Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204936
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614204936.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporkyni H. X.Í., T.. XX.
XX. XXXX, H. G. XXX/X, W. I., v konaní o zaplatenie 1 511,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 30. 05. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporkyni pohľadávku
1 511,92 eur s úrokmi z omeškania 8,5 % ročne od 09. 10. 2013 do zaplatenia a náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia 285,88 eur. Návrh odôvodnil tým, že na základe žiadosti odporkyne

jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava, zriadila v prospech odporcu bežný
účet, na ktorom mu poskytla úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte.
V dôsledku neplnenia platobných povinností odporcom a prekročenia limitu povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy, došlo k vzniku nepovoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na účte v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia v zmysle čl. 14 bod
14.1. Obchodných podmienok. Z toho dôvodu navrhovateľ v zmysle čl. 8 bod 4 písm. a/ Obchodných
podmienok v spojení s čl. 14.2 Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30. 09. 2013 mimoriadnu

splatnosť pohľadávky v celkovej sume 1 687,90 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa
výške prečerpania v sume 1 511,92 eur a úrokov v sume 175,98 eur. Nakoľko odporca pohľadávku
v poskytnutej lehote do 08. 10. 2013 nezaplatil navrhovateľ žiadal, aby odporca bol zaviazaný na
zaplatenie dlžnej sumy rozhodnutím súdu. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia.

Na výzvu súdu navrhovateľ, zastúpený advokátom, doplnil návrh tak, že uplatnená pohľadávka
predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému jeho právnym predchodcom formou
povoleného prečerpania kontokorentného úveru vo výške 896,24 eur, na základe zmluvy zo dňa 22.

02. 2006 a kontokorentného úveru vo výške 564,30 eur na základe zmluvy zo dňa 08. 12. 2003.
Žalovanému bolo jeho právnym predchodcom povolené čerpanie finančných prostriedkov až do sumy
1 460,54 eur s premenlivou úrokovou sadzbou 10,65 % ročne a obnovovanou konečnou splatnosťou
úveru k 21. 02. v roku, v zmysle čl. III bod 1 zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 22. 02. 2006,
a ustanovením čl. III. bod 1 zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 08. 12. 2003. Žalovaný dlžník
neoznámil veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy o kontokorentnom
úvere, že nemá záujem na predĺžení jej trvania. Preto bol v zmysle zmluvných dojednaní kontokorent

každoročne obnovovaný k dátumu 21. 02. Nakoľko žalovaný prekročil rámec povoleného prečerpania,právny predchodca navrhovateľa dňa 16. 10. 2012 ukončil úverový rámec aktívnej kontokorentnej
zmluvy, čím došlo k zániku účtu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10. 03. 2015, na ktoré sa však účastníci neustanovili, aj keď

boli riadne a včas predvolaní. Svoju neprítomnosť ospravedlnil iba navrhovateľ, zastúpený advokátom, s
tým,žesúhlasilsprejednanímveciajvjehoneprítomnosti.Súdpretopostupovalvsúladesustanovením
§ 101 ods. 2 O. s. p., vec prejednal aj v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a
listinné dôkazy predložené navrhovateľom.

Predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a. s. a odporkyňa uzavreli
dňa 01. 10. 2003 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 08. 12. 2003 uzatvorila Slovenská

sporiteľňa, a. s. a odporkyňa zmluvu o kontokorentom úvere č. XXXXXXXXXX/X, na základe ktorej
bol odporkyni poskytnutý úverový rámec 17 000,-Sk (564,30 eur) s tým, že konečná splatnosť úveru
bola určená na deň 07. 12. 2014. V článku III. zmluvy, ktorá svojim obsahom je typickou formulárovou
zmluvou, bolo uvedené, že doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník
neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že

nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy. Dňa 21. 02. 2005 uzatvorila Slovenská sporiteľňa s
odporkyňou, ako pôvodným majiteľom účtu a Š. X., ako pristupujúcim majiteľom účtu, dodatok č. 1 k
zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 22. 02. 2005 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a. s.
s dvoma dlžníkmi a to odporkyňou a Š. X. zmluvu o kontokorentnom úvere č. úveru XXXXXXXXXX/X/
X, predmetom ktorého bolo poskytnutie úverového rámca 27 000,-Sk (896,24 eur) s dátumom konečnej

splatnosti úveru 21. 02. 2006. Aj v tomto prípade sa jedná o typickú formulárovú zmluvu, kde v čl. III bod 1
bolo uvedené, že sa zmluva uzatvára na dobu určitú jedného roka odo dňa podpísania zmluvy a doba sa
predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca
pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujme o predĺženie doby trvania zmluvy. Dňa 13. 02.
2009 Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila Š. X., že mu zastavuje povolené prečerpanie na jeho bežnom

účte č. XXXXXXXXXX/XXXX s účinnosťou od 13. 02. 2009. Súdu nebol predložený žiaden listinný
dôkaz z ktorého by bolo možné posudzovať, či došlo k oznámeniu o zastavení povoleného prečerpania
aj odporkyni, ktorá bola takisto dlžníčkou v tomto zmluvnom vzťahu a ak nie, prečo bolo zastavenie
povoleného prečerpania oznámené iba jednému z dvoch dlžníkov. Napriek tomuto oznámeniu však
Slovenská sporiteľňa, a s. viedla podľa predloženého výpisu z účtu aj naďalej kontokorentný účet s

názvom „X. H., X. Š.“. Napriek tomu, že podľa výpisu z účtu sa posledná úhrada zo strany dlžníkov na
kontokorentnom účte uskutočnila dňa 14. 11. 2008 a posledný výber kartou dňa 18. 10. 2008, právny
predchodca navrhovateľa aj naďalej viedol tento kontokorentný účet až do „ukončenia úverového rámca
KTK zmluvy“ dňa 16. 10. 2012.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE, uzavretou dňa 28. 03. 2013, Slovenská sporiteľňa,

ako postupca, postúpila navrhovateľovi, ako postupníkovi, pohľadávky okrem iných aj voči odporkyni vo
výške 1 687,90 eur, z čoho istina predstavovala 1 511,92 eur, úroky 175,98 eur, RU 0,57 eur, UOZ 130,35
eur, UONZ 44,96 eur, príslušenstvo 175,98 eur, výška omeškaných splátok 1 682,23 eur. Postúpenie
pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka oznámil pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a. s.
odporkyni aj Š. X., prípisom zo dňa 05. 04. 2013. Uvedenými listinami mal súd preukázané, že došlo k

postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a. s. na navrhovateľa v rozsahu označenom v prílohe
k zmluve o postúpení pohľadávky.

Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“)

(1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre
jeho majiteľa.

(2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obchod. zák. ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby,
aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri
uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).Podľa § 497 Obchod. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 266 ods. 5 Obchod. zák. pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili v roku
2003 nielen zmluvu o bežnom účte, ale aj zmluvu o kontokorentnom úvere, pričom právny predchodca
navrhovateľa konal v rámci svojho podnikania a odporkyňa zmluvu uzavrela ako fyzická osoba -
nepodnikateľka (táto skutočnosť vyplýva z označenia odporkyne menom, priezviskom, rodným číslom a

adresou bydliska). Z výpisu z účtu vyplýva, že odporkyni bola poskytnutá platobná karta (01. 10. 2003,
už 01. 10. 2003 bol zaznamenaný výber kartou). Potom zmluva o kontokorentnom úvere sa spravuje
vtedy platným zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Dodatok č. 1 k
zmluve o bežnom účte, predmetom ktorého bolo pristúpenie druhého majiteľa účtu Š. X., ako aj zmluva

o kontokorentnom úvere uzavretá ako s dlžníkmi nielen s odporkyňou, ale aj Š. X., boli uzavreté v roku
2005, teda už za účinnosti zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník a
týmto do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa judikatúry Súdneho dvora môže
súd členského štátu interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva tak, aby

sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v danom
prípade smernica Rady č. 93/13/EHS.

Navrhovateľ predložil históriu úveru, ktorého zaplatenia sa domáha v tomto konaní, pričom z tejto listiny
vyplýva, že ako dlžníci, prípadne majitelia účtu, boli vedení X. H. Z. X. Š.. Z výpisu z účtu vyplýva, že
majitelia účtu naposledy vyberali finančné prostriedky z účtu dňa 14. 10. 2008 (zaznamenaný výber

kartou vo výške 1 600,-Sk), na základe čoho zostal zostatok mínus 26 804,-Sk. Posledná úhrada - vklad
na účet, bola vykonaná dňa 14. 11. 2008 a to zaplatením sumy 4 917,-Sk a 1 080,-Sk. Po zaúčtovaní
týchto vkladov bol vedený zostatok na účte mínu 21 270,40 Sk (706,05 eur). Od tohto dátumu až do
ukončenia úverového rámca KTK zmluvy dňa 16. 10. 2012, neboli zaznamenané zo strany majiteľov
účtov žiadne finančné transakcie. Pokiaľ ku dňu ukončenia úverového rámca bol na účte vykázaný

zostatok mínu 1 511,92 eur, tento bol za dobu od 14. 11. 2008 zvyšovaný iba o poplatky a debetné úroky.
Napriek tomu, že odporkyňa, ako majiteľka účtu, s účtom nedisponovala od 14. 11. 2008, nedodržiavala
podmienky zmluvy o kontokorentnom úvere,

t. j. tento nesplácala niekoľko rokov, pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s. nevypovedal zmluvu,
hoci takáto možnosť bola uvedená v zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 22. 02. 2005. Navrhovateľ

poukazoval na to, že odporkyňa neoznámila veriteľovi v lehote uvedenej v zmluve, že nemá záujem
o predĺženie doby trvania zmluvy, takže došlo k opakovanej prolongácii zmluvy. Z bodu 3 čl. III však
vyplýva, že v prípade, ak by dlžník mienil vypovedať zmluvu, bol by povinný splatiť celý dlh, pričom
účinnosť výpovede by nastala až úplným vyrovnaním dlhu. Podľa týchto dojednaní by spotrebiteľ mohol
vypovedať zmluvu iba za predpokladu, že splatí jednorazovo celý dlh; ak nemal na splatenie dlhu

prostriedky,bolnútenýzostaťvzmluvnomvzťahuaplatiťpoplatkyaúroky,ajkeďtietoneboliindividuálne
dojednané. Takéto zmluvné dojednanie potom spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
veriteľom a spotrebiteľom.

Podľa čl. III ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. III ods. 2 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétnapodmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

Z výpisu z účtu vyplýva, že veriteľ bol nečinný od novembra 2008 a ukončil úverový rámec aktívnej
kontokorentnej zmluvy, čím došlo k zániku účtu až 16. 10. 2012. Od roku 2008 do roku 2012 preto
veriteľ pripisoval na ťarchu účtu iba poplatky, hoci mal možnosť tento úverový rámec ukončiť a vo
vzťahu k odporkyni (prípadne vo vzťahu k obidvom dlžníkom) sa mohol domáhať úhrady prečerpaného
úverového rámca a zmluvne dojednaných úrokov a poplatkov. Banka teda v predmetom zmluvnom

vzťahu nepostupovala v súlade s vlastnými obchodnými podmienkami (bod 14 a bod 8 obchodných
podmienok).

Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“)

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada

aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Posledná úhrada na účet bola realizovaná 14. 11. 2008 a po zaúčtovaní tejto platby predstavoval

zostatok na účte mínus 21 2709,40 Sk (706,05 eur). Nesporne odporkyňa už od tejto poslednej úhrady
nepoukazovala na účet žiadne platby, na čo reagovala Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámením zo
dňa 13. 02. 2009, zaslaným spoludlžníkovi Š. X., že s účinnosťou od 13. 02. 2009 mu zastavuje
povolené prečerpanie. Napriek tomuto oznámeniu, na účet nebola zo strany dlžníkov poukázaná žiadna
platba, takže minimálne od 13. 02. 2009 peňažný ústav mal dôvod uplatniť si voči odporkyni nároky v

zmysle vlastných obchodných podmienok, t. j. vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, odstúpiť od
úverovej zmluvy a domáhať sa voči odporkyni zaplatenia dlžnej sumy. Keď tak nepostupoval, najneskôr
dňom 13. 02. 2011 došlo k premlčaniu nároku voči odporkyni. Nakoľko nárok navrhovateľa vyplýva zo
spotrebiteľskej zmluvy, súd v zmysle § 5b zákona 250/2007 Z. z. musel prihliadnuť pri rozhodovaní na
premlčanie, aj keď sa tohto premlčania odporkyňa nedovolala. Navrhovateľ uplatnil na súde nárok dňa

30. 05. 2014, teda v čase, keď tento už bol premlčaný. V zmysle citovanej právnej úpravy preto súd
nemohol navrhovateľovi nárok priznať, a preto návrh zamietol.

Náhradu trov konania si uplatnil navrhovateľ, ktorý však v konaní úspešný nebol. Odporkyňa si náhradu
trovkonanianeuplatnila,zospisujejžiadnetrovynevyplývajú,apretosúdúčastníkomnepriznalnáhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.