Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 17CoE/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708203381
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2708203381.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka
5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, spol. s r.o., so
sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti povinnej: G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX,
XXX XX X., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka 60,
Bratislava, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.

k. 2Er/3812/2008 - 36 zo dňa 19. septembra 2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r dz u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a o
trovách exekučného konania rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania
nepriznal.

Rozhodol tak po zistení, že na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. v Košiciach sp. zn. TP 1036/07 zo dňa 24.
10. 2007 exekúcia nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je
tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami
§ 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
"Exekučný poriadok - EP"), § 53 ods. 1 a 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,

príslušnými ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na zákonné
ustanovenie § 200 ods. 2 EP.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa skúmaním priložených listín
zistil, že zmluva o úvere zo dňa 30. 04. 2004 má povahu spotrebiteľskej zmluvy, pričom v bode
IX písm. o) obchodných podmienok zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s

veriteľom boli rozhodované výlučne pred rozhodcovským súdom. Veriteľ na základe tejto doložky môže
predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak
bol príslušný, pričom ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ
nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná s
tým, že takáto rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a

rozhodovať a z tohto dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto
je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvého
stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je síce v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku exekučným titulom, avšak exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku podľa§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadkuniejeprípustnázdôvodu,žejetuinýdôvod,prektorýexekúciu
nemožno vykonať. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na § 200 ods. 2 Exekučného poriadku tak,
že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.

Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľ vyslovil názor, že súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok.

Zdôraznil, že v zmysle zákonných ustanovení rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako
právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie
veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom
pre výkon exekúcie. Exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie a
teda skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd v zmysle § 45

ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní môže skúmať len vlastnosti uloženej povinnosti,
nie rozhodnutie samotné. Existencia, resp. neexistencia dôvodu pre zastavenie exekučného konania
je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Poukázal na rozhodnutia Súdneho
dvora C - 40/08, pričom zdôraznil, že vnútroštátny súd nemôže kompenzovať opomenutie procesného
charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež nahrádzať pasivitu spotrebiteľa v spore. Ak

sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského
rozsudku. Podľa odvolateľa z európskeho práva nemožno vyvodiť záver podľa ktorého by exekučný
súd mal povinnosť skúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, komunitárne právo ani
neukladá exekučnému súdu povinnosť skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku okrem
prípadu, že bola narušená zásada rovnosti. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že v období do 31. 12. 2007

sa vzťahovali ust. § 52 a § 54 len na vymenované zmluvy, pričom medzi ktoré zmluva o úvere nepatrila.
Odvolateľ tiež poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa
ktorej by bolo neprijateľným ustanovením rozhodcovská doložka, ktorá by zakladala právomoc výlučne
rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, čo ale nemá za následok zrušenie platnosti celej doložky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.)

po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého
uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne.

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a podľa§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku(jetuinýdôvod,prektorýnemožnoexekúciuvykonať)

ju zastavil. Zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie.

Na rozhodcovské konanie sa rovnako vzťahuje základná zásada, podľa ktorej je porušením základného
práva účastníka konania na spravodlivý proces vada konania spočívajúca v odňatí možnosti účastníkovi
konať pred súdom, spôsobená postupom súdu (a to aj vada spočívajúca v osvojení si právomoci, ktorá
munepatrí).TotoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepublikyokremzákonov

aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky - ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v zneníneskoršíchústavnýchzákonovačlánok6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd
- oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb..

Z judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj výraznými zásahmi

do možnosti ovplyvnenia následného vymáhania pohľadávok spôsobmi, ktoré sa javia ako rozporné
so záujmom spotrebiteľa, a to dokonca v štádiu uplatnenia práva pred exekučným súdom. V
rozhodcovských veciach sa podporuje zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť

aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní
(ASTURCOM).

Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok
nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám vo veci rozhodoval. Tomuto záveru napokon
prisvedčuje i doslovné znenie ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského
rozsudkuobmedzujelennaúčastníkov.Užztejtoformuláciejezrejmé,ženebolozámeromzákonodarcu

bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský
súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je nezlučiteľné s
povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň
orgánov disponujúcim verejnou mocou.

Súd prvého stupňa vyhodnotil príslušnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v

zmysle § 53 ods. 4 písm. r), pričom k uzatvoreniu predmetnej Zmluvy medzi oprávneným a povinným
v 1/ rade došlo dňa 30.04. 2004. Z toho vyplýva, že v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy nebolo
možné aplikovať vyššie uvedené zákonné ustanovenie, nakoľko neprijateľná podmienka vyžadujúca
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r)) sa stala súčasťou Občianskeho zákonníka a účinnou až

odo dňa 01. 01. 2008.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho ustanovenie
§ 23a účinné v období od 01.01.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa
citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé,

že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú
nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu
predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby

spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. § 52 Občianskeho zákonníka v znení
v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Smernica č. 93/13/EHS neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá
zmluva upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje

znaky určené smernicou. Súdny dvor ES to zdôraznil právnym názorom: „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3
ods. 1 Smernice, priznaná ochrana v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne
dohodnuté vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.“
Zhodnýrežimvprávnomporiadkuplatínazákladezákonaoochranespotrebiteľa.Spotrebiteľskázmluvaje protiprávna len vtedy, ak obsahuje neprijateľnú podmienku (§ 53 ods. 3 OZ), resp. nekalú podmienku
(čl. 3 Smernice 93/13 EHS). Oba pramene práva určujú v demonštratívnom výpočte, ktorá podmienka
je neprijateľná (nekalá). Táto právna úprava zakladá spotrebiteľovi práv namietnuť, že aj správanie,

ktoré nie je výslovne označené za neprijateľnú (nekalú) podmienku, môže mať povahu protiprávnej
podmienky. Podľa Súdneho dvora: “... systém založený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
je v slabom postavení zoči - voči predajcovi alebo dodávateľovi tak pokiaľ ide o jeho kúpnu silu, ako
aj pokiaľ ide o jeho úroveň poznania. To vedie spotrebiteľa k prijatiu podmienok navrhnutých vopred
predajcom alebo dodávateľom bez tohto, aby mohol ovplyvniť obsah podmienok.“ Z tejto všeobecnej

formulácie Súdny dvor odvodil predovšetkým povinnosť vnútroštátnych súdov rozhodovať ex offo o tom,
či podmienka je, alebo nie je nekalá.

Podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom článku IX písm. o) obchodných podmienok zmluvy, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory
jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú

podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné.

Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda
aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva,
že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu

štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu, resp.
rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej
zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani
rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie
platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý
rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom

vybranéhorozhodcovskéhosúduobjektívne.Vzhľadomnavšetkytietodôvodypredmetnározhodcovská
doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, tak túto je potrebné

považovať za neplatnú a následkom je skutočnosť, podľa ktorej rozhodcovský súd vôbec nemal
právomoc rozhodovať daný spor, predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Pri tomto dôvode neprípustnosti exekúcie súd rozhodne o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaví
jedným uznesením, v ktorom sa uvedie výrok o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Simultánny
spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený vzhľadom na to, že proti takémuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie
by navyše odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa správne, keď súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekučného konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, správne rozhodol tiež o trovách exekúcie
a odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona
posledná veta č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.