poskytnutí osobného úveru zo dňa 23. 06. 2006 a zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 15. 08. 2008. Odporca sa zmluvou o úvere zaviazal veriteľovi zaplatiť 60 mesačných splátok vo
výške 2.091 Sk, spolu 4.144,51 eura (125.460 Sk). Odporca dohodnuté splátky nevykonával v súlade
so zmluvou o úvere, preto mu veriteľ listom zo dňa 18. 04. 2007 oznámil odstúpenie od zmluvy s tým,
že dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy v sume 105.568 Sk ho vyzval zaplatiť do 10 dní od splatnosti
dlhu, teda od 20. 04. 2007. Medzi pôvodným veriteľom a odporcom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva,

pri uzavretí ktorej odporca bol v postavení spotrebiteľa a právny predchodca navrhovateľky v
postavení dodávateľa, keďže v predmete činnosti mala aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je
bezpochybné, že v tomto prípade bola použitá vopred dodávateľom pripravená formulárová zmluva
o spotrebiteľskom úvere, obsah ktorej odporca nemohol vôbec ovplyvniť, a keď chcel, aby dostal úver,
musel prijať podmienky navrhovateľa. Je bezpochybné, že veriteľ po splatnosti poslednej dohodnutej
splátky bol oprávnený požadovať od odporcu nezaplatenú časť úveru a dohodnuté úroky. Súd preto

v časti o zaplatenie 788,18 eura návrh považoval za dôvodný, preto odporcu zaviazal navrhovateľke
túto sumu zaplatiť. Súd považoval návrh za dôvodný aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania z tejtosumy za čas od 21. 03. 2009 a navrhovateľke priznal úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v súvislosti s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom od 01. 01. 2009. V ostatnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Súd vo

výroku rozsudku určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o poskytnutí expres pôžičky zo dňa
01. 03. 2007 v článku VIII. písm. b/ bod 1 nasledovne: "Spoločnosť je oprávnená požadovať od
klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak klient sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok.
V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto
dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou

jednotlivých splátok je klient povinný zaplatiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania
vo výške 0,05 % p. a. z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Úrok z omeškania je
splatný na výzvu spoločnosti.", je neprijateľná. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na
absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v
spotrebiteľskejzmluvejeobjektívnespôsobilápoškodiťspotrebiteľaaniejerozhodujúcavôľazmluvných
strán. Ustanovenie § 53 a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností

dospel k záveru, že dojednanie účastníkov uvedené vo výroku tohto rozsudku je neprijateľná zmluvná
podmienka a preto je podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Toto
dojednanie účastníkov totiž vnáša do práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu bezpochybne
značnú nerovnováhu a to v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu a uplatnený nárok
vyplývajúci z týchto zmluvných podmienok navrhovateľke priznal, nielenže by porušil zákon, princípy

súkromného práva - princíp proporcionality, ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej
republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 OSP a navrhovateľke priznal náhradu trov konania v takom pomere ako tá bola v konaní
úspešná. Navrhovateľka mala v konaní úspech 90,9%. Uplatnila si trovy konania celkom v sume 192,76
eura (súdny poplatok 51,50 eura + trovy advokátskeho zastúpenia v sume 141,26 eura). Z uplatnených

trov súd navrhovateľke priznal len 90,9%, čo je 175,22 eura a túto sumu uložil odporcovi navrhovateľke
zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ v časti, ktorou súd určil zmluvnú
podmienku uvedenú v zmluve o poskytnutí expres pôžičky zo dňa 01. 03. 2007 v článku VIII. písm.
b) bod 1 za neprijateľnú a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti zmenil tak, že táto zmluvná podmienka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, alternatívne
sa domáhal zrušenia napadnutého výroku. Odvolanie odôvodnil tým, že s označením dojednania o
zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku nesúhlasí. Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej
pokuty uplatnenej voči odporcovi vo výške 66,38 eura vznikol navrhovateľovi v zmysle čl. VIII písm. b)
bod 1. všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej

zmluvy, ktorú odporca riadne podpísal. Podľa článku VIII písm. b) bod 1. všeobecných zmluvných
podmienok úverovej zmluvy je spoločnosť oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade,
ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky úveru, pričom v 30. deň
po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, tento deň
sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V ustanovení článku VIII písm. b) bod 1. všeobecných zmluvných

podmienok úverovej zmluvy je dostatočne určito charakterizovaný ako spôsob výpočtu zmluvnej pokuty,
tak aj dôvod, na základe ktorého je veriteľ oprávnený zmluvnú pokutu dlžníkovi vyúčtovať. Výška
navrhovateľom uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 66,38 eura je vypočítaná ako 10 % hodnoty výšky
neuhradených splátok tvoriacich dlžnú istinu v celkovej sume 663,88 eura. Zmluvná pokuta ako bola
dojednaná medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom spĺňa všetky náležitosti v zmysle

ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bola dojednaná písomne a zároveň bol dojednaný
aj spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, preto je takto dojednaná zmluvná pokuta platná. Zmluvná
pokuta je zabezpečovacím inštitútom upraveným zákonom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu
neplnenia si zmluvných povinností odporcom. Ak súd 1. stupňa argumentuje nevyváženosťou práv a
povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu tým, že zmluvná pokuta zaťažila len spotrebiteľa, považuje

za potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, na ktorú súd 1. stupňa pri rozhodovaní absolútne neprihliadal,
a to, že právny predchodca navrhovateľa si svoju primárnu povinnosť poskytnúť odporcovi úver nazáklade jeho požiadavky vyplývajúcu mu z právneho vzťahu založenom zmluvou o úvere splnil riadne
a včas, odporca však svoju povinnosť úver riadne a včas splácať porušil. Je pritom logické, že právny
predchodca navrhovateľa si svoj nárok na riadne a včasné platenie úveru zabezpečil dojednaním

zmluvnej pokuty. Primárnym cieľom zmluvnej pokuty nie je dosiahnuť finančné plnenie od dlžníka,
ale prinútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie plniť si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce
z úverového vzťahu. Odporca s dojednaním zmluvnej pokuty súhlasil, potvrdil oboznámenie sa so
všeobecnými zmluvnými podmienkami a potvrdil aj záväzok ich dodržiavania, pričom voči nim nemal
žiadne výhrady. Uplatnenú zmluvnú pokutu považuje, vzhľadom na opakované porušenie zmluvnej

povinnosti odporcom, za spravodlivú a primeranú vo vzťahu k porušovanej povinnosti a na jej zaplatení
trvá v celom rozsahu. Pri argumentácii o neprijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty tak, ako zvolil súd
1. stupňa, by vlastne akékoľvek zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa bolo súdom považované za
dojednanie v neprospech odporcu ako spotrebiteľa z dôvodu jeho deklarovaného slabšieho
postavenia. Postavenie odporcu ako spotrebiteľa sa dojednaním zmluvnej pokuty nejako nezhoršilo,
nakoľko nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty by navrhovateľovi nevznikol, ak by si odporca plnil svoje

povinnosti, ktorým sa zmluvne zaviazal riadne a včas. Práve porušenie platenia dohodnutých splátok
odporcommalozanásledokuplatnenieprávanavrhovateľaajnazaplateniedojednanejzmluvnejpokuty.
Súd v snahe čo najviac ochrániť spotrebiteľa úplne opomenul základnú skutočnosť a to, že odporca
úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa veriteľovi dodnes nevrátil. Nakoľko s možnosťou
dojednania zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorá má okrem zabezpečovacej

funkcie aj funkciu preventívnu, počíta zákon, je toho názoru, že konaním v zmysle zákona nemohlo dôjsť
k dojednaniu neprijateľnej zmluvy na podmienky.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods.
1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po jeho

preskúmaní dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd určil
zmluvnú podmienku uvedenú v zmluve o poskytnutí expres pôžičky zo dňa 01. 03. 2007 v článku VIII.
písm. b) bod 1 za neprijateľnú a v časti trov konania je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 788,18 eura, zmluvnej pokuty

vo výške 78,81 eura, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy 788,18 eura od 21. 03. 2009
do zaplatenia a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, bol odporcovi poskytnutý úver, ktorý sa odporca
zviazal uhradiť formou 24 mesačných splátok. Odporca si svoj záväzok nesplnil, čím sa dostal do
omeškania. Navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať od odporcu zaplatenie zostatku dlžnej istiny s

príslušenstvom a zmluvnú pokutu na základe príslušných zmluvných ustanovení.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces.To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý

proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra
práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v

napadnutejčastinezodpovedáuvedenýmpožiadavkámkladenýmnaodôvodnenierozhodnutiavzmysle
ustanovenia § 157 ods. 2 OSP. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že dospel k záveru, že
dojednanie účastníkov uvedené vo výroku rozsudku je neprijateľná zmluvná podmienka, pretože vnáša
do práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa,
a preto je podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Bližšie

však nezdôvodnil, na základe čoho dospel k takémuto záveru, pričom len všeobecné konštatovanie
nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa bez uvedených konkrétnych dôvodov pre takýto záver nie je
dostatočné a robí ho nepreskúmateľným. Súd prvého stupňa sa pri posudzovaní veci nezaoberal výškou
dohodnutej zmluvnej pokuty a tiež dojednaním účastníkov konania o úroku z omeškania vo výške
0,05% ročne z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania a nevyhodnotil ho vo vzťahu k nar.

vlády č. 87/1995 Z. z., ktorý výšku úrokov z omeškania upravuje. Z uvedených dôvodov považoval
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti za nedostatočne odôvodnený, čím bola
účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti, ktorou určil zmluvnú podmienku špecifikovanú v petite rozsudku, ako aj v
časti trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom

odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.