Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 30, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713208962
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:6713208962.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletých: X. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.. I. XXX/XX, I., t.č. bytom Q. XX,
S., štátny občan SR v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen,
oddelenie sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, J. Jiskru 249/6, Zvolen, dieťa rodičov: matka -
X. O.Í., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.. I. XXX/XX, I., t.č. bytom Q. XX, S., štátny občan SR, a otec
- M. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.. I.X. XXX/XX, I., štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Ján
Krnáč, advokát, Nám. SNP 70/36, Zvolen, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
nasledovného znenia:

Maloleté dieťa: X. O., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa: X. O., nar. XX.XX.XXXX budú obaja rodičia.

Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloleté dieťa: X. O., nar. XX.XX.XXXX vo výške 65 eur
mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k
rukám matky s účinnosťou od 14.5.2013.

Otec má právo styku s maloletým dieťaťom: X. O., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň od piatka
od 17.00 hod. nepretržite do nedele do 17.00 hod.. V uvedených dňoch a v uvedenom čase je otec
oprávnený si maloletého prevziať v mieste bydliska maloletého a v uvedených dňoch a v uvedenom

čase je otec povinný odovzdať maloletého matke v mieste bydliska maloletého.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov, ďalej len OSP), doručeným dňa 14.05.2013 Okresnému súdu Zvolene, žiadala
matka maloletého dieťaťa upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.Uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 13P/13/2013-72 zo dňa 27.09.2013 bola podľa § 177 ods. 2
OSP prenesená príslušnosť na konanie tunajšiemu súdu, spis maloletého dieťaťa bol na základe cit.
uznesenia po nadobudnutí jeho právoplatnosti postúpený tunajšiemu súdu dňa 20.01.2014.

Na pojednávaní dňa 30.03.2015 rodičia (matka a otec maloletého dieťaťa) uviedli, že uzavreli dohodu o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorú zhodne voči súdu predniesli
a žiadali súd schváliť túto dohodu v znení vymedzenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení za maloleté dieťa uviedol, že dohoda rodičov je v záujme
maloletého dieťaťa a žiadal dohodu schváliť súdom.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon

o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere

sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o
výživné pre maloleté dieťa.Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho
konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia
konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime v znení neskorších predpisov
(ďalej len citovaného zákona) tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú

minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 90,42 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Voveciúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťusúdschválil dohodurodičov,
uzavretú v súlade so Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené z dôvodu, že táto

dohoda rodičov sa neprieči záujmu maloletého dieťaťa, rovnako sa neprieči odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa, prihliada na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a stabilitu výchovného
prostredia maloletého dieťaťa za skutkového stavu, že matka je zamestnanec s priemernou čistou
mzdou vo výške 400 eur mesačne, poberá prídavky na deti a daňový bonus, má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletému: W. O., nar. XX.XX.XXXX z otca U. A., býva spoločne s maloletým X., W. a

súčasným partnerom v nájomnom byte. Maloletý X. je žiakom II. triedy ZŠ, zdravotný stav je dobrý,
aktuálne nevykonáva mimoškolskú činnosť. Otec s matkou nie sú manželia, spolu nežijú, otec býva
sám v podnájme pozostávajúceho z dvoch izieb, je zamestnancom Slovenskej pošty a.s. ako vodič s
priemerným mesačným čistým príjmom vo výške 480 eur, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) veta OSP, keďže konanie mohlo

začať aj bez návrhu.

O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Účastník môže padnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP)

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje

(§ 204 ods. 1 OSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd I. stupňa neúplne zistil v skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a)

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).

Bez právnych účinkov podajú odvolanie účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po

vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP).