Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/731/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222172
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412222172.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.

Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. mája 2014
č. k. 8C/830/2012-79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, § 1, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, §
15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 44 ods. 7, § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov,akoajzistenýmskutkovýmstavom,nazákladečohodospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná.

Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/651/2004 súd zistil, že dňa 11. 11. 2004 súdna
exekútorkaMgr.KatarínaBaňarovádoručilaOkresnémusúduNovéZámkyžiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Dňa 23. 11. 2004 Okresný súd Nové Zámky vydal poverenie pre súdneho
exekútora. Dňa 25. 05. 2009 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť JUDr.
Rudolfa Krutého. Dňa 04. 11. 2009 pôvodný exekútor súdu oznámil, že súhlasí s návrhom na zmenu
súdneho exekútora. Dňa 12. 02. 2010 Okresný súd Nové Zámky vyhovel návrhu na zmenu exekútora.
Žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v

exekučných veciach, v ktorých vystupuje ako oprávnený. Z predložených dokladov nemožno zistiť výšku
požadovanej úhrady uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné prerokovanie nároku, preto
súd nemohol preveriť, či výška majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, uplatnená v tomto konaní, je
zhodnásnárokomuplatnenýmvnávrhunapredbežnéprejednanienáhrady.Jehožiadostido6mesiacov
od podania kladne vyhovené nebolo. Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu
pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, ktorá plynula žalovanému na prejednanie nároku, avšak ku dňu
rozhodovania súdu o žalobe je zrejmé, že žalovaný nárok žalobcu neuznal a v rámci predbežného

prerokovania ho neuspokojil v lehote stanovenej zákonom, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je
predčasnepodaná.Samotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahy
vkonaní,jepotrebnéskúmaťajobjektívneokolnosti,prektorésúdnemoholrozhodnúťvzákonnejlehote.
Podľa názoru súdu v tomto prípade existujú objektívne okolnosti, pre ktoré je možné konštatovať, žerozhodnutie súdu v exekučnom konaní bolo vydané v primeranom čase. Tieto objektívne príčiny súd
vzhliadol v podaní nespočetného množstva návrhov v exekučných veciach v danom období a počet osôb
vybavujúcich tento nápad v rámci exekučného oddelenia na príslušnom súde. Otázku, či v konkrétnom

prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v článku 48
ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd s ohľadom na konkrétne okolnosti každej
posudzovanej veci. Takúto kompetenciu súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
nemá, iba Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti, alebo predseda súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy. Súd nezistil, že sa v súvislosti s prípadným prieťahom v danej veci viedlo disciplinárne

konanie, alebo že by sa riešila sťažnosť na prieťahy v konaní. Žalobca ani netvrdil, že uvedené podklady
boli v predmetnej exekučnej veci dané. Zároveň s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS
16/2002, samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.
Na preukázanie výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy si žalobca zadovážil znalecký posudok
Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo dňa 17. 01. 2014. Súd bol takého
názoru, že znalecký posudok ústavu nie je dôkazom vzniku uplatnenej majetkovej škody. V danej veci je

nepochybné, že exekučný súd o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol v zákonom stanovenej lehote,
avšak žalobca neprodukoval ani nenavrhol dôkaz k tomu, že mu pohľadávka v prípade rozhodnutia o
zmene exekútora do 30 dní bola reálne vymožiteľná od povinného, že ním uplatnená škoda spočíva
v zmenšení jeho majetku alebo v ušlom zisku, ale ako majetkovú škodu uvádza vynaložené náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím súdu o nej. V súvislosti
s majetkovou škodou súd poukázal na to, že žalobca nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov
na správu a vymáhanie pohľadávky. Súd taktiež poukázal na to, že pôvodne poverený exekútor až do
vyžiadania exekučného spisu súdom za účelom rozhodnutia o žiadosti o zmene exekútora je povinný
pokračovať v exekúcii a vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Zo spisu

exekučného súdu nevyplýva, že o zmenu exekútora oprávnený požiadal z dôvodu nečinnosti exekútora,
čiže oneskoreným rozhodnutím súdu o jeho žiadosti nemohla vzniknúť oprávnenému žiadna škoda.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, ich výšku ani príčinnú súvislosť medzi ich vznikom a nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu. Preto žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol ako nedôvodnú. O

trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech,
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli a náhradu trov konania si ani neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, odôvodniac
ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd 1. stupňa

nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na
základe "inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia

potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto
ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012

Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu
sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska

ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o
udelenípoverenianavykonanieexekúcie, sčímnemalničspoločnérozhodcovskýsúd.Právnaistota
ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len
súduexekučného.Súduneprislúchapolemizovaťovhodnostilimitáciedĺžkykonanízákonnýmilehotami.
Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,

naktoromnemožnozaložiťmeritórnerozhodnutie.Súdsvojimiúvahamiúplnenegujedoposiaľvytvorenú
a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu zaprieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie

veci v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a po výzve
účastníkom, aby sa v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 OSP vyjadrili k inému možnému právnemu
posúdeniu veci, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči napadnutému rozsudku nie je dôvodné,
preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Žalobca sa podaným návrhom od žalovaného domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175

eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 497,88 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným
postupom súdu, spočívajúcim v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky v exekučnej veci
sp. zn. 9Er/651/2004. Exekučným titulom v tejto veci bola notárska zápisnica, spísaná dňa 13. 08.
2004 naNotárskomúradeJUDr.JarmilyKováčovej,Bratislavapodsp.zn.N2115/2004,NZ64782/2004.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej
len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

Podľa ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušeniealebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31. 08. 2005 (ďalej len Exekučný poriadok) ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd
po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktoré
navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k

zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvého stupňa zistil, že exekúcia v danej veci

začala dňa 08. 11. 2004 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke
Mgr. Kataríne Baňarovej. Súdna exekútorka podala na Okresnom súde Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 11. 11. 2004 a dňa 23. 11. 2004 bolo súdnej
exekútorke udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 25. 05. 2009 podal oprávnený
návrh na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd dňa 27. 01. 2010 zaslal návrh na zmenu súdneho

exekútora poverenej súdnej exekútorke, aby sa k nemu vyjadrila. Na túto výzvu exekučného súdu súdna
exekútorka reagovala podaním podučeným súdu dňa 12. 02. 2010. Dňa 15. 02. 2010 exekučný súd
uznesením č. k. 9Er/651/2004-14 žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel.

Keďže exekúcia v danej veci začala dňa 08. 11. 2004, napriek tomu, že návrh na zmenu súdneho

exekútorabolexekučnémusúdudoručenýdňa25.05.2009,boloonávrhunazmenusúdnehoexekútora
potrebné v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodnúť podľa práva platného
do 31. augusta 2005, teda podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, ktorý
žiadnu lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora nestanovoval. Keďže súd prvého
stupňa vec podľa tohto zákonného ustanovenia neposúdil, odvolací súd vyzval účastníkov konania na

vyjadrenie sa k inému možnému právnemu posúdeniu veci. Účastníci konania výzvu odvolacieho súdu
prevzali, avšak k inému možnému právnemu posúdeniu veci sa nevyjadrili. Z dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa vyplýva, že exekučný súd po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora
vykonával úkony potrebné k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora a následne o zmene
súdneho exekútora aj rozhodol, pričom tieto úkony vykonával v primeranej lehote, preto odvolací

súd dospel k záveru, že takýmto konaním exekučného súdu nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu v danej veci. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom platí, že
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného
práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Vychádzajúc z okolností
daného prípadu odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný nesprávny úradný

postup exekučného súdu ako jedna z podmienok zodpovednosti štátu za škodu, ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, preto odvolací súd, rovnako ako súd prvého
stupňa, dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný, pričom výškou uplatnenej škody sa nebolo
potrebné zaoberať.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 OSP rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom žalobcu dodáva, že keďže žalobca postup súdu, ktorým malo
dôjsťkodňatiumožnostikonaťpredsúdom,vodvolanínešpecifikovalaodvolacísúdpopreskúmaníveci
akonania,ktorémupredchádzalo,žiadentakýtodôvodnezistil,vtejtočastipovažovalodvolaniežalobcu
za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým

by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí
výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 OSP). K aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval
ustanovenie § 9 ods. 2 v správnom znení, preto je táto námietka žalobcu nedôvodná. Nedošlo teda k
interpretácii hmotného práva platného v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného

právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, ako uvádzal
žalobca v odvolaní, a teda nebol ani aplikovaný princíp priamej retroaktivity. K trvaniu stavu právnej
neistotyodvolacísúduvádza,žetým,žeexekučnýsúdvykonávalúkonysmerujúce krozhodnutiuo návrhu na zmenu súdneho exekútora, nemohlo dôjsť rozhodnutím súdu o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora v primeranej lehote, ani k posunutiu trvania právnej neistoty do času, ktorý je z
hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súd prvého stupňa

zamietnutie nároku odôvodnil tým, že po vykonaní dokazovania zistil, že žalobca v konaní nepreukázal
vznik podmienok na priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, keď v konaní nepreukázal ani vznik
škody,anipríčinnúsúvislosťmedzižalobcomtvrdenouškodouapostupomsúduvpredmetnejexekučnej
veci. Súd v danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie

veci v primeranom čase. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní mu trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.