Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Podhorová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1379/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613215212
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6613215212.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom 812
36 Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpený splnomocnenou usadenou euroadvokátkou
JUDr. Helenou Strachotovou, so sídlom Advokátska kancelária, 036 01 Martin, Hviezdoslavova 7, proti
žalovanému: N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W., L. XXX/XX, zastúpený určeným advokátom
JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, J. Kráľa 4/A, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom 080 05 Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr.
Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, J. Kráľa 4/A, v konaní o zaplatenie
5 286,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného zo dňa 24.09.2014 proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec číslo konania 14C/86/2014-126 zo dňa 06.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania a v nadväzujúcom výroku o povolení
splátok z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd sčasti vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 3 544,24 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 01.12.2012 do zaplatenia a
súčasne mu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 107,78 eur za zaplatený súdny
poplatok z návrhu a na trovách právneho zastúpenia a cestovných náhradách sumu 231,30 eur, všetko
v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur, splatných vždy k 15-temu dňu toho- ktorého mesiaca,
počnúc mesiacom september 2014, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia tej-
ktorej splátky. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o trovy konania, súd v odôvodnení
rozsudku konštatoval čiastočný procesný úspech žalobcu v časti 67% hodnoty sporu, preto mu patrí
náhrada v rozsahu 34% hodnoty sporu, pričom súd svoje rozhodnutie zdôvodnil (a aj citoval) s poukazom
na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p.. Následne súd už len stručne konštatoval, že žalobcovi vznikli trovy
konania v sume 317 eur v súvislosti so zaplateným súdnym poplatkom z návrhu, z čoho 34% predstavuje
107,78 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 680,31 eur za 3x hlavný úkon á 226,77 eur, z čoho 34%
predstavuje sumu 231,30 eur, na náhradu ktorých trov súd zaviazal žalovaného v zmysle Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z..

Proti výroku napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výšky povolených splátok a náhrady trov konania
podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že nespochybňuje dlžnú sumu istiny 3 544,24
eur, na zaplatenie ktorej bol súdom zaviazaný, avšak vzhľadom na svoju finančnú situáciu je adekvátne
umožniť mu dlžnú sumu uhrádzať maximálne vo výške 30 eur mesačne. Mesačná splátka vo výške 50
eur je neprimeraná finančným možnostiam žalovaného, ktorý sa nachádza v komplikovanom osobno-
sociálnom rozpoložení a nie je schopný splácať dlžnú sumu v splátkach vyšších ako 30 eur. Má čistý
mesačný príjem vo výške 61 eur (sociálna dávka v hmotnej núdzi), má dve deti, ku ktorým má vyživovaciu

povinnosť. Mesačná splátka vo výške 50 eur by mala pre žalovaného ťaživé, až likvidačné ekonomické
dôsledky a ohrozila by fungovanie domácnosti žalovaného. Žalobca je obchodná spoločnosť so silným
personálnym a ekonomickým zázemím a na jeho hospodárske postavenie nebude mať takmer žiadny
vplyv uhrádzanie dlžnej sumy v splátkach vo výške 50 eur alebo 30 eur. Pre žalovaného a jeho
rodinu však by splátka vo výške 50 eur znamenala značné ekonomické ohrozenie a bezprostrednú
hrozbu exekúcie. Pokiaľ ide o trovy konania, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi, domnieva
sa, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd náhradu trov žalobcovi podľa ustanovenia
§ 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca sa snažil na súde uplatniť si
pohľadávku v nezákonnej výške, na ktorú nemal právny nárok. Na základe uvedeného potom žalovaný
navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a povolil žalovanému splácať dlžnú sumu
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur a zmeniť aj výrok rozsudku o trovách konania a
žalobcovi trovy konania nepriznať.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasil s dôvodmi odvolania a uviedol, že s ohľadom
na výšku dlhu žalovaného by iba istinu splácal približne 10 rokov a nižšie splátky ako 50 eur nie sú v
záujme žalobcu. Žalovaný je v produktívnom veku a nie je dôvod, aby sa spoliehal pri splácaní svojich
dlhov iba na sociálne dávky pre pomoc v hmotnej núdzi. Ak narobil dlhy, musí sa snažiť tieto aj splatiť
svojou prácou a pričinením. Pokiaľ ide o pomernú časť trov konania a trov právneho zastúpenia, žalobca
je toho názoru, že na tieto trovy má právny nárok a nie sú dôvody pre ich nepriznanie. Navrhuje preto
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v stručnosti uviedol, že súhlasí s odvolaním.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2
O.s.p. rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti výroku podľa ustanovenia § 221 ods.
1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nesprávne právne posúdenie a
nedostatok dôvodov a vec vrátil okresnému súdu v tomto rozsahu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p.
na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu podaného odvolania a
konštatuje také závažné procesné nedostatky rozhodnutia, ktoré majú za následok nepreskúmateľnosť,
neurčitosť a nepresvedčivosť rozsudku. V ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. sú citované vady, pre ktoré
je nutné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o
vady, ktoré sú porušením základného práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené
Ústavou SR a ostatnými právnymi normami. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je
treba považovať aj nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom
v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. je nielen úplný, alebo i čiastočný nedostatok dôvodov
rozhodnutia. Riadne a presvedčivo vyargumentované odôvodnenie súdneho rozhodnutia je logicky
jedna z nevyhnutných podmienok preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutia súdu, pričom súd je
povinný jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé ( §
157 ods. 2 O.s.p.). Tieto požiadavky preskúmateľnosti a argumentačnej presvedčivosti primerane
musí spĺňať odôvodnenie každého výroku súdneho rozhodnutia, teda aj výroku o trovách konania,
pokiaľ výslovne procesná norma neustanovuje inak. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia
je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, lebo sa mu tým odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných
prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu spôsobuje
nielen nedostatočné či nepresvedčivé odôvodnenie výroku súdneho rozhodnutia, no aj nesprávna,
respektíve zmätočná aplikácia konkrétneho zákonného ustanovenia.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie

o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Okresný súd v odvolaním napadnutom rozsudku rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu a vo veci
meritórne rozhodol, keď z uplatnenej sumy 5 286,49 eur s poukazom na absenciu zákonných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ a § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 3 544,24
eur spolu s príslušenstvom. Pokiaľ súd rozhodoval o náhrade trov prvostupňového konania, vychádzal
z čiastočného procesného úspechu žalobcu v rozsahu 67%, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 34%, ako to súd konštatoval v odôvodnení výroku o trovách konania.
Takémuto odôvodneniu však potom nezodpovedá aplikácia a následne aj citácia ustanovenia § 142 ods.
3 O.s.p., keďže je zrejmé, že nielen odôvodneniu výroku rozsudku o trovách konania, ale aj konkrétnej
procesnej situácii vzhľadom na výsledok konania zodpovedá ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.. Súd tak
zmätočne pre svoje úvahy aplikoval nesprávne ustanovenie procesnej normy. V takomto znení je potom
odôvodenie rozsudku ohľadom výroku o trovách konania vnútorne rozporné a vzhľadom na obsah spisu
nedostatočné a nepreskúmateľné. Okrem toho však odvolací súd konštatuje aj nedostatočnosť dôvodov
ohľadom priznania nároku na náhradu trov konania žalobcovi. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia,
pokiaľ ide o tento výrok, konštatoval priznanie trov právneho zastúpenia žalobcu v rozsahu 34% zo
sumy trov právneho zastúpenia v uplatnenej sume 680,31 eur, čo predstavuje sumu 231,30 eur „za 3x
hlavný úkon á 226,77 eur“, pričom nekonkretizoval, za aké konkrétne „hlavné úkony“ a podľa ktorého
konkrétneho ustanovenia Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov trovy
právneho zastúpenia žalobcovi priznáva, preto takéto odôvodnenie rozhodnutia súdu je nepostačujúce
a nepreskúmateľné.

Odvolací súd po zistení nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok dôvodov a pre nesprávne právne
posúdenie veci ohľadom výroku o trovách konania zrušil súčasne aj výrok o povolení splátok žalovanému
vo výške 50 eur mesačne určených (v zmysle formulácie výroku rozsudku) na splatenie povinnosti
zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom, ako aj trovy konania, nakoľko ide o závislý výrok od výroku
rozsudku zrušeného odvolacím súdom. Odvolací súd však napriek tomu poznamenáva, že úvaha súdu
o výške splátok v mesačnej pravidelnej sume 50 eur je vzhľadom na produktívny vek žalovaného,
no najmä s ohľadom na výšku sumy istiny, príslušenstvo, ako aj prípadnú povinnosť náhrady trov
konania žalobcovi, o ktorej ešte rozhodne následne súd prvého stupňa, primeraná. Povolenie zaplatenia
peňažného plnenia aj v splátkach, ako aj určenie výšky a podmienky ich zročnosti, je zásadne vecou
úvahy súdu (§ 160 ods. 1 O.s.p.), pričom súd je povinný adekvátne zohľadniť aj oprávnené záujmy
veriteľa na včasnom a riadnom zaplatení jeho súdom priznanej pohľadávky.

Odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a pre
jeho nepreskúmateľnosť vo výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania a v nadväzujúcom
výroku o povolení splátok podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec v tomto
rozsahu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo zvyšnej
časti zostáva rozsudok nedotknutý.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.