Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213210988
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213210988.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,vkonanízastúpenýTomášKušnír
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., P. XXX, za
účasti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, 811 02
Bratislava, IČO: 42 362 962, v konaní zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom
Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 862,77 eur s príslušenstvom a o návrhu žalobcu na prerušenie
konania

r o z h o d o l :

Súd pripúšťa, aby do konania na strane žalovanej vstúpilo občianske združenie VŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962.

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 120,- eur z a s t a v u j e .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 201,90 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo

sumy 85,25 eur od 27.2.2014 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 201,90 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a
m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 20.5.2013 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie
sumy 862,77eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 36,71 eur a 9% úrokom z

omeškania ročne zo sumy 596,60 eur od 30.4.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj
návrh žalobca odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 27.9.2012 medzi
Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postupca postúpil žalobcovi
pohľadávku voči žalovanej vo výške 1032,77 eur. Postupca a žalovaná uzavreli dňa 19.10.2005 Zmluvu
č. 242074774, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov (VOP).
Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky . Keďže žalovaná
neplnila v stanovených termínoch splátky, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú k úhrade.

Žalovaná uznala svoj záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Žalovaná dňa 30.10.2012, 20.12.2012,
16.1.2013, 19.2.2013, 29.4.2013 uhradila sumy po 30,- eur a dňa 27.3.2013 uhradila sumu 20,- eur. Dlh
žalovanej ku dňu vyhotovenia žalobného návrhu (6.5.2013) predstavuje sumu 862,77 eur a pozostáva z
neuhradenejistinyúveruvovýške596,60eur,riadnehoúrokuvovýške98,36euraúrokuzomeškaniavovýške 167,81 eur. Žalobca si uplatnil aj vyčíslený úrok z omeškania vo výške 36,71 eur za obdobie od
28.9.2012 do 29.4.2013 zo sumy tvrdeného dlhu žalovanej, po zohľadnení jednotlivých platieb žalovanej
po 30,- eur, resp. 20,- eur.

Žalobca na výzvu súdu podaním z 26.6.2014 špecifikoval aj platobnú disciplínu žalovanej s tým, že
táto na čerpaný úver uhradila sumu 962,67 eur do 21.7.2011. Z úhrad žalovanej bola suma 805,48 eur
započítaná na istinu úveru, suma 34,99 eur bola započítaná na riadny úrok a suma 122,20 eur bola
započítaná na úrok z omeškania.

Žalobca prípisom z 18.8.2014 súdu oznámil, že žalovaná po podaní návrhu uhradila v dňoch 26.2.2014,
18.7.2013, 25.6.2013 a 3.6.2013 sumy po 30 eur. Z uvedeného dôvodu zobral žalobca návrh v časti o
zaplatenie sumy 120,- eur späť a navrhol zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 742,77 eur s úrokom z
omeškania vo výške 36,71 eur a 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 596,60 eur od 30.4.2013 do
3.6.2013, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 566,60 eur od 4.6.2013 do 25.6.2013, s 9% úrokom

z omeškania ročne zo sumy 536,60 eur od 26.6.2013 do 18.7.2013, s 9% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 506,60 eur od 19.7.2013 do 26.2.2014, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 476,60 eur
od 27.2.2014 do zaplatenia.

Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV dňa 30.10.2014 doručilo

súdu oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa a
dňa17.2.2015 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom namietalo aktívnu legitimáciu žalobcu.

Žalobca v prípise doručenom súdu 5.2.2015 namietal proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej do konania z dôvodu nepreukázania súhlasu žalovanej so vstupom.

Združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV sa stalo vedľajším účastníkom už
v momente, keď súdu došiel jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v
procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa, v danom prípade
dňa 30.10.2014. Súd rovnopis uvedeného oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka na podporu

žalovaného spotrebiteľa do konania doručil dňa 25.11.2014 aj žalovanej, ktorá s týmto vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na jej podporu výslovne súhlasila. Podľa názoru súdu, právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z.z. nemusí
preukazovať právny záujem na výsledku sporu (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.8.2012
sp. zn. 2 Obdo 27/2012), keďže legitimáciu na vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva právny

predpis v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. v spojení s 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014. S
poukazom na uvedené súd, v súlade s § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015 rozhodol o vstupe
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Vedľajší účastník na strane žalovanej vo svojom vyjadrení zo 17.2.2015 namietal nedostatok aktívnej

legitimácie žalobcu, s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., tak ako aj v iných veciach
súvisiacich s postúpením pohľadávok postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s..

Súd v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. rozhodol o zastavení konania v rozsahu čiastočného späťvzatia návrhu
a v súlade s § 95 ods. 1 O.s.p. rozhodol o zmene petitu v časti 9% úroku z omeškania od 30.4.2013 v

znení: s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 596,60 eur od 30.4.2013 do 3.6.2013, s 9% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 566,60 eur od 4.6.2013 do 25.6.2013, s 9% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 536,60 eur od 26.6.2013 do 18.7.2013, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 506,60 eur
od 19.7.2013 do 26.2.2014, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 476,60 eur od 27.2.2014 do
zaplatenia.

Po výzve súdu adresovanej žalobcovi, aby sa vyjadril k prípadnej aplikácii ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z., žalobca dňa 6.11.2014 doručil súdu návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ veta druhá O.s.p.. Súd uvedený návrh žalobcu zamietol, keď nemá pochybnosť o ústavnosti
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Preto ani nedospel k záveru o rozpornosti ustanovenia §

5b zákona č. 250/2007 Z.z. s niektorým zákonom alebo niektorou medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenskárepublikaviazaná.Pochybnostižalobcuakoúčastníkakonaniaoústavnosti,resp.rozpornosti
citovaného zákonného ustanovenia nie sú dôvodom na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá
O.s.p., keď procesný postup podľa citovaného ustanovenia sa obligatórne použije len v prípade, aksúd pred rozhodnutím vo veci, teda nie účastník konania, dospeje k záveru o rozpornosti všeobecne
záväzného právneho predpisu, ktorý sa týka veci, s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá O.s.p. zamietol ako nedôvodný.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával dňa 17.2.2015 v neprítomnosti riadne predvolaných
právnych zástupcov žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej ako aj žalovanej.

Súd vykonal vo veci oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa
jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola
žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca, mal v predmete

svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná
o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala
možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou
úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu

ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah účastníkov konania
posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 23a
ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom do 30.6.2006, § 3 ods. 1, 2, § 4 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, §
52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné ustanovenia OZ (§ 879j/, § 879l/, § 879m/ OZ), § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka.

Z oznámenia spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. z 15.10.2012 adresovanom žalovanej vyplýva,
že uvedená spoločnosť ako postupca oznámila žalovanej postúpenie svojej pohľadávky z úveru č.
242074774 vo výške 1032,77 eur v prospech žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok

č.- uzatvorenej dňa 27.9.2012.

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že medzi postupcom a žalovanou bola dňa
19.10.2005 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0242074774, na základe ktorej postupca poskytol
žalovanej úver vo výške 24 100,- Sk. Žalovaná sa čerpaný úver zaviazala splatiť mesačnými splátkami

po 665,- Sk, pri pevnej úrokovej sadzbe 17,30%, s RPMN vo výške 10,24%. Splatnosť prvej splátky
bola dohodnutá na 20.11.2005, splatnosť ďalších splátok k 20. dňu v kalendárnom mesiaci a konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.9.2010. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 50,-
Sk mesačne.

Žalobca v pokuse o zmier z 23.4.2013 adresovanom žalovanej tvrdil, že pôvodný veriteľ Slovenská
sporiteľňa, a.s. dňa 0292/1054/12 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, avšak takéto
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nepreukázal do vyhlásenia dokazovania za skončené.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaná mala splátkami pôvodne splatnými od 20.11.2005 do 20.9.2010, to

všetko v počte 59 splátok, uhradiť svojmu veriteľovi sumu vo výške 1302,36 eur (59 x 22,07 €), pričom
žalobca tvrdil, že žalovaná od 20.11.2005 do 21.7.2011 uhradila svojmu veriteľovi sumu vo výške 962,67
eur, od 30.10.2012 do 29.4.2013 sumu 170,- eur a od 3.6.2013 do 26.2.2014 uhradila sumu 120,- eur.

Súd s poukazom na § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vzniesol v mene žalovanej námietku premlčania

žalobcom uplatneného nároku, ktorú námietku by inak mohla kedykoľvek v priebehu konania vzniesť len
žalovaná. Súd neprihliadol na žalobcom predložený formulár žalobcu označený ako Dohoda o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú žalovaná podpísala dňa 24.10.2012, a ktorou mala
žalovaná uznať, že voči žalobcovi má v súvislosti so zmluvou č. 242074774 z 19.10.2005 záväzok
vo výške 1226,40 eur, pričom súčasne žalovaná mala vyhlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a

jeho následkoch. Uvedený formulár totižto pripravil vopred žalobcu, ktorého zástupca ho podpísal už
17.10.2012, pričom žalovanej bol predložený na podpis až dňa 24.10.2012, bez možnosti žalovanej
ovplyvniť text takto vopred pripraveného formulára. Z uvedeného má súd za to, že uvedené tlačivo
dohody nevyjadruje skutočnú vôľu žalovanej a má za to, že tento právny úkon žalovaná nespravilavážne. Preto súd uvedenú dohodu považuje za neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ, keď uvedený
formulár vyjadruje vôľu žalobcu.

Žalobca nešpecifikoval, s ktorými splátkami sa mala žalovaná dostať do omeškania, resp. na ktoré
splátky započítal úhrady žalovanej. Preto súd v mene žalovanej vzniesol aj námietku premlčania. Návrh
vo veci bol súdu doručený dňa 20.5.2013, potom štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného
zákonníka pre úhradu dlžných splátok úveru, splatných pred 20.5.2009 v danom prípade uplynula do
podania žalobného návrhu. Od 20.5.2009 do konečnej splatnosti úveru dňa 20.9.2010 bolo splatných

17 mesačných splátok po 22,07 eur, teda úhrnom mala žalovaná v uvedenom období uhradiť sumu
375,25 eur, pričom platbami z 30.10.2012, 20.12.2012, 16.1.2013, 19.2.2013, 29.4.2013 po 30,- eur a
z 27.3.2013 vo výške 20,- eur žalovaná uhradila veriteľovi sumu 170,- eur a aj sumu 120,- eur platbami
z 3. 6. 2013, z 25.6.2013, z 18.7.2013 a 26.2.2014 po 30,- eur. Potom dlh žalovanej na neuhradených
a nepremlčaných splátkach predstavuje sumu 85,25 eur.

Žalobca si v žalovanej sume uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 167,81 eur, ako aj
nárok na osobitne žalovaný úrok z omeškania vo výške 36,71 eur a uplatnil si aj nárok na 9
% úrok z omeškania ročne zo súm tvrdeného dlhu žalovanej, po zohľadnení úhrad žalovanej.
Za omeškanie s úhradou nepremlčaných splátok splatných 20.5.2009, 20.6.2009, 20.7.2009,
20.8.2009, 20.9.2009, 20.10.2009, 20.11.2009, 20.12.2009, 20.1.2010, 20.2.2010, 20.3.2010,

20.4.2010, 20.5.2010, 20.6.2010, 20.7.2010, 20.8.2010 a 20.9.2010 žalobcovi, s poukazom na § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti uvedených splátok až do
27.9.2012, teda do postúpenia pohľadávky voči žalovanej na žalobcu, teda do dňa, do ktorého bol

úrok z omeškania vyčíslený postupcom. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 21.5.2009 až k
21.9.2010 bola 1%, pričom žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov
vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Súd s poukazom na uvedené zaviazal
žalovanú aj na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania v úhrnnej výške 90,74 eur, keď 9% úrok
z omeškania zo sumy 22,07 eur od 21.5.2009 do 27.9.2012 predstavuje sumu 6,67 eur, od 21.6.2009 do

27.9.2012 predstavuje sumu 6,50 eur, 21.7.2009 do 27.9.2012 predstavuje sumu 6,33 eur, od 21.8.2009
do 27.9.2012 predstavuje sumu 6,17 eur, od 21.9.2009 do 27.9.2012 predstavuje sumu 6,- eur, od
21.10.2009do27.9.2012predstavujesumu5,83eur,od21.11.2009do27.9.2012predstavujesumu5,67
eur, od 21.12.2009 do 27.9.2012 predstavuje sumu 5,50 eur, od 21.1.2010 do 27.9.2012 predstavuje
sumu 5,33 eur, od 21.2.2010 do 27.9.2012 predstavuje sumu 5,16 eur, od 21.3.2010 do 27.9.2012

predstavuje sumu 5,01 eur, od 21.4.2010 do 27.9.2012 predstavuje sumu 4,84 eur, od 21.5.2010
do 27.9.2012 predstavuje sumu 4,68 eur, od 21.6.2010 do 27.9.2012 predstavuje sumu 4,51 eur, od
21.7.2010 do 27.9.2012 predstavuje sumu 4,35 eur, od 21.8.2010 do 27.9.2012 predstavuje sumu 4,18
eur, od 21.9.2010 do 27.9.2012 predstavuje sumu 4,01 eur.

Žalobca si uplatnil aj nárok na ďalší úrok z omeškania vyčíslený sumou 36,71 eur. Po postúpení
pohľadávky v prospech žalobcu bola žalovaná od 28.9.2012 naďalej v omeškaní s úhradou sumy 375,25
eur do 30.10.2012, kedy uhradila sumu 30,- eur. Od 28.9.2012 do 30.10.2012 predstavuje 9% úrok z
omeškania ročne zo sumy 375,25 eur sumu 3,05 eur, od 31.10.2012 do 20.12.2012, kedy žalovaná
uhradila sumu 30,- eur, predstavuje 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 345,25 eur sumu 4,34 eur, od

21.12.2012do16.1.2013,kedyžalovanáuhradilasumu30,-eur,predstavuje9%úrokzomeškaniaročne
zo sumy 315,25 eur sumu 2,09 eur, od 17.1.2013 do 19.2.2013, kedy žalovaná uhradila sumu 30,- eur,
predstavuje 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 285,25 eur sumu 2,39 eur, od 20.2.2013 do 27.3.2013,
kedy žalovaná uhradila sumu 20,- eur, predstavuje 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 255,25 eur
sumu 2,26 eur, od 28.3.2013 do 29.4.2013, kedy žalovaná uhradila sumu 30,- eur, predstavuje 9% úrok

z omeškania ročne zo sumy 235,25 eur sumu 1,91 eur, od 30.4.2013 do 3.6.2013, kedy žalovaná
uhradila sumu 30,- eur, predstavuje 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 205,25 eur sumu 1,77 eur, od
4.6.2013 do 25.6.2013, kedy žalovaná uhradila sumu 30,- eur, predstavuje 9% úrok z omeškania ročne
zo sumy 175,25 eur sumu 0,95 eur, od 26.6.2013 do 18.7.2013, kedy žalovaná uhradila sumu 30,- eur,
predstavuje 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 145,25 eur sumu 0,82 eur, od 19.7.2013 do 26.2.2014,

kedy žalovaná uhradila sumu 30,- eur, predstavuje 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 115,25 eur
sumu 6,33 eur, a tak vyčíslený úrok z omeškania za dobu po postúpení pohľadávky v prospech žalobcu
predstavuje úhrnom sumu 25,91 eur.S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu považoval za dôvodný do výšky 201,90 eur (17 x 22,07
= 375,25 - 170 úhrada žalovanej - 120 úhrada žalovanej + 90,74 úrok z omeškania do postúpenia
pohľadávky + 25,91 úrok z omeškania po postúpení pohľadávky) a v prevyšujúcej časti istiny návrh

žalobcu zamietol ako nedôvodný.

Žalobca si uplatnil aj nárok na 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 596,60 eur od 30.4.2013 do
3.6.2013, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 566,60 eur od 4.6.2013 do 25.6.2013, s 9% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 536,60 eur od 26.6.2013 do 18.7.2013, s 9% úrokom z omeškania ročne

zo sumy 506,60 eur od 19.7.2013 do 26.2.2014, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 476,60
eur od 27.2.2014 do zaplatenia. O úroku z omeškania do 27.2.2014 súd rozhodol tak, ako to uviedol
vyššie. V konaní žalobca nepreukázal, že by žalovaná k 27.2.2014, po ostatnej úhrade sumy 30,- eur,
dlhovala svojmu veriteľovi s úhradou nepremlčanej sumy vyššej než 85,25 eur. Prípadný nárok žalobcu
na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za omeškanie žalovanej s úhradou
spred20.5.2009jetaktiežpremlčaný,keďžedopodaniažalobnéhonávrhuuplynulažalobcovištvorročná

premlčacia doba na uvedené príslušenstvo (§ 121 ods. 3 OZ). Povinnosť platiť úrok z omeškania
nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v
omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva podľa ustanovenia § 393 ods.
1 Obchodného zákonníka plynúť premlčacia doba práva na úrok z omeškania a jej uplynutím sa právo
premlčí „ako celok“. S poukazom na uvedené súd považoval návrh žalobcu v časti úroku z omeškania

od 27.2.2014 za dôvodný len v časti omeškania s úhradou sumy 85,25 eur (17 x 22,07 - 170 - 120) a v
prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd návrh žalobcu taktiež zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p., keď žalobcov úspech
vo vzťahu k prísudku je oproti pôvodne žalovanej sume nepatrný, a tak má súd za to, že procesne

úspešnejšími(§142ods.2O.s.p.)vtomtokonanísúžalovanáa ajvedľajšíúčastníknastranežalovanej,
ktorým náhradu trov konania súd nepriznal z dôvodu, že žalovaná si ju neuplatnila postupom podľa §
151 ods. 1 O.s.p. a vedľajší účastník na strane žalovanej okrem paušálneho oznámenia o vstupe do
konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, doručil súdu aj paušálne vyjadrenie, v ktorom
s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. opäť namietal nedostatok aktívnej legitimácie

žalobcu ako postupníka v súvislosti s pohľadávkami postupcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., ako napr.
aj vo veciach tunajšieho súdu sp. zn.13C/319/2014, resp. 13C/69/2014. Súd aj s poukazom na názor
Najvyššieho súdu SR zaujatý v jeho uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013, resp. v
uznesení z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013, podľa ktorého „ ... z obsahu spisu zrejmé, že vedľajší
účastník zastúpený advokátom hromadne vstúpil do porovnateľných vecí žalobkyne (vstúpil do 34 vecí

žalobkyne - č. l. 21), pričom v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol všeobecne formulovanú (prakticky
formulárovú) námietku premlčania, aktualizovanú len o údaje žalovaného a údaje o individualizácii
žalovanej pohľadávky. Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto písomnom
podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania a že prípadného pojednávania
sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, sa zastúpenie

vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí,
javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. To má za následok
povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich
nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu,
spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia

nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci.
Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu
len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka
alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.“ konštatuje, že vedľajší
účastník na strane žalovanej hromadne vstúpil do porovnateľných vecí postupcu Slovenská sporiteľňa,

a.s., v ktorých veciach formulárovo vznáša námietku nedostatku aktívnej legitimácie postupníka ako
žalobcu. Aj v danom prípade uvedený vedľajší účastník na strane žalovanej navrhol rozhodnúť vo veci v
jeho neprítomnosti, resp. neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Z uvedených dôvodov súd konštatuje
neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v skutkovo a právne
takmer totožnej veci v súvislosti s postúpením pohľadávok postupcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. , a tak

z dôvodu neúčelnosti súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.