Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/540/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513221526
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513221526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom
Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava,
proti odporkyni: K. W., R.. XX.XX.XXXX, R. D. K. R.K.. X, D., t. č. na neznámom mieste, zastúpená
opatrovníčkou A. N., N. Okresného I. D. C., o zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 10C/243/2014-30 zo dňa 16. júla 2014,
v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni
domáhal, aby ju súd zaviazal na zaplatenie 50,50 € a trov konania z dôvodu, že odporkyňa cestovala
v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka. Zároveň rozhodol, že odporkyni náhradu
trov konania nepriznáva.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 04.04.2011 cestovala odporkyňa dopravným
prostriedkom navrhovateľa linkou č. 50 - autobusom o 13:57 hod. a pri kontrole sa nepreukázala platným
cestovným lístkom. Túto skutočnosť zaznamenal poverený zamestnanec navrhovateľa do hlásenia

o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1119326. Totožnosť odporkyne bola zistená z jej
občianskeho preukazu.

Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec predovšetkým v zmysle ust. § 108, § 11 písm. d/, §
12 ods. 4, 5, § 9 písm. b/ zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, pričom prihliadol na námietku
premlčania, ktorú vzniesla opatrovníčka odporkyne. Podľa súdu prvého stupňa plynutie jednoročnej
premlčacej lehoty v prejednávanom prípade začalo dňom 05.04.2011 a keďže navrhovateľ podal
predmetný návrh až 19.06.2013, teda po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty, vzniesla opatrovníčka
odporkyne námietku premlčania dôvodne, čo spôsobilo stratu nároku navrhovateľa vymáhať jeho právo

súdnou cestou.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že
odporkyni žiadne trovy nevznikli, súd prvého stupňa jej ich náhradu nepriznal.Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. Súdu prvého stupňa
vytkol, že vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ v dôvodoch odvolania poukázal na ust. § 760

Obč. zák., na ustanovenia zákona o cestnej doprave, na Prepravný poriadok mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave a uviedol, že nakoľko sa odporca na výzvu revízora dňa 04.04.2011 na linke MHD
č. 50 nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, je povinný
navrhovateľovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl.
5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave zaplatiť cestovné 0,50 € a úhradu 50,00 €, pričom

túto skutočnosť preukazuje hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 04.04.2011.
Podľa navrhovateľa úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v
zmysle § 760 Občianskeho zákonníka. Argumentoval tým, že zákon o cestnej doprave neustanovuje
premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto je namieste použiť
§ 101 Obč. zák. a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,00 € nebola v čase podania návrhu na
vydanie platobného rozkazu premlčaná. Zároveň dal súdu do pozornosti rozhodnutia Krajského súdu v

Bratislave pod sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo
totožných veciach, pričom v oboch prípadoch vyhovel odvolaniu navrhovateľa. S ohľadom na vyššie
uvedené navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa opatrovníčka odporkyne písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa §
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Navrhovateľ odvolaním napadol výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa jeho návrh zamietol, vrátane
výroku o náhrade trov konania.

So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje s tým, že považuje
za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých

spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 Obč. zák. ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije

dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave

osôb. Ide o zmluvu uzavretú

medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom,
ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto
určeniasauskutočňujeurčenýmdopravnýmprostriedkom,ktorýsicestujúcizvolil,zaodplatu(cestovné).
Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda

o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkochpodľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného
prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení
miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy

o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe
všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák. Zmluva o preprave v mestskej
hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v
nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom,

že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah
poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy
upravené v zákone o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku a Tarify mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave, t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj
dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby,
súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej

dispozíciiobčanaakocestujúcehoajenajehoúvahe,čizataktostanovenýchpodmienokdodopravného
prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto predstavujú obsah zmluvy
o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných
strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

Podľa § 108 Obč. zák. práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody

pri preprave osôb.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu - správny je záver súdu prvého stupňa o premlčaní. Navrhovateľ totiž predmetným návrhom
uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (prirážku) podľa Prepravného poriadku a Tarify mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený lístok,

t.j. dňom 04.04.2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák., podľa
ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa
prezenčnej pečiatky až dňa 19.06.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej
doby.

Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že je namieste použiť § 101

Obč. zák. a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,00 € nebola v čase podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu premlčaná, nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná. Ako už bolo spomenuté vyššie,
účtovanú pokutu nie je možné posudzovať samostatne. Nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť
samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s
nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb

v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia
doba ustanovená v § 108 Obč. zák. (Oba nároky majú rovnaký právny základ - porušenie podmienok
zmluvy o preprave.) Niet preto dôvodu nepovažovať aj nárok na zaplatenie úhrady (pokuty) za právo z
prepravy, a nie je teda ani dôvod posudzovať podmienky premlčania aj tohto nároku inak, než v zmysle
ust. § 108 Obč. zák.

Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával vo svojom odvolaní na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, so závermi v nich prezentovanými v otázke premlčania, sa
senát 9Co nestotožnil; predmetné súdne rozhodnutia nie sú pre rozhodovanie iných odvolacích senátov
právne záväzné.

Vo výroku o trovách konania pochybenie nebolo zistené.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. § 122 ods. 1 veta prvá Obč. zák. lehota určená
podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Konieclehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním (pri týždňoch) alebo číslom (pri mesiacoch a rokoch)
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej lehota začína plynúť (§ 122 ods. 2 Obč. zák.).
Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa na súde začala plynúť dňa 05.04.2011

a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta Obč. zák. uplynula dňa 04.04.2012 (streda). Deň 04.04.2012
bol posledným dňom na uplatnenie nároku navrhovateľa na súde, tzn. 19.06.2013 (deň podania návrhu
na začatie konania na súd) bol nárok navrhovateľa už premlčaný. Okrajom odvolací súd poznamenáva,
že pri lehotách určených podľa rokov (daný prípad, jednoročná lehota) totiž platí, že začiatok lehoty je
určený tak ako pri počítaní podľa dní tzn., že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po

dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná
skutočnosťsadolehotynezapočítava,ajkebyktejtoskutočnostidošlozačiatkomtohtodňa.Prezačiatok
plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti, a to i vtedy, ak by týmto
dňombolasobota,nedeľaalebosviatok.Taktourčenýzačiatokplynutialehotyvychádzazostarejzásady
rímskeho práva, že do začiatku lehoty sa nezapočítava deň, v ktorom táto udalosť nastala.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219

ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.