Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203468
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114203468.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa

Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom v Bratislave,
Štefánikova ul.č. 17 proti odporcovi R. A., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom v S. B., M. M. č. XXX, v
súčasnosti na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Q. V., zamestnancom Okresného súdu
Považská Bystrica v konaní o zaplatenie 1.082,73 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.082,73 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.082,73 € od 08.08.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 64,50 €, a to všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 17.02.2014, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo
výške 1.082,73 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Vo svojom návrhu uviedol, že navrhovateľ
uzavrel s P. A. poistnú zmluvu č. X XXX XXX XXX o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla
č. C. XXXE. s účinnosťou od 4.1.2012. Dňa 27.4.2012 si P. - B. poisťovňa, a.s. uplatnila nárok na
náhraduškodyzpovinnéhozmluvnéhopoisteniatohtomotorovéhovozidla.W.vyplatiltejtopoisťovnidňa
25.6.2012sumu1.016,34€apoškodenémutohoistéhodňasumu66,39€.Následnevyzvalodporcudňa
2.7.2012, aby nahradil sumu 1.082,73 €, ktorú navrhovateľ za neho vyplatil z dôvodu škody, spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla. Z relácie dopravnej polície je zrejmé, že odporca viedol motorové
vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia a porušil povinnosť ohlásiť polícii dopravnú nehodu.

Odporca sa vo veci nevyjadrili. Jeho pobyt sa súdu dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť, a preto
mu súd ustanovil opatrovníka v osobe zamestnanca Okresného súdu Považská Bystrica.

Súd vo veci vytýčil a vykonal pojednávanie v deň 09.03.2014 v neprítomnosti účastníkov konania
za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Na pojednávaní vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi, a to poistkou č. X XXX XXX XXX, žiadosť
P. - B. W.. zo dňa XX.X.XXXX, potvrdeniami o vyplatenej škode z č.l. 9 a 10, výzvou na zaplatenie

náhrady poistného plnenia zo dňa 02.07.2012 s doručenkou, reláciou Dopravnej polície o priebehu
nehody dňa 8.3.2012, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, odpoveďou na lustráciu odporcu v
registri priestupkov, zápisnicou ORPZ, ODI Trenčín z ústneho pojednávania dňa 29.3.2012 v konaní č.
ORP-P-217/DI-TN-2012, rozhodnutím o priestupku ORPZ, ODI Trenčín zo dňa 29.3.2012 v konaní č.ORP-P-217/DI-TN-2012, záznamom dopravnej nehody a pokynom Komunálnej poisťovne, a.s. č. 59/06/
A3/200200, pričom zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Trenčín č.

ORP-P-217/DI-TN-2012 súd zistil, že odporca dňa 21.02.2012 o 16.10 h viedol osobné motorové vozidlo
Y. P. EČ C. k. o. S. B. - M. M. po ceste 11/507067 tak, že sa nevenoval plne vedeniu vozidla a
nesledovalsituáciuvcestnejpremávke,vdôsledkučohonarazildostojacehoautobusuJ.ECC.,ktorého
vodič bol V. W. a následne odstavil vozidlo cca po 400 m v protismere. Neohlásil dopravnú nehodu
policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by

bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody premiestnením vozidla, nepreukázal svoju totožnosť inému
účastníkovi dopravnej nehody, bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej
nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a z miesta nehody odišiel.
Šetrením dopravnej nehody bolo zistené, že motorové vozidlo viedol i napriek tomu, že nie je držiteľom
vodičského oprávnenia, za čo bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1
písm. b, c, g. k) zákona o priestupkoch a bola mu uložená sankcia: pokuta vo výške 300,- € a zákaz

činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov.

Z potvrdení, založených na č.l. 9 a 10 bolo preukázané, že dňa 25.6.2012 bola poukázaná spoločnosti
P. B. W.. suma 1.016,34€ a poškodenej spoločnosti B. C., a.s. suma 66,39 €.

Navrhovateľ výzvou zo dňa 02.07.2012 vyzval odporcu na úhradu poistného plnenia, na základe
dopravnej nehody spôsobenej jeho motorovým vozidlom, ktoré viedol bez predpísaného vodičského

preukazu, pričom tiež porušil povinnosť ohlásiť polícii dopravnú nehodu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a
ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431 je
osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti.Navzniktejtozodpovednostisatedanevyžadujezavinenékonanie.Tovšakneznamená,
že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie
je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Môže mať však význam najmä pri strete prevádzok (pozri

§ 431) Pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť predovšetkým stretnutie prevádzok dvoch alebo
viacerých prevádzkovateľov dopravných prostriedkov (napr. zrážka dvoch alebo viacerých dopravných
prostriedkov); v takomto prípade ide o tzv. priamy stret. Stretom prevádzok však treba rozumieť aj tzv.
nepriamy stret, pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov,
ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného

prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu. Aj pri strete prevádzok ide o objektívnu
zodpovednosť, t.j. zodpovednosť vzniká bez ohľadu na zavinenie. Ak ide o vyporiadanie medzi dvoma
alebo viacerými prevádzkovateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení škody. Táto účasť je
objektívnou účasťou na spôsobení škody, môže však spočívať aj v zavinenom konaní alebo opomenutí
niektorého prevádzkovateľa, pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť, ktorá viedla k vzniku škody.Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti, pričom podľa odseku 1 je tento subjekt určený
bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená. Podľa odseku
2 zodpovedajú iba prevádzkovatelia určitých dopravných prostriedkov. Subjektom tejto zodpovednosti

môže byť však aj osoba odlišná od osôb uvedených v § 427, ak sú splnené podmienky ustanovené v
§ 430. Zodpovednostným subjektom môže byť aj vodič dopravného prostriedku, a to napr. podľa § 420
Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť
za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou
prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Čo treba považovať za osobitnú

povahu prevádzky Občiansky zákonník priamo nevymedzuje. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto
prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom
dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami
technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie,
ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného
nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu

vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je
odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z
prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto
riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý
prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla.

Podľa ustanovenia odseku 1 sú subjektmi zodpovednosti za škodu vyvolanou osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu. Pri osobách
vykonávajúcich dopravu (či už dopravu osôb alebo dopravu nákladu) je zodpovednosť za škodu
podľa § 427 daná bez ohľadu na to, o aký dopravný prostriedok ide; môže ísť o motorové vozidlo,

lietadlo, motorové plavidlo, ale aj o iný dopravný prostriedok (napr. lanovka, pohyblivé schody,
výťah, konské povozy a pod.). Podľa ustanovenia odseku 2 za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky zodpovedá aj iný prevádzkovateľ (t.j. taký, ktorý na rozdiel od subjektov uvedených v
odseku1nevykonávadopravu)motorovéhovozidla,motorovéhoplavidla,akoajprevádzkovateľlietadla.
Občiansky zákonník nevymedzuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku; je to pojem širší ako

pojem vlastník (hoci spravidla bude s pojmom vlastník totožný), pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú
osobu, ktorá je na základe iného než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového
vozidla (napr. štátny orgán, ktorý má právo hospodárenia s motorovým vozidlom).

Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhovateľ založil právo na náhradu voči odporcovi ako vodičovi
motorovéhovozidla.Nakoľkosúdmalpreukázané,žeodporcaakovodičmotorovéhovozidlazavinilstret

prevádzok, pričom jeho zodpovednosť bola uznaná aj rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného
zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Trenčín č. ORP-P-217/DI-TN-2012 zo dňa 29.3.2012, súd
mal preukázanú pasívnu legitimáciu odporcu v spore. Aktívnu legitimáciu navrhovateľa v spore mal
súd preukázanú predloženou poistkou pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla s Z.: C

Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení poisteným ten, na koho sa
vzťahuje poistenie zodpovednosti.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ má proti
poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho
vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak

a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky,b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene,

c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, 16)

d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá
podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu 17)
a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou,

e) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového
vozidla podľa osobitného predpisu, 18)

f)porušilpovinnosťohlásiťdopravnúnehodupodľaosobitnéhopredpisu,19)ktorájepoistnouudalosťou,

g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4,

h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 15d)

Nakoľko súd mal preukázané, že boli splnené podmienky podľa 12 ods. 2 písm. c) a f) zákona č.
381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, zaviazal odporcu na náhradu poistného plnenia, ktoré za

neho vyplatil navrhovateľ v sume, požadovanej v návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ si taktiež uplatnil aj úrok z omeškania, a to v rozsahu 8,75% zo sumy 1.082,73€ od
08.08.2012 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutému veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť. Ak ide o deliteľné plnenie môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatkuzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 02.07.2012 na úhradu dlžnej sumy, a to v lehote do 15 dní odo

dňa doručenia výzvy, ktorá sa do sféry dispozície navrhovateľa dostala dňom 4.7.2012. súd mal preto
preukázané, že dňa 8.8.2012 bol odporca s úhradou náhrady poistného plnenia voči navrhovateľovi v
omeškaní. Úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia
vlády v znení účinnom do 31.1.2013 je vzhľadom na výšku základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky ku dňu 8.8.2012 vo výške 8,75%, a preto návrhu navrhovateľa aj v časti úroku z

omeškania v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi
ako plne úspešnému účastníkovi konania trovy konania. Trovy konania navrhovateľa predstavujú
zaplatený súdny poplatok vo výške 64,50 €.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).