Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/673/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223043
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512223043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov

Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom
Kánom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti odporkyni: P. J., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XX, I., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou B. Z.,
pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 43C 186/2013-24 zo dňa 20. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením Okresného

súdu Bratislava V zo dňa 2. júna 2014, č.k. 43C 186/2013-35, potvrdzuje.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie 50,50 Eur
a trov konania podaného titulom cestovania odporkyne v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez
platného cestovného lístka. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že odporkyňa cestovala
dňa 26.10.2010 na linke MHD č. 83 a na vyzvanie revízora sa nepreukázala platným cestovným
lístkom. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 12 ods. 4, § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej
doprave, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 108 OZ. Uviedol, že odporkyňa
mala cestovať v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 26.10.2010,

čím navrhovateľovi vznikla možnosť podať týmto okamihom žalobu na súd pre porušenie prepravného
poriadku. Navrhovateľ uplatnil svoje právo v súdnom konaní dňa 20.09.2012. Mal za to, že plynutie
premlčacej lehoty v predmetnom prípade začalo dňom 27.10.2010 a skončilo dňom 27.10.2011, teda
odporkyňa prostredníctvom procesného opatrovníka vzniesla dôvodne námietku premlčania a nakoľko
sa v danom prípade nejedná o nárok na náhradu škody, ale o sankciu, so zánikom práva na zaplatenie
prepravného zaniká aj právo na vymáhanie tejto sankcie. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas
odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko povinnosť zaplatiť úhradu
navrhovateľovivzniklavzmysle§9 písm.b),§11ods.1písm.d)vspojenís§14ods.2zákonaocestnej
doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle
§ 760 OZ. Uviedol, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou
dobou a táto sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo inýmpredpisomustanovenápremlčaciadoba.Malzato,žezákonocestnejdopraveneustanovujepremlčaciu
dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, a preto je namieste použiť § 101 OZ a
to znamená, že pohľadávka vo výške 50,00 EUR nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného

rozkazu premlčaná. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom
rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Opatrovníčka odporkyne ani odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd , ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku

podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú
osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas. Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje

základné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb
vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca
prepravil na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o
preprave osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba
dopraviť na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia

včasariadne.Dopravaosobynamiestourčeniasauskutočňujeurčenýmdopravnýmprostriedkom,ktorý
si cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o
preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže
uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr.
zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného

lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým,
že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných
poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Občianskeho zákonníka. Zmluva o
preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane

cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej
spočíva v tom, že cestujúci nástupom do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý
rozsahposkytovanejslužby,mlčkypristupujeajnaďalšievšeobecneznámevedľajšiedojednaniazmluvy
upravené v zákone č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a v Prepravnom
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Cestujúcemu zároveň vzniká povinnosť, za

poskytnutú službu zaplatiť tým, že disponuje platným cestovným lístkom, ktorý je povinný na vyzvanie
predložiť ku kontrole a pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej
služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy
je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do
dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate uvedené práva a im

zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvný strán predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, ktoré nie
je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní nároku uplatneného navrhovateľom.V prejednávanej veci odporkyňa cestovala dňa 26.10.2010 na linke MHD č. 83 bez cestovného lístka
a nakoľko sa na vyzvanie revízora nepreukázala platným cestovným lístkom, bola na zaplatenie
cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom navrhovateľom prostredníctvom revízora

vyzvaný priamo na mieste pri kontrole, čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných
podmienok zo dňa 26.10.2010. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka
teda začala plynúť dňa 27.10.2010 a uplynula dňom 27.10.2011. Navrhovateľ podal návrh na súd prvého
stupňa dňa 20.09.2012, teda oneskorene. Keďže opatrovníčka odporkyne sa premlčania dovolala,
nebolo možné navrhovateľovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho

zákonníka). Navrhovateľ totiž predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (pokutu)
v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave čl. 5 Tarify mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený lístok, t. j.
dňom 26.10.2010. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Občianskeho zákonníka, z
ktorého vyplýva, že jej dĺžka je jeden rok a nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa
prezenčnej pečiatky až dňa 20. septembra 2012, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej

premlčacej doby. Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že nanajvýš
sa premlčuje iba samotná úhrada za nezaplatené cestovné vo výške 0,50 Eur a nie úhrada stonásobku
základného cestovného bez príplatkov a zliav nie je dôvodná, nakoľko ako už odvolací súd uviedol
vyššie, účtovanú pokutu nie je možné posudzovať samostatne.

S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a

právnymi závermi súdu prvého stupňa, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§142ods.1vspojení s§224ods.1O.s.p.
tak, že odporcovi úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.