Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/323/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813209184
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813209184.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu
Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: S. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou - JUDr. Q. F., s.r.o., so sídlom v V.,
Z. XX proti odporcovi: K., a.s., so sídlom v V., B. XX, o vydanie potvrdenia o splnení dlhu, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. októbra 2013, č.k. 12C/95/2013-28,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.
Rozhodol tak o návrhu, ktorým navrhovateľka ako dlžníčka žiadala uložiť odporcovi ako veriteľovi
povinnosť vydať jej potvrdenie o splnení dlhu v zmysle ustanovenia § 569 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, pretože jej peňažný dlh uznaný v notárskej zápisnici z 3.3.2003 je voči odporcovi v
plnom rozsahu splnený. Z dokazovania vykonaného okrem iného oboznámením notárskej zápisnice o
vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou z 3.3.2003 okresný súd zistil, že navrhovateľke
vznikol záväzok splniť uznaný dlh vo výške 129.168 Sk v prospech právneho predchodcu odporcu.
Okresný súd ďalej zistil, že na vymoženie uvedenej pohľadávky sa pred Okresným súdom Bardejov
vedie exekučné konanie o vymoženie 4.287,59 eur s príslušenstvom a vykonaním exekúcie je poverená
súdna exekútorka Mgr. B. Z.. Oznámením z 24.3.2013 súdna exekútorka odporcovi oznámila, že
doposiaľ bolo od navrhovateľky vymožené 844,70 eur, z čoho 553,10 eur v prospech oprávneného
a 291,60 eur na trovy exekúcie. Na základe právneho posúdenia podľa § 588 a § 569 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka dospel okresný súd k záveru, že vydanie potvrdenia o splnení celého dlhu nie je
v tomto prípade namieste, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že dlh splnený nie je. O náhrade
trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. O.s.p., a navrhovateľke, ktorá jediná si uplatnila
náhradu trov konania túto nepriznal, pretože bola v konaní v celom rozsahu neúspešná.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala
napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť, alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedla, že predmetom notárskej zápisnice o uznaní dlhu, ktorá je v danom
prípade exekučným titulom bolo uznanie dlhu zo zmluvy č. 4232, na základe ktorej bola navrhovateľke
poskytnutá pôžička so splátkovým kalendárom, podľa ktorého navrhovateľka plnila svojmu veriteľovi.

Ten však v rozpore so zmluvou i notárskou zápisnicou začal voči navrhovateľke exekučné konanie
vedené súdnou exekútorkou Mgr. B. Z.. Navrhovateľka sa snažila exekúciu mnohými spôsobmi zastaviť,
no exekútorka potvrdenia o splatení záväzku nerešpektovala. Práve preto sa navrhovateľka domáhala
uloženia povinnosti vydať potvrdenia o splnení dlhu v tomto konaní, aby na základe toho mohlo dôjsť k
zákonnému skončeniu exekučného konania. Pretože exekučné konanie je vedené nezákonne, okresný
súd pochybil, ak záver o existencii záväzku dovodil z toho, že exekučné konanie na jeho vymoženie
prebieha. Za dôkaz, z ktorého je splnenie dlhu zrejmé, považuje navrhovateľka potvrdenia o zaplatení
splátok dlžnej sumy s variabilným symbolom 4232, čo je číslo zmluvy, na základe ktorej záväzok vznikol.
Tieto potvrdenia boli predložené v exekučnom konaní, v tomto konaní a navrhovateľka ich s odvolaním
predložila opätovne. Uviedla jednotlivé splátky a dátum ich úhrady. Tie spolu so sumou, ktorej úhradu
zistil aj okresný súd vo výške 844,70 eur predstavujú úhradu dlhu nad rozsah jeho výšky podľa notárskej
zápisnice, a jednoznačne tak došlo k zániku záväzku navrhovateľky jeho splnením. Tomu zodpovedá
povinnosť odporcu vydať jej o splnení dlhu potvrdenie, o ktoré navrhovateľka odporcu viackrát ústne
žiadala. Navrhovateľka napokon uviedla, že odklad exekúcie, o ktorom rozhodol exekučný súd nemôže
byť na jej ťarchu v tomto konaní a výkonu nezákonnej exekúcie sa musí brániť zákonnými prostriedkami,
pokiaľ nebude rozhodnuté, že vymáhaný dlh zanikol.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol
okolnosti vzniku záväzku navrhovateľky a poukázal na to, že splátky, ktoré navrhovateľka zaplatila na
úhradu dlhu jej boli riadne zohľadnené. Doklady o platbách predložené navrhovateľkou nemôžu všetky
obstáť ako úhrada dlhu uznaného v notárskej zápisnici z 3.3.2003, pretože doklad z 20.3.2003 na 30.000
Sk nebola splátka dlhu, ale výdavkový pokladničný doklad a doklad za sumu 70.446 Sk nebol splátkou
dlhu ale úhradou tzv. licitu. Neuhradenie dlhu bolo preukázané aj v konaní o námietkach navrhovateľky
proti exekúcii, ktoré boli zamietnuté. Konanie navrhovateľky v tomto spore je podľa odporcu účelové, s
cieľom vyhnúť sa splneniu svojich povinností.

Navrhovateľka k vyjadreniu odporcu stanovisko nezaujala.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je
potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Podľa obsahu odvolania uplatňuje odporca vo svojom odvolaní dôvod na odvolanie podľa ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam), keď tvrdí, že z potvrdení o zaplatení splátok dlžnej sumy vyplýva úhrada celého
dlhu navrhovateľky. Aj s ohľadom na to navrhovateľka tvrdí, že zo správy súdnej exekútorky o doposiaľ
vymoženej sume a zo skutočnosti, že exekúcia ďalej prebieha, nie je správny skutkový záver, že dlh nie
je splnený. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva vo všeobecnosti
predovšetkým v nesprávnom postupe okresného súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom
je to, že okresný súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi
prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov
účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení
dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

K takýmto pochybeniam zo strany okresného súdu však nedošlo. V prvom rade nie je možné nesprávne
skutkové závery okresného súdu dovodzovať na základe zohľadnenia obsahu potvrdení o zaplatení
priložených spolu s odvolaním. Jedná sa o príjmové a jeden výdavkový doklad, o ktorých navrhovateľka v
odvolaní tvrdí, že boli predložené v prvostupňovom konaní a s odvolaním ich predkladá opätovne. Toto jej
tvrdenie však nie je pravdivé. Z obsahu spisu vyplýva, že v prvostupňovom konaní tieto potvrdenia nielen
neboli predložené, ale navrhovateľkou neboli ani navrhnuté ako dôkaz. Navrhovateľka tu ako jediný
dôkaz označila notársku zápisnicu z 3.3.2003 a na preukázanie tvrdeného splnenia dlhu žiaden dôkaz
neoznačila. Navrhovateľka dokonca ani netvrdila, že by dlh zaplatila v splátkach podľa predložených
potvrdení. Túto rozhodujúcu skutočnosť navrhovateľka netvrdila a dôkaz k nej nenavrhla ani do
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 21.10.2013. Spolu s predvolaním na

toto pojednávanie bola pritom riadne poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť
dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, ako aj o tom, že na
skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.

Vzhľadom na uvedené tak mohli byť odvolacie dôvody založené na skutočnostiach a dôkazoch
majúcich základ v potvrdeniach predložených spolu s odvolaním uplatnené iba za splnenia podmienok
ustanovenia § 205a O.s.p. Tie však v danom prípade naplnené nie sú. K uvedeným odvolacím dôvodom
preto krajský súd neprihliadol a správnosť skutkových a právnych záverov napadnutého rozhodnutia
posudzoval výlučne bez ohľadu na navrhovateľkou predložené potvrdenia.

V tom prípade je potrebné skutkové zistenia okresného súdu považovať za zodpovedajúce vykonaným
dôkazom. Z oznámenia exekučného súdu, že exekučné konanie o vymoženie 4.287,59 eur s
príslušenstvom nie je skončené a z oznámenia exekútorky, že dlh bol ku dňu oznámenia vymožený
v rozsahu 844,70 eur je jediným logickým záverom, že zo strany navrhovateľky bolo zaplatené menej
ako je celková výška dlhu, o ktorý sa v konaní jedná. Skutkový záver okresného súdu vychádzajúci zo
skutočností a dôkazov predložených a označených do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania
tak plne zodpovedal vykonaným dôkazom a odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. nebol
naplnený.

Okresný súd sa nedopustil ani nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré navrhovateľka uplatnila ako
ďalší odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Toto pochybenie je mylná aplikácia (a výklad)
právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť. Pokiaľ však k zistenému nezaplateniu peňažného dlhu v celom rozsahu priradil okresný
súd právny záver, že k splneniu dlhu nedošlo a uloženie povinnosti vydať potvrdenie o splnení dlhu podľa
§ 569 Občianskeho zákonníka preto nie je dôvodné, vykonal toto jednoduché právne posúdenie správne.

Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie okresného súdu z hľadiska odvolacích dôvodov
vecne správne, a krajský súd ho preto potvrdil vo veci samej ako aj v závislom výroku o trovách konania,
správne založenom na kritériu úspechu vo veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej navrhovateľke.
Náhradu trov odvolacieho konania však v stanovenej lehote nevyčíslil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a zo spisu
žiadne trovy odporcu v odvolacom konaní nevyplývali, preto ich náhradu krajský súd odporcovi nepriznal
(§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .