Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/748/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513221522
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513221522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu

JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
a.s., Bratislava, Olejkárska 1, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER-KÁN &
Partners,Bratislava,Nám.M.Benku9-C1,protižalovanej:Ž.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomU.,M.XXXX/
X, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou D. R., zamestnankyňou Okresného Y. U. T., o
zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 2. júla 2014 č. k. 39C/133/2014- 26, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 2. júla 2014 č. k.

39C/133/2014- 26 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 50,50 € z titulu ceny cestovného lístka a úhrady za cestovanie prostriedkom MHD bez
platného cestovného lístka. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 01.04.2011 cestovala prostriedkom
MHD - na linke č. 68 a na výzvu kontrolného orgánu sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Z tohto
skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Jednoročná premlčacia
dobanauplatnenienárokovzprepravyvzmysle§108Obč.zák.začalaplynúťdňa01.04.2011auplynula

dňom 01.04.2012. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 19.06.2013, teda oneskorene.
Keďže opatrovníčka žalovanej namietla premlčanie predmetného nároku, súd prvého stupňa nemohol
žalobcovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). S poukazom na tieto závery súd prvého
stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Odvolaním napadol výrok, ktorým bola zamietnutá
žaloba v časti úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom vo výške 50,- eur. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie

odôvodnil v podstate tým, že úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z
prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. a táto úhrada sa teda premlčuje vo všeobecnej 3 - ročnej premlčacej
dobe v zmysle § 101 Obč. zák.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba,
pričom toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§
760 až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie

ktoréhoplatí§106Obč.zák.Odvolacísúdsastotožňujesnázoromsúduprvéhostupňa,ževjednoročnej
premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z §
760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným
prepravným dokladom (cestovným lístkom) v zmysle zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Tento
nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v cit. ust. nie je výslovne

uvedený. Zákon č. 168/1996 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy
medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon premlčanie nároku
dopravcu na prirážku k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom
(§ 9 písm. b), § 11 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z.) neupravuje, je potrebné otázku
premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Obč. zák. na základe analógie legis podľa tých
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, teda podľa

ustanovenia § 108 Obč. zák. Zák. č. 168/1996 Z. z. zároveň neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej
doby na uplatnenie práva na cestovné a prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa
platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. § 563 Obč.
zák. a dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie
požiadal. Týmto dňom pritom nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť

právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná cestovala dňa 01.04.2011 v Bratislave na
linke MHD č. 68 a na vyzvanie revízora sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Z Hlásenia o
porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 01.04.2011 vyplýva, že žalovaná odmietla zaplatiť
revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,50 eur a postihu 50,- eur priamo na mieste

pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala
plynúť dňa 02.04.2011 a uplynula dňom 02.04.2012. Žalobca podal žalobu na súd dňa 19.06.2013, t.
j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák. Keďže opatrovníčka žalovanej
uplatnilanámietkupremlčania(č.l.30),súdprvéhostupňapostupovalsprávne,keďžalobcovipremlčané
právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák ).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného
lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie prirážky
k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom totiž nemôže vzniknúť
samostatne a oddelene len na základe zák. č. 168/1996 Z. z., ale len spolu s nárokom na zaplatenie
cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp.

z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda
je jednoročná. Na základe uvedeného sú mylné domnienky žalobcu vyjadrené v odvolaní, že jeho
pohľadávka voči žalovanej nebola v čase podania žaloby premlčaná.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.