Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/127/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409203347
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1409203347.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV rozhodol v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej

veci navrhovateľa: I. J., t. č. J., Y. XXXX/XA, zastúpeného JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou,
Malacky, Záhorácka 5478/15B, proti odporcovi: I. J., bytom J., C. 2, o vrátenie daru

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 20. 04. 2009 žiadal navrhovateľ súd, aby zaviazal odporcu na vrátenie daru - bytu v J.,
na C. 2, 4, X súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX. Návrh odôvodnil tým,
že odporca sa voči nemu správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy a neprejavuje voči navrhovateľovi
ako darcovi primeranú vďaku a nie je ochotný pustiť ho do bytu.

Odporca nesúhlasil s návrhom a žiadal ho zamietnuť. Dar prijal z toho dôvodu, že to bol prijateľný spôsob

ako vyriešiť katastrofálne spolunažívanie s navrhovateľom. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľovi nie
je možné vrátiť celý byt tak ako je uvedené v návrhu, pretože darcom okrem navrhovateľa bola aj jeho
matka a byt patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľa a matky odporcu.

Súd vykonal dokazovanie a z Darovacej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX zistil, že navrhovateľ a C. J., teraz
bývalá manželka navrhovateľa, darovali odporcovi byt č. X v J., C. 2, na 3. poschodí. G. navrhovateľa
byt daroval odporcovi na nátlak z jeho strany a zo strany manželky. Bolo mu sľúbené, že mu nájdu
ubytovanie a odporca mu našiel garsónku v L. X., kde býval od júna 2008 do konca roku 2008. Nebol
schopný platiť nájomné a preto odišiel z bytu a bol bezdomovcom, pretože nemal kde bývať. Niekedy

v máji - júni v roku 2009 sa chcel obrátiť na odporcu o pomoc a zistil, že už v predmetom byte nebýva.
Od 07. 01. 2010 býva v domove dôchodcov. Odporca popieral, že by sa voči navrhovateľovi zachoval
v rozpore s dobrými mravmi. Nie je pravdou, že by sa na neho navrhovateľ obrátil so žiadosťou o
pomoc, skôr to vyzeralo na to, že sa prišiel vyhrážať. Z listu vlastníctva č. XXXX - čiastočného zistil,
že odporca je vlastníkom bytu č. 5, na 3. poschodí, v J., C. X na základe darovacej zmluvy V-XXXXX/
XXXX zo dňa XX. XX. 2007. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 16C 6/2009-34 zo dňa 17.
09. 2009 súd zistil, že manželstvo C. J. a navrhovateľa, uzavreté dňa XX. 09. 1976, bolo rozvedené,

keď mal preukázané, že účastníci takmer jeden rok spolu nežijú, nakoľko sa navrhovateľ odsťahoval zo
spoločnej domácnosti do bytu, ktorý mu zabezpečila C. J. z dôvodu obavy z jeho agresívneho správania.
Od tej doby účastníci spolužitie neobnovili, nehospodária spolu, vzájomne si nepomáhajú. C. J. nemá
záujem zotrvať v manželstve, nakoľko navrhovateľ sa voči nej dlhodobo správal agresívne, útočil naňu psychicky aj fyzicky. Toto tvrdenie navrhovateľ potvrdil a za takéto správanie sa na pojednávaní
ospravedlnil. Príčina rozvratu ich manželstvo bola rozdielnosť pováh účastníkov a agresivita odporcu.
Z výsluchu svedka W.. I. I. zistil, že navrhovateľa stretol asi pred tromi rokmi, bol špinavý, neoholený,

zanedbaný a pýtal si od neho peniaze. Keď sa ho spýtal, ako prišiel o byt, navrhovateľ mu rozprával,
že odporca ho zvalil na zem a nútil ho, aby podpísal darovaciu zmluvu, čo nakoniec navrhovateľ aj
urobil. Odporca mu vybavil nájom v jednoizbovom byte v L. X., kde zaplatil nájom za jeden mesiac. O
tom, ako prišiel navrhovateľ o byt, vie z rozprávania navrhovateľa. Opravil sa v tom, že nie odporca
zvalil navrhovateľa na zem, ale jeho mladší bratD. pred podpisom zmluvy. Svedok sa snažil pomôcť

navrhovateľovi, preto kontaktoval jeho bývalú manželku a odporcu. Z výsluchu svedkyneK. súd zistil,
že od navrhovateľa vie, že ho psychicky donútili podpísať prepis bytu na odporcu. Mali sa mu vyhrážať.
Navrhovateľa vysťahovali do L. X., kde bol asi pol roka. Vzhľadom na to, že mal malý dôchodok, odišiel z
tohto nájmu, no nepodarilo sa mu zohnať lacnejší nájom. Viackrát navrhovateľovi pomohla, keď sa u nej
mohol okúpať, pretože odporca ho odmietol prijať. Mohlo to byť v roku 2009, 2010. Vie, že v súčasnosti
je navrhovateľ v domove dôchodcov. Svedkyňa nebola prítomná pri žiadnom stretnutí účastníkov. Z

výsluchu svedkyne P. I. zistil, že navrhovateľa pozná dlhé roky. O veci mohla povedať len toľko, že
navrhovateľ daroval byt odporcovi a potom nemal kde bývať, prespával vo vlakoch, k nej sa chodil
okúpať. Od navrhovateľa vie, že mu zohnali byt v L. X., aj dáku dobu mu zaplatili, no navrhovateľovi sa
to nepáčilo, bolo to v cudzom prostredí, a preto ako uviedla, začal prespávať vo vlakoch a u známych.
Nevedelasavyjadriť,čimedziúčastníkmibolinejakénedorozumenia.Zrozprávanianavrhovateľavie,že

malo dôjsť k fyzickému útoku na jeho osobu. Aspoň v takom zmysle sa navrhovateľ vyjadroval každému
koho stretol. Z výsluchu C. J., bývalej manželky navrhovateľa a matky odporcu zistil, že k darovaniu bytu
odporcovi došlo z toho dôvodu, že navrhovateľ ako invalidný dôchodca nemal peniaze a za byt bolo
potrebné platiť, o byt sa starať. Aj ona mala finančné problémy. Navrhovateľ bol na nich zlý. K darovaniu
bytu odporcovi došlo ešte za trvania jej manželstva s navrhovateľom a navrhovateľ odišiel z bytu ešte

pred rozvodom ich manželstva. Vzťahy medzi svedkyňou a navrhovateľom neboli dobré, mala dojem,
že ju navrhovateľ ohrozuje na živote. Viackrát bola volaná polícia. Dôvodom odchodu navrhovateľa bolo
to, že svedkyňa sa ho bála a s jeho súhlasom mu zohnala náhradný byt v Nových X. s nájomným 3 000,-
Sk mesačne, čo mohol navrhovateľ zo svojho dôchodku 10 000,- Sk platiť. Zaplatila mu tri nájmy. Neskôr
sa začal navrhovateľ dožadovať návratu do bytu, búchal na dvere, vyhrážal sa jej telefonicky, a to aj v

neskorých nočných hodinách. Navrhovateľ sa opätovne dožadoval, aby mu našli iný byt. Navrhovateľ
sa nedomáhal po návrate z L. X. pomoci od odporcu, ani rodiny. On len búchal na dvere a dožadoval sa
vstupu. Svedkyňa sa ho bála. Z výsluchu svedka G. J. súd zistil, že bol prítomný pri uzatvorení darovacej
zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom a C. J.. K uzavretiu zmluvy došlo dobrovoľne. V súvislosti s
darovaním bola riešená otázka náhradného bývania pre navrhovateľa. Dôvodom tohto bolo to, že zo

strany navrhovateľa dochádzalo k agresii psychickej aj fyzickej. Náhradný byt v L. X. bol najlacnejší ako
zohnali, za 3 000,- Sk mesačne, ktorý zodpovedal príjmu navrhovateľa 10 000,- Sk, keď navrhovateľ
poberal invalidný, aj starobný dôchodok. Navrhovateľ súhlasil s odsťahovaním sa do bytu v L. X.. V tejto
súvislosti dostal do C. J. 10 000,- Sk na nájomné. Navrhovateľ sa ohlásil asi po polroku, bol agresívny,
kopal do dverí, búchal na ne a dožadoval sa vstupu do bytu. dôvod svojho správania neuviedol. Hrubo

nadával C. J.. Vôbec nechcel hovoriť s odporcom a tohto ani nespomínal, keď sa domáhal vstupu do
bytu. Viackrát musela byť volaná polícia.

V zmysle § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k
členovi jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Toto ustanovenie umožňuje osobitný spôsob
zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného

na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho
rodiny spôsobom hrubo porušujúce dobré mravy. K zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe
jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim
správaním voči darcovi, alebo voči členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie
ich porušenie značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru

nevznikápriprostejnevďačnostiobdarovanéhovočidarcovi,aniprimenejvýznamnomporušenídobrých
mravov zo strany obdarovaného.

V zmysle § 132 O. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd hodnotí predovšetkým pravdivosť

toho ktorého dôkazu, hodnovernosť výpovedí svedkov alebo účastníkov so zreteľom na bezprostrednýdojem súdu z výpovede získaný. Na vyhodnotenie dôkazov potom nadväzuje zistenie jednotlivých
relevantných skutkových okolností, ktoré sú v danej veci významné a ktoré spolu tvoria skutkový základ
pre rozhodnutie. Správne zistenie skutkového stavu po vyhodnotení dôkazov je rovnako dôležité ako

hodnotenie dôkazov. Ďalšie dôkazy okrem vyššie uvedených výsluchov účastníkov, svedkov a listinných
dôkazov súd nevykonal, pretože sa priamo netýkali skutkového stavu, ktorý súd potreboval zistiť pre
rozhodnutie vo veci samej.

V danom prípade mal súd preukázané, že dôvodom darovacej zmluvy medzi navrhovateľom, bývalou
manželkou C. J. a odporcom, ktorý sa týkal bytu č. 5, na 3. poschodí, v J., C. 2, boli narušené vzťahy v

rodine navrhovateľa. Účastníci darovacej zmluvy dospeli k záveru, že takto najlepšie vyriešia problémy
v rodine. Popri darovacej zmluve sa dohodli, že pre navrhovateľa bude zabezpečený náhradný byt.
K zabezpečeniu náhradného bytu došlo v L. X., kde navrhovateľovi bolo zaplatené niekoľkomesačné
nájomné a navrhovateľ sa dobrovoľne a bez nátlaku odsťahoval z bytu do predmetného nájmu. Po tom,
čo mal navrhovateľ zaplatené nájomné C. J., navrhovateľ odišiel z tohto nájmu a chcel sa vrátiť do
bytu. O vrátení do bytu však nejednal s odporcom. Vstupu do bytu sa dožadoval nevhodným spôsobom,

keď búchal, resp. kopal do dverí bytu a jeho verbálne útoky smerovali na bývalú manželku, C. J.. P.
situáciu podľa výsluchu svedkov C. J. a G. J. vo viacerých prípadoch musela riešiť polícia. Z takto
zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre vrátenie
daru, ktorého sa navrhovateľ ako jeden z darcov môže domáhať voči odporcovi. Zo skutkových zistení
nebolo preukázané, že by sa odporca k navrhovateľovi správal v rozpore s dobrými mravmi. To, že

navrhovateľovi nebol umožnený vstup do bytu, ktorý v minulosti vlastnil spolu s bývalou manželkou,
nemôžebyťdôvodomvráteniadaru,pretožejednaknavrhovateľsanedomáhalvstupudobytuuodporcu
a navyše, jeho správanie, ktoré smerovalo voči bývalej manželke odôvodňovali obavy, že sa bude po
vstupe do bytu správať voči nej agresívne tak ako sa správal v minulosti, keď v byte býval. Navyše
odporca nezavinil to, že navrhovateľ odišiel z bytu v L. X. a nemohol ani za to, že sa navrhovateľovi v

tomto nájme prestalo páčiť. Nie je ani v rozpore s dobrými mravmi to, že odporca opätovne chcel od
bývalej manželky aj snáď od odporcu, hoci to priamo nebolo preukázané, aby mu zabezpečili ďalšie
náhradné bývanie. Navrhovateľ sa mal správať tak, aby bezdôvodne neprišiel o možnosť bývania, resp.
odsťahovať sa z nájmu až po zabezpečení nového bývania. Preto súd rozhodol tak ako uviedol vo výroku
tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. vzhľadom na to, že odporcovi, ktorý mal
plný úspech v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): .

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. .

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.