Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113226088
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113226088.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľa:

Home Credit Slovakia, a.s., IČO 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený
splnomocnencom: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., IČO: 47 243 279, so sídlom Sladovnícka 13,
Trnava, proti odporcovi: C. T., L. XX.XX.XXXX, J. Y. P. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená
opatrovníčkou pre konanie: C.. T. J., G. M. D. G., o zaplatenie 2.443,67 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ruší platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 13.01.2014, č.k. 9Ro/210/2013-25.

II. Určuje sa, že zmluvná podmienka dojednaná v Hlave 7. Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí
úveru, v § 7 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy č. 4008109738 uzavretej dňa 06.09.2010 medzi účastníkmi v

znení: „V prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a), b) a c) § 3 tejto Hlavy,
ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný
uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku,čiže čiastku, na ktorú
by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.“ je
neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.421,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,125
% ročne zo sumy 1.421,46 eur od 14.07.2011 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

V. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 62,93 eur a
náhradu iných trov konania v sume 23,44 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k
rukám splnomocneného zástupcu navrhovateľa.

VI. Vedľajšie účastníctvo M. X. E. M. G. D., D.M. D. Š. L.. X, J., W.: XX XXX XXX,v konaní na strane
odporcu nie je prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.09.2013 doručeným súdu dňa 27.09.2013 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 2.443,67 eur spolu s úrok zomeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 2.041,85 eur od 26.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 9Ro/210/2013-25 zo dňa

13.01.2014, ktorý platobný rozkaz nebolo možné odporcovi doručiť do vlastných rúk.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. 14C/132/2014-41 zo dňa 06.11.2014 bola odporcovi ustanovená podľa
§29ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuopatrovníčka,nakoľkosasúdunepodarilozistiťjehosúčasný
pobyt.

Podľa ustanovenia § 173 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku platobný rozkaz treba doručiť
odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo

i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz
týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba. Súd zruší platobný rozkaz spravidla až
spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, preto súd rozhodol o zrušení
platobného rozkazu v plnom rozsahu (výrok I.).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 25.09.2013, s podaním
navrhovateľa zo dňa 03.02.2015 a 09.02.2015, s listinnými dôkazmi, a to najmä so Splátkovým
kalendárom (č.l. 4), s Úverovou zmluvou č. 4008109738 zo dňa 31.08.2010, s Úverovými zmluvnými
podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., s výzvou k úhrade zo dňa 28.06.2011, s Poštovým
podacím hárkom zo dňa 30.06.2011, s vyjadrením opatrovníčky odporcu zo dňa 30.01.2015, s obsahom

celého spisu, keď dňa 25.02.2015 pojednával v neprítomnosti opatrovníčky odporcu v zmysle § 101 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:

Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 2.443,67 eur s príslušenstvom. Táto suma pozostáva
z istiny vo výške 111,76 eur, zosplatnenej istiny vo výške 1.528,23 eur, úroku vo výške 193,14 eur,
pokuty (ušlého úroku) vo výške 185,62 eur, dlžného poistného vo výške 23,10 eur, úroku sankčného z

omeškania vo výške 396,20 eur + 5,62 eur ako dopočet k aktuálnemu dňu.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že trvá na návrhu v celom rozsahu. Opatrovníčka
odporcu uviedla vo svojom vyjadrení, že rozhodnutie vo veci ponecháva na úvahe súdu a súčasne
namieta účasť vedľajšieho účastníka v konaní.

Z Úverovej zmluvy zo dňa 06.09.2010 súd zistil, že odporca ako klient požiadal o úver vo výške 1.700

eur. Úver mal byť splácaný v 48 mesačných splátkach vo výške 65,60 eur, ročná úroková sadzba bola
stanovená na 28,86 %, priemerná hodnota RPMN bola 19,96 % a RPMN bola od 33,2% do 35,2 %.

Z Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit, a.s., súd zistil, že klient je povinný celý
čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok
alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. (Hlava 7 §3 písm. a)).

Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 28.06.2011 súd zistil, že navrhovateľ oznámil
odporcovi, že požaduje splatenie celého dlhu z dôvodu nesplácania úveru riadne a včas. Odporca bol
vyzvaný na zaplatenie sumy 2.041,85 eur do 15 dní odo dňa spísania výzvy.

Z poštového podacieho hárku zo dňa 30.06.2011 vyplýva, že na Pošte Banská Bystrica bola podaná
doporučená zásielka na adresu C. T.Č., C. XXXX, Y., pod podacím číslom XXXXXXX.Zo Splátkového kalendára súd zistil, že odporca zaplatil 278,54 eur.

Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvyzmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadaniedlžníkaposkytnevjehoprospechpeňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov v znení účinnom k 06.09.2010, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi

Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 06.09.2010, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.(ods.
1). Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (ods. 2 písm. k)).

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 06.09.2010, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak, zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá

písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva o úvere medzi účastníkmi konania má charakter
spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy t.j. ku dňu 06.09.2010, a preto súd posudzoval platnosť zmluvy a jej obsahové

náležitosti v súlade s týmto zákonnom v znení platnom a účinnom k uvedenému dňu.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver v
celkovej výške 1.700 eur, ktorý mal splácať v mesačných splátkach v počte 48 s výškou mesačnej
splátky 65,60 eur. Odporca si svoju povinnosť neplnil a navrhovateľovi zaplatil 278,54 eur. Vzhľadom na
uvedené mal navrhovateľ právo v zmysle úverových zmluvných podmienok (Hlava 7 § 3 písm. a)) žiadať

odporcu o splatenie celej dlžnej sumy, došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 28.06.2011, kedy už odporca
meškal so zaplatením viac ako dvoch splátok. Odporca bol listom zo dňa 28.06.2011 upovedomený o
tejto skutočnosti, bol vyzvaný na splatenie celého úveru v lehote 15 dní odo dňa spísania listu, t.j. do
13.07.2011.

Z uzavretej zmluvy nie je zrejmá výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako

aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo bolo v zmysle citovaného ustanovenia § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podstatnou náležitosťou zmluvy.
V zmysle citovaného zákona následkom porušenia tejto povinnosti je, že poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.421,46 eur ako celkovú
dlžnú sumu poskytnutého úveru, keď úver bol poskytnutý vo výške 1.700 eur a odporca zaplatil sumu
278,54 eur (1.700 eur mínus 278,54 eur = 1.421,46 eur) a vo zvyšku návrh zamietol (výrok III. a IV.).

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 01.01.2009, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z dlžnej sumy a to od 14.07.2011 odkedy bol
odporca podľa názoru súdu v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, keď vo výzve na zaplatenie
dlhu zo dňa 28.06.2011 bol odporca vyzvaný na zaplatenie dlhu do 15 dní odo dňa spísania listu,
t.j. do 13.07.2011, navrhovateľ má právo v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 369 ods. 1

Obchodného zákonníka na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v uplatnenej výške, keď výška
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 14.07.2011 bola 1,5 %, navrhovateľovi
teda mohol byť priznaný úrok z omeškania maximálne vo výške 9,5 %, uplatnil si 0,025% denne čo je
9,125 % ročne. Súd viazaný návrhom navrhovateľa, priznal mu len úroky vo výške 9,125% ročne, aj
keby mal navrhovateľ nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne.

Ďalej predmetom sporu zostala požiadavka navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú zmluvnú
pokutu žiadal navrhovateľ zaplatiť v zmysle Hlavy 7. Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru,
§ 7 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť Úverovej zmluvy č. 4008109738 uzavretej dňa 06.09.2010, keď u uvedeného ustanovenia
úverových podmienok vyplýva, že v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a),

b) a c) § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý
úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku s
tým, že ide o čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný
v dohodnutých splátkach.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný

zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej
pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak Občiansky zákonník,
ako aj Obchodný zákonník, nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej

výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami
zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. i o súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi.

V súdenom prípade je nepochybné, že predmetom konania je plnenie si záväzkov odporcu vyplývajúcich
z Úverovej zmluvy č. 4008109738 uzavretej dňa 06.09.2010, ktorá úverová zmluva z pohľadu

právnej kvalifikácie je zmluvou uzavretou v zmysle § 1 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z. z. ospotrebiteľských úveroch a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ako
už bolo konštatované vyššie. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako
veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože spotrebiteľský

úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) zaradená novelou
prevedenou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev
L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať naďalej ako

interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide
o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Citované ustanovenie
vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade
s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov

bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutie
a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa

týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného
formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch,
pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd za neopodstatnený. V konaní bolo
zistené, že formulár Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tvoriace

neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy č. 4008109738 uzavretej dňa 06.09.2010, bol navrhovateľom
evidentne vyhotovený vopred, odporca úverovú zmluvu podpísaa bez možnosti ovplyvniť text formuláru
úverových podmienok, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok odporcu ako
spotrebiteľa,vprípadeporušeniajehopovinnostípodľaúverovejzmluvy,uhradiťnavrhovateľovizmluvnú
pokutu vo výške ušlého úroku. Odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah

Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť Úverovej zmluvy č. 4008109738 uzavretej dňa 06.09.2010 vrátane dojednania o zmluvnej
pokute, mohol iba uvedenú úverovú zmluvu s úverovými podmienkami odmietnuť ako celok, alebo
ju ako celok prijať, vrátane dojednaniu o zmluvnej pokute, a preto predmetné dojednanie o zmluvnej
pokute nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad porušenia

povinností navrhovateľa ako veriteľa nie je v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s., tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy č. 4008109738 uzavretej dňa
06.09.2010 vôbec dojednaný prípadný nárok odporcu ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty
navrhovateľom ako veriteľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade nebola
individuálne dojednaná a len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností,

a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu.
Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru

súdu poškodzujú spotrebiteľa, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
slabšej zmluvnej strany. Navrhovateľ ako osoba podnikajúca na trhu poskytovania spotrebiteľských
úverov ma totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby, a preto od neho
možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Problémová zmluvná pokuta v
spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľov a nie je rozhodujúca vôľa a

subjektívny postoj zmluvných strán. Dojednaná zmluvná pokuta v Úverových zmluvných podmienkach
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy č. 4008109738
uzavretej dňa06.09.2010predstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienkuapodľa§53ods.5Občianskeho
zákonníka je neplatná. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností rozhodol súd ex offo v zmysle §153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o neprijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty (výrok II.). Z
neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť,
a preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty považoval za nedôvodný.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený len v
časti o zaplatenie sumy 1.421,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,125 % ročne zo sumy 1.421,46
eur od 14.07.2011 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol úspešný v
častikonaniaozaplateniesumy1.421,46eurspríslušenstvomavozvyšnejčastikonaniabolneúspešný.
Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech navrhovateľa v rozsahu 58 % (1.421,46 eur :

2.443,67 eur x 100) a hrubý úspech odporcu v rozsahu 42 % (100 % - 58 %) a tým daný prevažný
čistý úspech navrhovateľa v rozsahu 16 % (58 % - 42 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo
navrhovateľa na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Pri plnom
úspechu navrhovateľa by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v sume
393,31 eur, a to za 2 úkony právnej služby á 101,25 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné

podanie na súd 25.09.2013) podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhl. č. 655/2004 Z. z., účasť
na súdnom pojednávaní dňa 25.02.2015 - 101,25 eur podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl.č. 655/2004 Z.z.,
2-krát režijný paušál á 7,81 Eur, 1-krát režijný paušál 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.
z. a 20 % DPH v sume 65,55 eur (20 % z odmeny za úkony právnej služby a z režijného paušálu, t. j.
327,76 eur x 0,20) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., a náhrady iných trov konania v sume 146,50

eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Vzhľadom
na čiastočný úspech navrhovateľa v rozsahu 16 % priznal súd navrhovateľovi právo na náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 62,93 eur (16 % z 393,31 eur) a náhradu iných trov konania v sume 23,44
eur (16 % z 146,50 eur), ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporca povinný podľa § 149 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa.

K výroku VI. rozsudku:

Právny zástupca vedľajšieho účastníka - M. X. E. M. G. D., W.: XX XXX XXX, oznámil súdu dňa
30.12.2014 vstup do tohto konania podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na ochranu a
podporu práv odporcu.

Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník

sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, v konaní má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú
úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako

vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas
účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď I. T. a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010)
predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet

vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas

(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu

vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zákon
nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na
výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z
jehoprávnehozáujmunavýsledkusporu(§93ods.1Občianskehosúdnehoporiadku),tuvyplývapriamo
zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka

nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, je
podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane
ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho
účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný

vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93
Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol
v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka. Je pojmovo vylúčené,
aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že
niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení

vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému
účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere
platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému)
účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník

vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v
momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v
konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania.
Trebamaťtotižnapamäti,ževdôsledkurovnakýchprocesnýchprávapovinnostímôževedľajšíúčastník

v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3Občianskeho súdneho poriadku treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie
náhrady trov konania, uloženie povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005 zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo

ovplyvniť výšku náhrady trov konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého
vystupuje. Účastník konania má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred
súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v
konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil
vstup vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi

podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nanútený (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Nakoľko opatrovníčka odporcu vzniesla námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do
konania, súd vyhlásil vedľajšie účastníctvo na strane odporcu podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku za neprípustné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.