Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Pavol Pilek

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222139
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412222139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421,protižalovanému:Slovenskárepublika,vjejmene:MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
protirozsudkuOkresnéhosúduKomárnoč.k.8C/863/2012-108zodňa2.apríla2014,jednohlasne,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 8C/863/2012-108 zo dňa 2. apríla 2014
p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu zamietol a zároveň žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa
27.09.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody 125,- eur ako náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej a nemajetkovej ujmy v sume 735,76 eura, t.j. za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, pretože
Okresný súd Nové Zámky o žiadosti na vydanie poverenia vo veci vedenej exekútorom pod exekučným
číslom EX 319/2010 rozhodol po viac ako 399 dňoch a to zamietnutím žiadosti. Išlo o konanie proti
povinnému: I. A.. K rozsiahlemu návrhu dodal, že nesprávny úradný postup vidí v tom, že žalobca má
exekučný titul no nemôže ho uplatniť na exekučnom súde, tento stav zakladá prekážku právoplatne

rozhodnutej veci. Exekučnému súdu neprináleží preskúmavať právoplatné rozhodnutie v takom rozsahu
ako ho preskúmal.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.09.2013 žiadala žalobu zamietnuť. V prvom
rade poukázala na nejasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, či žalobca
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov alebo sa nároku domáha z dôvodu rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ako nezákonného rozhodnutia. Žalovaná v súvislosti s

posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje,
žesamotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní. Taktiež
namietala,žežalobcanepreukázalpodaniesťažnostinaprieťahyvkonaníaanirozhodnutie,vktorombybolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu
môže konštatovať len Ústavný súd SR, a preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Ďalej
namietala aj vyčíslenie materiálnej škody. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného

zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu, keďže prieťahy v konaní môže
posudzovať len Ústavný súd.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pripojenou fotokópiou spisu OS Nové
Zámky číslo 9Er/105/2010 a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Dňa 01.02.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: I. A. o vymoženie 404,29 eura s prísl.
Dňa 08.02.2010 bol príslušným súdom vyzvaný JUDr. Martin Máčaj o predloženie zmluvy o úvere,
bol urgovaný dňa 13.05.2010, dňa 10.12.2010 a až dňa 28.01.2011 bola fotokópia zmluvy o úvere

predložená súdu oprávneným (žalobcom).

Dňa 31.01.2011 Okresný súd Nové Zámky súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia a dňa 17.05.2012
exekučné konanie bolo zastavené. Ani proti jednému uzneseniu oprávnený (žalobca) nepodal opravný
prostriedok.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný
súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní.

Je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu (sp. zn. I.ÚS 16/02) kde sa konštatuje, že“ pri

posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo
v zákone (sp. zn. II.ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje) ale ich nedodržanie
nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch
sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom

stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že sa tieto týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

Vyjadrenie právneho názoru súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia a ktorá žiadosť bola v
danom prípade zamietnutá, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup ale za splnenia ďalších
zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia.

Podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ust. §-u 44 ods.1, 2 zákona č.233/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2002 do 31.05.2010 v
čase začatia exekučného konania Okresného súdu Nové Zámky, exekútor, ktorému bol doručený návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadostipísomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora do roka, avšak
nečinnosťou splnomocneného zástupcu oprávneného, keď dňa 08.02.2010 bol príslušným súdom
vyzvaný JUDr. Martin Máčaj o predloženie zmluvy o úvere, bol urgovaný dňa 13.05.2010, dňa
10.12.2010 a až dňa 28.01.2011 bola fotokópia zmluvy o úvere predložená súdu oprávneným

(žalobcom).

Dňa 31.01.2011 Okresný súd Nové Zámky súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia a dňa 17.05.2012
exekučné konanie bolo zastavené. Ani proti jednému uzneseniu oprávnený (žalobca) nepodal opravný
prostriedok.

V zmysle § 44 ods. 2 Ex. por. účinného do 01.06.2011, 15 dňová lehota neplatila v prípade exekučného
titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,d/, v danom prípade rozhodcovský rozsudok. Podľa dôvodovej správy
k ex. poriadku do tejto skupiny patrili aj rozhodcovské rozsudky.

Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia je

právne irelevantná, pretože Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie však na
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda názor žalobcu o tom, že 15 dňová
lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

Súd podľa žalobkyne by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť

o udelenia poverenia pôvodne zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu
neprináleží. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalobca mal možnosť domáhať sa
ochrany svojich práv v súlade s § 127 ods. 1 Ústavy SR.

Žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno (v
zmysle § 120 OSP) preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci plný

úspech nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci
úspech nemal, pretože jej žiadne nevznikli.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol žalobca ust. § 205 ods. 2 písm. a),

c)f)OSPt.j.,žesúdsvojimpostupomodňalžalobcovimožnosťkonaťpredsúdom,žesúdvecnesprávne
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav resp. skutkový stav zistil neúplne, pretože nevykonal nevrhnuté dôkazy. Napokon podľa žalobcu
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Žalobca súdu prvého stupňa vyčíta, že tento rozhodol v merite veci na základe ust. § 9 ods. 2 zák.
č. 514/2003 Z.z. v znení, ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku až po tom, čo už došlo
k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Pochybenie súdu podľa žalobcu spočíva aj v tom,
že súd vôbec nevysvetlil prečo zastáva názor, že účastníkom konania nevznikol stav právnej neistoty.
Ďalej podľa žalobcu súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky súdnych konaní zákonnými

lehotami, pretože súd má aplikovať platné právo.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, pričom vo veci
rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP, keď rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľaust. § 219 ods. 2 OSP potvrdil. S poukazom na ust. § 219 ods. 2 odvolací súd uvádza, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako v časti právneho posúdenia, tak aj v
časti skutkových zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a preto tieto dôvody nebude z

dôvodu hospodárnosti a nadbytočnosti opakovať.
Vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcu, v snahe vyhnúť sa arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu, tento uvádza, že z jeho rozhodovacej činnosti mu je známe, že žalobca podáva v rôznych
veciach prejednávaných pred odvolacím súdom obsahovo totožné paušalizované odvolania, bez
ich akejkoľvek konkretizácie na prejednávanú vec, čo odvolaciemu súdu znemožňuje, relevantným

spôsobom vysporiadať sa s dôvodmi odvolania. To sa vzťahuje na žalobcom tvrdené odňatie možnosti
žalobcovi konať pred súdom postupom súdu, keď tento odvolací dôvod žalobca žiadnym spôsobom
nešpecifikuje, a navyše z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa na pojednávania nedostavil, hoci mal
predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané a teda súd mal splnené podmienky na to, aby
pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP. Ani ďalšie odvolacie dôvody nesmerujú voči
napádanému rozhodnutiu, keď žalobca namieta nesprávnu aplikáciu ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003

Z.z.,hocisúdtotoustanovenieaplikujevsprávnomznenít.j.vzneníplatnomaúčinnomdo31.12.2012.Z
obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvého stupňa polemizoval o vhodnosti limitácie
dĺžky súdnych konaní zákonnými lehotami, resp. že by tvrdil, že účastníkom konania nevznikol stav
právnej neistoty.
Relevantnými pre zamietnutie návrhu ako to z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva boli iné dôvody,

ako tie, ktoré uvádza vo svojom odvolaní žalobca, ktoré naopak žalobca svojim odvolaním nenapáda.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Hoci žalovaný bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože v súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.