Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/674/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513206393
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513206393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: C. G., nar. XX. XX.
XXXX, naposledy bytom L. XX, J., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Danou Patkovou,
pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02. decembra 2013, č. k. 43C/235/2013-27 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 30. mája 2014, č. k. 43C/235/2013-38, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 50,50 Eur a náhrady trov konania, titulom ceny cestovného lístka a úhrady za
cestovanie prostriedkom mestskej hromadnej dopravy bez platného cestovného lístka.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že odporca dňa 01. 03. 2011 cestoval dopravným
prostriedkom navrhovateľa, autobusovou linkou č. 88, a na vyzvanie revízora sa nevedel preukázať
platným cestovným lístkom. S odkazom na ust. § 760, § 100 ods. 1 a § 108 Občianskeho zákonníka,
ďalej § 12 ods. 4, 5, § 9 písm. b) a § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Zb. o cestnej premávke a opatrovníčkou

odporcu vznesenú námietku premlčania dospel k záveru, že žalovaný nárok bol uplatnený po uplynutí
jednoročnej premlčacej doby podľa § 108 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že nárok z prepravy si
navrhovateľ mohol po prvý raz uplatniť v deň nasledujúci po tom, ako odporca cestoval v dopravnom
prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka, t. j. dňa 02. 03. 2011, kedy začala plynúť
jednoročná premlčacia doba. Nakoľko návrh na začatie konania v danej veci bol súdu doručený až dňa
04. 03. 2013, márne uplynutie premlčacej doby a opatrovníčkou odporcu vznesená námietka premlčania
spôsobili stratu súdnej vymáhateľnosti nároku navrhovateľa.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému

odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie veci zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšiekonanie. V odvolaní namietal, že povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi úhradu za nepreukázanie sa
platnýmcestovnýmlístkomvzniklapodľa§9písm.b)vspojenís§11ods.1písm.d)a§14ods.2zákona
č. 168/1996 Z.z., a preto nepatrí medzi práva z prepravy podľa § 760 Občianskeho zákonníka. Nakoľko

zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez
platného cestovného lístka, je podľa navrhovateľa namieste použiť ust. § 101 Občianskeho zákonníka
o všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, v rámci ktorej bol súdu doručený predmetný návrh na začatie
konania. Na podporu svojho záveru navrhovateľ poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave
vo veciach vedených pod sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd

rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v oboch prípadoch odvolaniu navrhovateľa vyhovel.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V ust. § 108 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) je zakotvená jednoročná premlčacia doba
na uplatnenie práv z prepravy. Predmetné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a

nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 O.z.), s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 O.z., pre
ktoré platí ust. § 106 O.z. V jednoročnej premlčacej dobe sa preto podľa § 108 O.z. premlčuje nielen
nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z ust. § 760 O.z., ale aj nárok na úhradu za nepreukázanie
sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. 168/1996 Z.z. Aj napriek verejnoprávnej povahe zák. č.
168/1996 Z.z., tento okrem iného upravuje aj občianskoprávne vzťahy medzi dopravcom a cestujúcim.

Absenciu úpravy premlčania práva dopravcu na cestovné a sankčnú úhradu v uvedenom zákone preto
treba riešiť podľa § 853 O.z. prostredníctvom analógie legis, t. j. podľa tých ustanovení Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. S prihliadnutím na právny základ
uplatneného nároku, ktorým je porušenie podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o preprave, je aj podľa
odvolacieho súdu takýmto ustanovením práve ust. § 108 O.z. upravujúce premlčanie práv z prepravy.

Sankčný nárok v podobe prirážky k cestovnému, vyplývajúci priamo zo zmluvy o preprave, teda nie
je možné ani z hľadiska premlčania posudzovať oddelene od nároku na cestovné; naviac nárok na
zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.

V prejednávanej veci odporca cestoval dňa 101. 03. 2011 na linke č. 88 a na vyzvanie revízora sa
nepreukázal platným cestovným lístkom. Na zaplatenie cestovného a sankčnej úhrady ho navrhovateľ

prostredníctvomrevízoravyzvalpriamonamiesteprikontrole,čovyplývazHláseniaoporušenítarifných
a prepravných podmienok zo dňa 01. 03. 2011. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 O.z. teda
začala plynúť dňa 02. 03. 2011 a uplynula dňom 02. 03. 2012. Navrhovateľ podal návrh na súd prvého
stupňa dňa 04. 03. 2013, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, čo dôvodne namietla
opatrovníčka odporcu vo vznesenej námietke premlčania. Podľa § 100 ods. 1 veta posledná O.z. preto

navrhovateľovi nebolo možné premlčané právo priznať súdnym rozhodnutím.

Záverom odvolací súd uvádza, že s právnymi názormi prezentovanými v rozhodnutiach Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, na ktoré poukazoval navrhovateľ, sa
odvolací súd nestotožňuje, a tieto nie sú pre iný odvolací senát právne záväzné. Súčasne poukazuje
na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave napr. sp. zn. 9Co/168/2014, 4Co/10/2014, 6Co/156/20014,

8Co/507/2014, ktoré k otázke premlčania práva dopravcu na cestovné a sankčnú úhradu zaujali
rovnaké stanovisko ako bolo prijaté odvolacím senátom 5Co.

Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151

ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ju neuplatnil.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.