Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112207884
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112207884.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.IvetouSýkorovou,vprávnejvecinavrhovateľa:P.

R., F.. X.X.XXXX, Z. E. P. R. - P., T. A. XXXX/XX, XXX XX Ž. - Q., miesto podnikania: Laborecká 1368/20,
010 01 Žilina - Trnové, IČO: 34 505 229, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Václavom
Jaroščiakom, advokátom so sídlom 010 01 Žilina, M. Rázusa 14, proti odporcovi: O. E., F.. XX.XX.XXXX,
T. P. XXX/XX, XXX XX Ž., zastúpeného splnomocneným zástupcom: ADVOKÁTI MŰLLER § DIKOŠ,
s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Tolstého č. 20/1201, 010 01 Žilina, o zaplatenie 3.323,49 €, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 982,72 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.3.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie navrhovateľovi sumy 3.323,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od
19.3.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca spôsobil
navrhovateľovi škodu tým svojím konaním, že ako generálny splnomocnenec na základe splnomocnenia
zo dňa 17.9.2009 nepodal odpor proti platobnému rozkazu sp. zn. 20Rob/303/2009-57 zo dňa 3.2.2010,
ktorým bola uložená povinnosť P. R. zaplatiť spoločnosti ASTA, a.s. sumu vo výške 13.717,19 € spolu
s príslušenstvom a náhradu trov konania v celkovej sume 1.562,44 €. Platobný rozkaz bol doručený
navrhovateľovi do vlastných rúk dňa 17.2.2010 a lehota na podanie odporu uplynula dňa 4.3.2010.

Po doručení platobného rozkazu kontaktoval navrhovateľ odporcu a pri následnom osobnom stretnutí
(najneskôr do dvoch dní od doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi, t.j. najneskôr dňa 19.2.2011)
platobný rozkaz odovzdal odporcovi s pokynom podať proti platobnému rozkazu odpor s označením
dôvodov jeho podania. Navrhovateľ počas lehoty na podanie odporu niekoľkokrát telefonicky preveroval
podanie odporu, pričom vždy bol odporcom uisťovaný, že na vypracovaní odporu pracuje a odpor bude
riadne a v zákonnej lehote na súde podaný. Tak tomu bolo aj v posledný deň lehoty, dňa 4.3.2010,
kedy odporca navrhovateľa ubezpečil, že odpor v lehote na súd doručí. Odporca neskôr pri telefonickom

rozhovore oznámil navrhovateľovi, že odpor podal v skorých ranných hodinách dňa 5.3.2010. OS Žilina
uznesením 10Cb/78/2010-70 zo dňa 22.3.2010 odmietol odpor ako podaný oneskorene a súd tiež
uviedol, že z obsahu odporu nevyplýva žiadna vecná námietka voči uplatnenému nároku. Krajský súd
uznesením 13Cob/328/2010-79 zo dňa 3.11.2010 potvrdil uvedené rozhodnutie OS Žilina.

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že na základe právoplatného platobného rozkazu bol povinný plniť voči
spoločnosti ASTA, a.s. a škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nekonaním odporcu, ktorý nepodal
odpor. Navrhovateľ pri posúdení zodpovednosti odporcu za škodu poukázal na analogickú úpravuzodpovednosti advokáta a ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napr. uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 N C do 18/2009 zo dňa 21.10.2010. Podľa názoru navrhovateľa odporca pri jeho
zastupovaní postupoval nezodpovedne, pretože spísanie a podanie odporu si nechal na poslednú chvíľu

napriek viacerým urgenciám zo strany navrhovateľa a jeho manželky, preto boli naplnené predpoklady
zodpovednosti odporcu za škodu. Nepodanie odporu riadne a včas malo za následok, že platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť, čím navrhovateľ stratil možnosť brániť sa voči uplatnenému nároku.
V priebehu súdneho konania chcel navrhovateľ uplatniť svoje práva voči spoločnosti ASTA, a.s., napr.
navrhovateľ osobne doručoval spoločnosti ASTA, a.s. výpoveď nájomnej zmluvy v januári 2009, avšak

pracovníčka spoločnosti ASTA, a.s. pani Š. ju odmietla prevziať. Keďže výpoveď možno považovať za
doručenú už v januári 2009, výpovedná doba uplynula už dňa 30.4.2009, a nie 31.5.2009, ako to ASTA,
a.s. uvádza v žalobnom návrhu. Navrhovateľovi vznikla škoda vo výške platobným rozkazom priznaného
nájomného a servisného poplatku za mesiac máj 2009, t.j. 3.323,49 €.

V priebehu nájomného vzťahu realizoval navrhovateľ v nebytovom priestore komplexnú
elektroinštaláciu, ktorá sa stala súčasťou hlavnej veci - stavby. Zhodnotením predmetu nájmu sa ASTA,

a.s. obohatila ku dňu ukončenia nájmu najmenej o sumu 3.500,- €, ktorú pohľadávku mohol navrhovateľ
v konaní započítať.

Navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou ASTA, a.s. ústnu dohodu o ukončení nájomnej zmluvy dohodou,
ak navrhovateľ za seba zabezpečí náhradu - nového nájomcu, ktorého aj navrhovateľ zabezpečil, a to
O.. C. R. - FLEX (podľa výpisu zo živnostenského registra ukončil podnikateľskú činnosť v roku 2006),

s ktorým spoločnosť ASTA, a.s. bezdôvodne odmietla uzatvoriť nájomnú zmluvu, preto podľa názoru
navrhovateľa nemala nárok na zaplatenie nájomného a servisného poplatku za mesiace.

Spoločnosť ASTA, a.s. počas trvania nájomného vzťahu nikdy nevykonala vyúčtovanie nákladov za
služby, ktorých poskytovanie je spojené s prevádzkou nebytového priestoru a navrhovateľ sa chcel v
konaní domáhať vykonania vyúčtovania a následne zaplatenia prípadného preplatku, resp. ho započítať.

Navrhovateľ tvrdil, že k vzniku škody došlo dňa 15.3.2011 zaplatením sumy 13.717,19 € v prospech
účtu spoločnosti ASTA, a.s. Keďže odporca bol povinný nahradiť spôsobenú škodu v primeranej lehote
(do troch dní) a keďže tak neurobil, je od 19.3.2011 v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto si
navrhovateľ voči nemu uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 19.3.2011.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil :

Z plnomocenstva (č.l. 18 spisu) súd zistil, že splnomocniteľ P. R. splnomocnil dňa 17. septembra 2009
splnomocnenca O. E., aby ho zastupoval a za neho konal vo všetkých veciach súvisiacich s plnením
ustanovení „zmluvy o nájme nebytových priestorov“ s prenajímateľom ASTA, a.s. so sídlom Kamenná
cesta 3, 010 88 Žilina. V plnomocenstve je ďalej uvedené, že splnomocnenec je oprávnený jednať o
zmenáchzmluvnýchpodmienoknájmu,podpisovanídodatkovkzmluve,vypovedanízmluvy,vypracovať

v prípade potreby návrh žaloby na súd, túto v mene splnomocniteľa podpísať a v konaní ho zastupovať,
prijímať doručované písomnosti, podávať návrhy, žiadosti, podnety, uzatvárať zmier a vyjadrovať sa k
ich obsahu. Splnomocnenec je oprávnený zastupovať a konať v mene splnomocniteľa pred všetkými
orgánmi verejnej a štátnej správy, úradmi, súdmi a inštitúciami SR.

Plnomocenstvo je podpísané splnomocniteľom i splnomocnencom.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil i podania, listinné dôkazy a rozhodnutia zo spisu 10Cb
78/2010 OS Žilina, (20 Rob/303/2009) s ktorými sa súd oboznámil po pripojení uvedeného spisu priamo
z tohto spisu v nasledovnom rozsahu:

Spoločnosť ASTA, a.s. podala osobne dňa 29.5.2009 na súde návrh, ktorým sa domáhala voči
odporcovi: P. R. - P. uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.717,19 € spolu

s príslušenstvom - úrokom z omeškania titulom nezaplateného nájomného za prenájom nebytovéhopriestoru, nachádzajúceho sa v obchodnom centre so súp. č. XXXX na Kamennej ul. č. 3 v Žiline za
obdobie od 1.1.2009 do 31.5.2009 a servisného poplatku súvisiaceho s nájmom nebytových priestorov.

Dňa 3.2.2010 bolo návrhu na začatie konania vyhovené vydaním platobného rozkazu č.k.

20Rob /303/2009-57, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.3.2010.

Dňa 5.3.2010 (č.l. 60 spisu 10Cb 78/2010) o 03.32 hod. bol proti platobnému rozkazu podaný odpor,
ktorý bol odôvodnený tak, že nájomný pomer medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe
zmluvy uzavretej dňa 30.12.2004 za podmienok dojednaných v predmetnej zmluve a okrem týchto boli
dojednané aj podmienky, ktorých splnenie podmieňovali vznik zmluvného vzťahu, ktoré neboli splnené.

Zo strany prenajímateľa nebolo za celú dobu nájmu zabezpečené odstránenie závad zistených už pri
uzavretí nájmu, a to i napriek viacnásobnému nahláseniu zo strany nájomcu. Prenajímateľ ani napriek
viacnásobnej požiadavke nepredložil nájomcom vyúčtovanie spotreby energií v súlade s právnymi
normamizaceléobdobieodroku2004,nájomcoviavcelomobjekte,ktorýbolajepredmetomnájomných
vzťahov, nemali rovnaké postavenie a podmienky, spotrebované energie neboli rozúčtovávané v súlade
s druhom prevádzky, počtom pracovníkom, energetickou náročnosťou, atď. Nájomca osobne jednal s

prenajímateľom o ukončení nájomného vzťahu dohodou s tým, že bolo dojednané, že pri zabezpečení
iného nájomcu na predmetný priestor bude nájomný pomer ukončený. Túto povinnosť si nájomca
splnil a prenajímateľ nového nájomcu odmietol, i keď tento bol schopný predmetný priestor obsadiť a
využívať za podmienky uzavretia zmluvy o nájme. Nájomca sa snažil priestor prenajímateľovi odovzdať,
čo tento odmietol, odmietol prevziať kľúče od priestoru a umožniť nájomcovi odpočet stavu meradla

elektrickej energie. Táto skutočnosť však nebránila prenajímateľovi, aby predmetné priestory nevyužíval
pre vlastné potreby a iný subjekt. Preto odporca v odpore navrhol, aby súd posúdil i platnosť zmluvy o
nájme nebytových priestorov.

Spolu s podaným odporom bolo súdu telefaxom doručené plnomocenstvo zo dňa 17.9.2009, (č.l. 63
spisu10Cb78/2010),ktoréjetotožnésplnomocenstvompredloženýmnavrhovateľomakolistinnýdôkaz

v konaní 4C 51/2012 (č.l. 18 spisu).

Odpor proti platobnému rozkazu bol následne doručený súdu osobne dňa 5.3.2010 (č.l. 64 spisu ) spolu
s originálom plnomocenstva (č.l. 67 spisu).

Súd uznesením č.k. 10Cb 78/2010 - 70 odpor odporcu proti platobnému rozkazu odmietol z dôvodu,
že odpor bol podaný oneskorene. Proti uvedenému uzneseniu podal odporca v konaní 10Cb 78/2010

P. R. - P. odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že oneskorenie podania odporu proti platobnému rozkazu
bolo spôsobené tým, že súd predmetný platobný rozkaz vôbec nedoručil splnomocnenému zástupcovi
odporcu, O. E., pričom odporca o tejto skutočnosti, a síce, že platobný rozkaz nebol zaslaný jeho
splnomocnenému zástupcovi, nemal vedomosť a predpokladal, že splnomocnený zástupca vo veci
koná. Splnomocnený zástupca sa pritom o skutočnosti vydania platobného rozkazu dozvedel z

náhodného telefonického kontaktu medzi ním a odporcom večer dňa 4.3.2010. Navrhovateľ ani napriek
vedomosti o tom, že odporca má splnomocneného zástupcu (splnomocnenie mu bolo doručené a zaslali
ho i právnej zástupkyni) ho v návrhu zámerne a účelovo neuviedol.

Uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/328/2010 zo dňa 3.11.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosťdňa16.1.2011,bolouznesenieOkresnéhosúduŽilina10Cb/78/2010-70zodňa22.3.2010

potvrdené.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil aj zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú
medzi prenajímateľom ASTA, a.s. a P. R. - P. ako nájomcom, ktorú však súd ako dôkaz irelevantný pre
posúdenie dôvodnosti návrhu na začatie konania nevyhodnocoval.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 7.5.2012, v ktorom

uviedol, že uplatnený nárok v žalobe v celom rozsahu neuznáva z dôvodu jeho neopodstatnenosti a na
základe nepravdivých tvrdení navrhovateľa.Súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 21.6.2013, 22.1.2014 a 30.4.2014, na ktorých vykonal
dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, výsluchom svedkov W. R., S. R., O. J., oboznámením
sa s listinnými dôkazmi pripojenými účastníkmi v konaní, taktiež z obsahom spisu tunajšieho súdu sp.

zn. 10Cb 78/2010.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na návrhu na začatie konania, uviedol, že zavinenie odporcu
vidí predovšetkým v tom, že jeho splnomocnený zástupca nepodal odpor včas a riadne tak, ako mu
podľa pokynov táto povinnosť prináležala a v dôsledku toho platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.
Navrhovateľ túto škodu vyčíslil vo výške žalovanej sumy 3.323,49 €, predstavujúcej nájomné za jeden

mesiac, o ktorú sumu si spoločnosť ASTA, a.s. uplatnila nárok na nájomné navyše. Túto obranu mienil
navrhovateľ v konaní č.k. 20Rob/303/2009 využiť.

Odporca na pojednávaní poprel, že by mal spôsobiť navrhovateľovi nejakú škodu, nakoľko R. zastupoval
v rozsahu zmluvy o nájme nebytových priestorov na základe podkladov poskytnutých pánom R.. Z týchto
dokumentov vyplýva, že si splnil voči R. všetky svoje povinnosti. Odporca však nemal ani plnú moc
zastupovať navrhovateľa vo veciach platobného rozkazu. Odporca určite nepochybil a ani nič neurobil

neskoro, len je potrebné, aby R. predložili tú časť dokumentácie, ktorú obdržali od odporcu. Spoločnosť
ASTA si uplatňovala poplatky za neopodstatnené porušenie zmluvy, keďže pán R., ale aj pani R. bez
uplatnenia si výpovednej lehoty skončili nájom a neplatili faktúry spoločnosti ASTA, a.s. za nájom a za
energie. Keď prišiel platobný rozkaz, navrhovateľ prosil odporcu, aby urobil všetko, aby sa to oddialilo,
lebo toto by navrhovateľa zruinovalo. R. skončili neopodstatnene a bez výpovednej lehoty nájom a

presťahovali sa na Solinky vedľa Maxu. Pokiaľ odporca podal odpor proti platobnému rozkazu, urobil
tak nad rámec svojho splnomocnenia, nakoľko odporca bol poverený zastupovať navrhovateľa len čo sa
týka podmienok nájomnej zmluvy, ktorú R. hrubým spôsobom porušili a chceli len taktický manéver, aby
v tom čase nemuseli platiť. Odporca vtedy uznal, že požiadavky spoločnosti ASTA, a.s. sú oprávnené a
pán R. nikdy nepovedal, že tam bolo fakturované o jeden mesiac navyše. Odporca to počuje až teraz.

Nerozumie teda, odkiaľ má právny zástupca navrhovateľa tú informáciu, že v tej žalovanej sume 13 tis.
je žalované o jeden mesiac viac.

Pojednávanie nariadené na deň 20.12.2013 bolo odročené z dôvodu, že odporca na pojednávaní súdu
oznámil, že v konaní sa mieni dať zastupovať advokátom, ktorého si zvolil na zastupovanie a ktorého
súdu oznámi do 7.1.2014.

Napojednávaníkonanomdňa22.1.2014bolovykonanédokazovanievýsluchomsvedkovbS.R.I.W.R..

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pred šiestimi rokmi začal prevádzku v obchodnom dome IDEA,
kde mal prenajaté priestory na prízemí od obchodnej spoločnosti ASTA, a.s. za účelom prevádzkovania
obchodu s nábytkom. Tiež mal skladové priestory, nebol s priestormi spokojný, napr. ho pár krát
vytopili, podal preto výpoveď z nájmu. Túto išla zaniesť manželka navrhovateľa pani Šebestovej do

spoločnosti ASTA, ktorá jej však povedala, že ju prevziať nemôže a že to musí podať poštou. Po
odchode navrhovateľa z prenajatých priestorov mu bolo oznámené, že ASTA ho dáva na súd pre
nezaplatenie nájmu, z čoho bola celá rodina navrhovateľa prekvapená. Potom si začali hľadať právnika
a cez dobrú kamarátku navrhovateľovej manželky, O. J., zistili, že bratranec O. J., H. E. - odporca ich
môže v tomto konaní zastupovať, nakoľko ho spoločnosť ASTA zažalovala o sumu 13.700,- €, s čím

všetkým potom navrhovateľ oboznámil odporcu, ktorý ich mal zastupovať vo všetkých tých veciach a
dostal od navrhovateľa plnú moc na zastupovanie ohľadom spoločnosti ASTA. Splnomocnenie vyhotovil
navrhovateľ spoločne s manželkou a odovzdali ho odporcovi. S odporcom sa často nestretával, väčšinou
prebiehali ich kontakty telefonicky a väčšinou odporca komunikoval s manželkou navrhovateľa, buď sa
stretli u nej v kancelárii alebo v Tescu.

V priebehu svojej výpovede navrhovateľ odkazoval na výpoveď svojej manželky ako svedkyne, ktorá
má súdu ozrejmiť, kedy sa tieto stretnutia uskutočňovali a o čom sa na nich hovorilo. Odporca
sa teda s manželkou navrhovateľa stretával niekoľko mesiacov pred podaním odporu, aby odporca
navrhovateľa zastupoval u spoločnosti ASTA, a.s., následne mal byť súd a pán E. nepodal odpor.Manželka navrhovateľa sa s odporcom rozprávala aj o iných veciach, napr. ohľadom nej, čo súdu ako
svedkyňa ozrejmí. Taktiež, či preberala s odporcom aj nejaké iné právne problémy.

Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že nevie presne, nepamätá si, ako prebehli jednania medzi

navrhovateľomaodporcomzaúčelompodaniaodporuprotiplatobnémurozkazu.Muselbysitosoženou
vyjasniť. Odporca podal neskoro odpor na súde, ktorý sa mal podať do 15 dní a prišiel navrhovateľovi do
predajne oznámiť, že zaspal a že sa zobudil niekedy po tretej hodine, ale že on to napraví a navrhovateľ
nemusí mať strach. Potom sa stretli už len náhodne pred súdom, kde odporca začal kričať, nadávať
a navrhovateľ už ani nevie, o čo sa jednalo. Navrhovateľ chcel podať odpor proti platobnému rozkazu

preto, lebo s platobným rozkazom nesúhlasil, suma 13.700,- € bola nespravodlivá, pretože naúčtovali
odporcovi o jeden mesiac navyše, a keďže tie priestory boli nevyhovujúce, na súde by uspeli aj s tým
ostatným. Uviedol na otázky odporcu, že odporca zastupoval navrhovateľa vo všetkom, veď dostal plnú
moc.

Navrhovateľ uviedol, že jeho manželka sa ako svedkyňa vyjadrí aj ku skutočnosti, akým spôsobom bol
platobný rozkaz doručený, nakoľko pána E. si najali a navrhovateľ sa o túto problematiku nezaujímal,

jeho manželka vysvetlí celý postup. Odporca teda poskytoval služby navrhovateľovi a jeho rodine.
Odporca mal plnú moc od navrhovateľa na zastupovanie vo všetkých záležitostiach ohľadom nájmu
tých nebytových priestorov. Odporca dostal od navrhovateľa plnú moc s podpisom na zastupovanie vo
všetkých záležitostiach voči ASTE a na otázku odporcu, či do toho počíta aj platobný rozkaz, navrhovateľ
uviedol, že asi áno, nebude si predsa na to dávať druhého právnika.

Navrhovateľ uviedol na otázky odporcu, či je pravdou, že odporca bol poverený na zastupovanie vo
všetkých záležitostiach s firmou ASTA vo vzťahu k nájomnej zmluve uzatvorenej medzi navrhovateľom a
spoločnosťouASTA,ženatoodpovieodporcovimanželkanavrhovateľa,nakoľkonavrhovateľsadotoho
moc nemontoval. Navrhovateľ najskôr uviedol, že splnomocnenie (č.l. 18 spisu) vyhotovil navrhovateľ
spoločne so ženou, následne uviedol, že plnomocenstvo vyhotovil odporca.

Nepamätá si, kedy mu bol platobný rozkaz doručený a kedy ho odovzdal odporcovi. Na otázky svojho
právneho zástupcu navrhovateľ uviedol, že podkladový materiál k podaniu odporu mala na starosti jeho
manželka a tieto materiály buď od odporcu zobrala, alebo sa k tomu sa môže vyjadriť odporca. Odporca
mal hŕbu papierov, spisov a potom im to mal odovzdať. A asi im to odovzdal, navrhovateľ si nepamätá. K
otázke,prečotvrdenianavrhovateľaniesúodrazomnímuvádzanýchdôvodovvodporeprotiplatobnému

rozkazu, teda že požadovaný nájom je v časti jedného mesiaca nedôvodný, navrhovateľ uviedol, že
jemu je známe len to, že na starosti to mal pán E., navrhovateľ nie je právnik a na súdoch nikdy nebol.
Tiež k otázke, prečo si zvolili na zastupovanie odporcu, ktorý nie je právnik a o čom navrhovateľ nevedel,
navrhovateľ uviedol, že sa vyjadrí jeho manželka.

Odporcapoukázalnanepravdivosťtvrdeníuvedenýchvnávrhunazačatiekonania,žehonavrhovateľovi

odporučil D.. C. ako odborníka v tejto problematike, čo nie je pravda, keďže D.. C. potvrdil odporcovi, že
nikdy R. neodkázal na odporcu. Uviedol, že R. ho splnomocnili v septembri 2009 na vybavovanie agendy
okolo problémov, ktoré vznikli z titulu nájomnej zmluvy so spoločnosťou ASTA, pretože pán R. nedodržal
ustanovenia nájomnej zmluvy a bez výpovednej lehoty zrušil nájom a odsťahoval sa. Túto problematiku
vrátane škody, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi titulom investícií do prenajatých priestorov, mal

vyriešiť odporca. Nikdy v tej dobe nebola reč o žiadnom platobnom rozkaze, čo je zrejmé aj z toho, že v
septembri 2009 bol odporca splnomocnený a súd vydal platobný rozkaz vo februári 2010. Na takýto úkon
teda odporca nemohol byť nikdy splnomocnený. Keď bol doručený platobný rozkaz, navrhovateľ zavolal
odporcovi, že ten platobný rozkaz niekde je. Platobný rozkaz bol odporcovi odovzdaný, odporca bol v
presvedčení, že lehotu na podanie odporu dodržal, pretože mohol konať len na základe informácií, ktoré

dostal od navrhovateľa. Odporca nedostal informáciu, že suma uvedená v platobnom rozkaze, ktorej
zaplatenia sa spoločnosť ASTA, a.s. sa voči P. R. domáhala, je nesprávna a odporca to ani neskúmal.
Odporca napísal teda odpor podľa informácií, ktoré dostal od navrhovateľa. Odporca potvrdil, že ho
zoznámila jeho sesternica s pani R., vykonával tú službu najlepšie, ako vedel, a to bezplatne, vypil dve
čierne kávy za všetko, čo po celú dobu, možno rok alebo rok a pol pre R. vykonával. Odporca nemohol

teda jednať o platobnom rozkaze, ale jednal len vo vzťahu k nájomným zmluvám. Odporcovi nie je ani
známe, kedy bol platobný rozkaz navrhovateľovi doručený, preto navrhovateľ nemôže dávať odporcovi
za vinu, že odpor bol podaný oneskorene. Pokiaľ podal odpor proti platobnému rozkazu ráno o tretejhodine, je zrejmé, že mohol v trojdňovej lehote doručiť na súd rovnopis podania, čo urobil na druhý deň
osobne do podateľne súdu, teda na tom nie je nič zvláštne.

Svedok S. R., syn navrhovateľa uviedol, že odporcu pozná zbežne, z videnia a nie je mu presne

známe, ako má byť v tomto spore zaangažovaný svedok, pretože on v tej dobe rodičom pomáhal iba s
internetom, s webovou stránkou a keď tam neboli, venoval sa zákazníkom a vie z rozprávania v rodine,
že pán E. ich mal zastupovať v tom súdnom spore. Je mu známe, že keď boli rodičia v predajni, prišiel
sa H. E. s nimi porozprávať o zastupovaní a o tom, ako postupuje ten súdny spor. Svedok sa do toho
nijako neangažoval. Z výpovede svedka vyplynulo, že nevie o tom, že by si mal prísť na túto prevádzku

odporca pre nejakú zásielku, že by mal svedok odporcovi dňa 19.3.2010 odovzdať platobný rozkaz, že
by mal prevziať poštovú zásielku adresovanú jeho otcovi do vlastných rúk.

Svedkyňa W. R., manželka navrhovateľa, na pojednávaní uviedla, že ona i jej manžel mali v tom
obchodnom centre prevádzky, každý podnikali osobitne. Navrhovateľ mal najhoršie priestory a svedkyňa
mala tie najlepšie priestory. Keďže v priestoroch jej manžela bolo veľa závad, dali výpoveď, ktorú
napísala svedkyňa a keď ju chcela odovzdať pani Š., manažérke, táto jej uviedla, že nie je oprávnená

výpoveď prevziať, preto sa svedkyňa rozhodla, že ju pošle doporučene poštou. Svedkyňa v obchodnom
centre ostať chcela, chcel odtiaľ odísť iba jej manžel - navrhovateľ. Medzi tým sa so spoločnosťou ASTA
handrkovali a vôbec nečakali, že ich dá spoločnosť ASTA na nejaký súd. S O. J. sú dlhoročné kamarátky,
sedeli vtedy na káve a v tom prišla poštárka a doniesla svedkyni doporučený list, z ktorého zistila, že
sa spoločnosť ASTA bude s nimi súdiť. Uvažovala o tom, že nepozná žiadneho advokáta a O. J. jej

povedala, že má bratranca, pána E., ktorý síce nie je advokát, ale že vynikajúco zastupuje a zastupoval
veľa prípadov a je veľmi schopný. Povedala, že sa mu pokúsi zatelefonovať, čo aj urobila a za 10 minút
už bol pán E. u svedkyne v predajni, vraj bol vtedy niekde v meste.

Doma povedala svedkyňa manželovi, že ich spoločnosť ASTA dala na súd a Ž. O. J.á im už aj našla
advokáta. Navrhovateľ s tým ale nesúhlasil, hovoril, že by predsa len mala nájsť riadneho advokáta,

ale svedkyňa následne manžela presvedčila. Uvádzala, že tí právnici majú veľa prípadov a nemôžu
sa riadne tomu venovať, a aj keď tento nie je advokát, svedkyni sa zdal erudovaný, hovoril k veci a
urobil na ňu najlepší dojem. Následne sa informatívne stretli v obchodnom centre Living, potom po
dvoch alebo troch dňoch podpísali splnomocnenie a čakali, keďže obhajcu už mali. Potom bolo potrebné
podať odpor, čo svedkyňa odporcovi telefonovala. Ten list dala svedkyňa odporcovi v pondelok, pán E.

prišiel, museli kúpiť nejaké kolky a mali to podať do 15 dní. Odporcovi trikrát volala, či to už podal. O.
J. znovu prišla na kávu a svedkyňa jej povedala, že odporca ten odpor vôbec nepodáva a pokiaľ on na
to nemá čas, pre ňu nie je problém napísať jednu vetu a podať odpor a aj si ho sama odnesie na súd.
Ona vtedy svedkyni povedala, že nechápe, prečo to odporca odkladá a neposiela. Potom prešiel asi
týždeň, navrhovateľ nebol doma, asi bol na rybačke a pán E. telefonoval svedkyni, že S. zapríčinil, že

on nepodal ten odpor, resp. ho podal neskoro. Pán E. potom prišiel a povedal, že odpor podal neskoro
a že on už vie, ako sa to má zariadiť, aby sa nebála, že vie, ako sa to má vybaviť. Medzitým si našla
svedkyňa s manželom za seba asi troch náhradníkov a vtedy svedkyňa povedala spoločnosti ASTA,
že keď nemôžu dať výpoveď, tak aj tak odídu. Pán J. vtedy svedkyni povedal, že im nedovolia odísť
a svedkyňa v tej zmluve hľadala nejaké štrbiny a pánovi J. povedala, že v zmluve je druhý bod, podľa

ktorého ju vyhodia, keď nebude platiť nájomné a ona vtedy povedala, že platiť nájomné nebude a nech ju
vyhodia. Takto sa svedkyňa s nimi handrkovala do konca septembra a keď tam pán J. F.ebol, jednoducho
odtiaľ odišla. Potom čakali, čo sa bude diať, prišli Vianoce a pán E. ich mal zastupovať v tom spore,
svedkyňa si podpísala splnomocnenie, dňa 24.1.2011 prišlo svedkyni uznesenie, že zastupovanie O. E.
ako splnomocneným zástupcom v 20Cb/183/2010 sa nepripúšťa. Keď svedkyňa dostala toto uznesenie,

zavolala pánovi E.P., čo jej prišlo, odporca to akceptoval a potom jej medzi rečou povedal, že ona ten
spor s manželom a s firmou ASTA prehrali. Svedkyňa sa vtedy odporcu pýtala, ako to mohli prehrať, keď
na súde ani neboli a vtedy vyšlo najavo, že to ešte pred Vianocami. Odporca vtedy svedkyni na jej otázku
povedal, že jej to pred Vianocami neoznámil, lebo jej Vianoce nechcel kaziť, následne si to svedkyňa
preverovala na súde, že na súd ani teda nemuseli ísť a súd prehrali. Odporca im žiadne dokumenty od

toho sporu nevrátil a až na urgenciu svedkyne u O. J. nechal pár dokumentov u predavačky v prevádzke
svedkyne. Odpor proti platobnému rozkazu mal byť podaný nejako v jeseni. Pokiaľ O. J. volala vtedy
odporcovi, bolo to v súvislosti s tým konaním, že ASTA žalovala Komfort nábytok, doporučený list o
tom prišiel do predajne svedkyne. Poštárka jej to doniesla, obchodný názov svedkyne je V+V Brilant.
Svedkyňa mohla otvoriť poštu adresovanú na Komfort nábytok, pretože bola so svojím manželom taktodohodnutá a takto si navzájom otvárali poštu. Teda potom, ako sa dozvedeli, že bolo začaté konanie
na súde, si zvolili svojho splnomocneného zástupcu - pána E.. Následne s ním prichádzala do styku
ohľadom zastupovania pred súdom vo veci ASTA proti Komfort nábytok. Neskôr, keď dali na súd aj

svedkyňu, zastupoval odporca aj ju. Následne svedkyňa urgovala podanie odporu proti platobnému
rozkazu za nejaké dva alebo tri mesiace, v priebehu ktorých sa s odporcom stretávali a mysleli si, že ich
budezastupovať,takmutovšetkochcelivysvetliť,abybolotejtoproblematikeoboznámený,vysvetľovali
mu , prečo odtiaľ odišli. Stretli sa tri alebo štyri razy do mesiaca. Odporca jednal aj s pani Š., išiel tam
odovzdať kľúče, pretože spoločnosť ASTA im kľúče neprevzala a neprevzala ich ani pani Š. tak, ako

ani svedkyni neprevzala tú výpoveď. Preto odporca tie kľúče od predajne nechal na stole. Svedkyni je
známe aj to, že odporca pár krát telefonoval a aj sa stretli, ale svedkyňa nevie, o čom sa rozprávali.
Následne svedkyňu v jej veci zastupoval D.. C.Č., P. H. E. ju zastupovať nemohol. Z výpovede svedkyne
na otázky odporcu vyplynulo, že keď bol platobný rozkaz doručený, svedkyňa zavolala odporcovi, aby
si preň prišiel, to bolo asi v pondelok a odporca prišiel koncom týždňa. Prišiel si preň asi do Livingu.
Platobný rozkaz odovzdala odporcovi svedkyňa. Keď mala svedkyňa s odporcom nejaké jednanie, jej

manžel sa do ničoho nestaral a nijako sa k tomu nevyjadroval ani syn S.. Pamätala sa, že odporca jej
nechal v Tescu dokumenty, ale neboli v hrubej obálke, ale bolo tam pár papierov.

Odporca uviedol, že výpoveď S. R. sa nezakladá na pravde, pretože po telefonáte od svedkyne pani R.
si prevzal platobný rozkaz od S. R., ktorý odporcovi potvrdil, že tento prevzal od poštárky on osobne.
Uviedol, že medzi ním a navrhovateľom v čase riešenia odporu proti platobnému rozkazu prebehla

debata, že sa môžu domáhať neplatnosti platobného rozkazu z dôvodu, že nebol vôbec navrhovateľovi
doručený, čo už ale pani R. I. H. R. odmietli, nechceli do toho ísť. Keď sa odporca pýtal S. R., ktorý
mu odovzdával platobný rozkaz, kedy tento prevzal, S. R. mu povedal, že ho prevzal 18.2. alebo 19.2.
a následne uviedol dátum 18.2., ktorý dátum si odporca poznačil v pravom hornom rohu platobného
rozkazu a preto žiadal odporca, aby v tomto konaní boli predložené všetky dokumenty, ktoré odporca

vrátil pani R., keďže v týchto dokumentoch je i ten platobný rozkaz s touto poznámkou. Pritom z
uznesenia krajského súdu, ktorým bol odpor odmietnutý, vyplýva, že platobný rozkaz bol doručený do
vlastných rúk odporcu 17.2.2010.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní zdôraznil, že pokiaľ sa týka samotného základu veci,
neboli splnené základné predpoklady zodpovednosti vzniku škody, preto popiera návrh čo do základu,

i jeho výšky. Vo vzťahu medzi plnomocenstvom predloženým v konaní zo dňa 17.9.2009 chýba
časová súvislosť s odporom, ktorý bol podaný proti platobnému rozkazu vydanému OS Žilina č.k.
20Rob/303/2009 zo dňa 3.2.2010. Navrhovateľom nebolo udelené osobitné plnomocenstvo na podanie
odporu v tejto veci. Poukázal na obsah znenia plnej moci zo dňa 17.9.2009, ktorá sa týka vecí v
súvislostisplnenímustanovenízmluvyonájmeanebytových priestorovsprenajímateľomspoločnosťou

ASTA. V danom plnomocenstve nie je ani zmienka o konkrétnej plnej moci na podanie odporu proti
platobnému rozkazu. Z tohto dôvodu nemožno nijakým spôsobom odvodzovať zavinenie odporcu,
pretože navrhovateľ nepreukázal novú plnú moc, ktorou by ho k podanému odporu, a ktorý mal
byť podaný neskoro, vôbec splnomocnil. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že mu vznikla
akákoľvek škoda. V majetkovej sfére navrhovateľa podľa názoru odporcu nedošlo k žiadnej ujme

vyjadriteľnej v peniazoch, a to ani ku skutočnej škode, ani k ušlému zisku. Tým, že predmetný platobný
rozkaz bol správoplatnený, neznamená to samo o sebe, že navrhovateľovi mohla vzniknúť škoda. Z
dokazovania jednoznačne vyplynuli pochybnosti, kto platobný rozkaz prevzal, nebolo preukázané, či
a kedy boli doklady spolu s platobným rozkazom doručené odporcovi na podanie samotného odporu.
Jediná forma škoda, ktorá mohla navrhovateľovi vzniknúť, je škoda v podobe odňatia možnosti konať

pred súdom, avšak na druhej strane sa sám navrhovateľ vystavil riziku, keď splnomocnil osobu, ktorá
nemá príslušnú kvalifikáciu na poskytovanie právnych služieb. Za týchto okolností došlo na strane
navrhovateľa k porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 Obč. zákonníka. Je dôkaznou
povinnosťou navrhovateľa riadne preukázať, kedy bol platobný rozkaz spolu s ďalšími príslušnými
dokladmi doručený odporcovi s vyznačením doručenia platobného rozkazu poštou, avšak takýto dôkaz

navrhovateľ neprodukoval. Z týchto dôvodov chýba i príčinná súvislosť medzi zmeškaním lehoty na
podanie odporu a samotným vznikom škody.

Odporca uviedol, že potom, ako prevzal platobný rozkaz od S. R., začali uvažovať o dôvodoch, keďže
platobnýrozkazneboldoručenýdovlastnýchrúknavrhovateľaapánR.potomvyhlásil,žetobyurobilizlepoštárke. Odporca následne podal odpor v intenciách pokynov navrhovateľa. Tento argument nepoužil
odporca ani potom, keď prvostupňový súd považoval podanie odporcu za oneskorené, pretože pán Vatrt
si to neželal. Odporca uviedol, že termín na podanie odporu proti platobnému rozkazu nezmeškal, aj keď

nebol na to splnomocnený. Urobil to ako službu po známosti, nerobil to za odplatu a ani ako advokát.
Nie je zodpovedný podľa Zákona o advokácii a bol privedený do omylu, keď mu povedali, že platobný
rozkaz dostali 18.2., preto nespôsobil navrhovateľovi žiadnu škodu.

Po vydaní uznesenia, že odpor bol podaný neskoro, ho pani R. vyzvala, aby im vrátil všetky doklady,
čo odporca urobil a jednalo sa minimálne o pol kila dokladov, takže nie je pravda, čo povedala pani

R., že sa jednalo len o päť papierov. Z vyjadrenia odporcu na otázku právneho zástupcu navrhovateľa
vyplynulo, že odporca bol oprávnený pána R. zastupovať, bol oprávnený v prípade potreby podať žalobu
na súd, ale táto okolnosť nenastala. R. K.kázali odporcovi tri alebo štyri dodatky k tej nájomnej zmluve,
uzatvorenej s firmou ASTA, ku ktorým sa odporca vyjadril tak, že R. podpísali nenormálne nevýhodné
dodatky k nájomnej zmluve a firma ASTA nemohla prehrať ani cent. Zotrval na tvrdení, že odpor bol
podaný len z dôvodu, že R. chceli oddialiť tú platbu, aby to nemuseli zaplatiť hneď. Odporca uviedol,

že si nespomína, aké argumenty použil na odôvodnenie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí odporu,
ale tieto použil len na splnenie si svojej povinnosti zvrátiť to rozhodnutie. Bol si však vedomý, že krajský
súd rozhodne tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdí.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že navštívil so svojím právnym zástupcom archív na okresnom
súde, kde v spise si pozrel tú doručenku, adresu aj dátum, kedy to prevzal. So ženou otvorili tú poštovú

zásielku, bol v nej platobný rozkaz a navrhovateľ hneď povedal žene, aby zavolala pánovi E.. Ona sa s
ním dohodla, že pán E. si príde prevziať platobný rozkaz do Livingu, kde navrhovateľ prevádzkoval svoj
obchod. Navrhovateľ si obálku s platobným rozkazom zobral do Livingu a čakal, kedy si to pán E. príde
prevziať. Odporca prišiel sedemnásteho, teda v piatok. Platobný rozkaz v obálke odovzdal pánovi E. v
prevádzke v Livingu navrhovateľ osobne. Pokiaľ teda odporca tvrdí, že syn prevzal tento list na pošte,

nie je to pravda, ten doporučený list prevzal na pošte navrhovateľ.

.

Odporca poprel tvrdenie navrhovateľa, že by mu odovzdal platobný rozkaz navrhovateľ, tiež poukázal
na výpoveď svedkyne pani R., že platobný rozkaz mu mala odovzdať ona.

Na pojednávaní konanom dňa 30.4.2014 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkyne O. J., v

rodinnom pomere k odporcovi (sesternica odporcu), s manželkou navrhovateľa sú bývalé kolegyne.
Svedkyňa uviedla, že jej je známe, že pani R. mala problém s nejakou zmluvou, že tam má nejaké
nezrovnalosti a pýtala sa jej, či svedkyňa nebude vedieť, kto by jej v tomto poradil. Svedkyňa vtedy
telefonovala pánovi E., ktorý prišiel do predajne pani R. Brilant, kde predáva záclony, na Štefánikovej
ul. v Žiline, kde vtedy svedkyňa bola na návšteve u pani R., posedeli si a dali si kávu. Popri tom pani R.

svedkyni hovorila o problémoch s nájomnou zmluvou, že sa tam robili nejaké doplnky a že sa potrebuje
poradiť. Jednalo sa o priestory nejakej predajne, zrejme IDEA, pretože R. mali viacej týchto priestorov.
Jednalo sa o nejaké zlé zmluvy, že preto pani R. robili dodatok k tejto zmluve a svedkyňa potom na
otázku pani R., či nepozná niekoho, kto by jej s týmto problémom poradil, povedala, že má bratranca, o
ktorom svedkyňa vie, že sa takýmto veciam venuje a že sa jej na to môže pozrieť. Následne svedkyňa

pánovi E. priamo odtiaľ zatelefonovala. Potom prišiel pán E., zmluvu si prečítal a svedkyňa pri ostatných
jednaniach už nebola. Toto bolo jediné jednanie, ktorého bola účastníčkou. O tejto veci sa svedkyňa
nerozprávala ani s pánom E., nevedela, ako sa ďalej v tejto veci pokračuje. Tiež nebola nikdy prítomná
pri telefonáte pani R. H. E..

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že porušenie právnej povinnosti vidí v tom, že odporca ako

právny zástupca navrhovateľa v inom konaní nepodal v zákonnej lehote odpor proti vydanému
platobnému rozkazu, napriek tomu, že bol žiadaný navrhovateľom, aby taký odpor podal. Táto právna
povinnosť vyplýva z uzavretého právneho vzťahu, ktorý medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
podľa nepomenovanej zmluvy sčasti ústne a sčasti písomne dojednanej zmluvy o poskytovaní právnych
služieb, ku ktorej podľa obsahu cez analógiu podľa § 853 Občianskeho zákonníka má analogicky

najbližšie príkazná zmluva. Je nesporné, že z tejto zmluvy vznikla povinnosť právnemu zástupcovi, vtomto konaní odporcovi, aby konal a vykonal všetky procesné úkony v uvedenom konaní a jedným z
týchto úkonov bolo včas podať odpor. To, že nevedel, kedy je lehota, je len jeho účelová obrana. Ako
právny zástupca mal predovšetkým on povinnosť, ak mal pochybnosť, mal dostatok času na to, aby si

to zistil a preveril túto lehotu, i keď žiadnu pochybnosť nemal, čo vyplýva samozrejme z toho, že odpor
podával niekedy po polnoci, toto evokuje, že veľmi dobre vedel, že lehota bola 4.3. a napriek tomu
zachraňoval zmeškanie tejto lehoty týmto včasným, nad ránom podaným odporom.

Existuje aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Keby bol odporca
včas podal odpor proti platobnému rozkazu, vo veci by bolo konané riadne pojednávanie a pred súdom

by navrhovateľ v tom druhom konaní ako odporca uplatnil všetky práva na svoju obranu a nebol by
určite úspešný len v otázke toho jednomesačného nájmu, ale určite aj v ďalších otázkach. Po tomto
omeškaní s podaním odporu rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť vrátane povinnosti zaplatiť nájom aj
za mesiac máj roku 2009.

Právny zástupca odporcu uviedol v rámci záverečnej reči, že navrhovateľ neuniesol bremeno
dokazovania v súvislosti so vznikom zodpovednosti odporcu ako osoby, ktorá podávala proti platobnému

rozkazu odpor, nepreukázal ani priamu príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej
povinnosti. Neboli teda splnené atribúty zodpovednosti za škodu, pričom na odporcu sa nevzťahuje
ani len analogicky Zákon o advokácii. Navrhovateľ nepreukázal, o porušenie akej právnej povinnosti
zo strany odporcu došlo, ktorá by bola pokrytá súčasne jeho zavinením. Odporca neposkytoval
navrhovateľovi žiadnu odplatnú službu. Ak by nedošlo k nadobudnutiu právoplatnosti platobného

rozkazu, je len veľmi polemické, či by v rámci súdneho konania pod spis. zn. 20 Rob 303/2009
mohol navrhovateľ zvrátiť výsledok súdneho konania vo svoj prospech. Zo včas podaného odporu
teda nevyplýva priamo aj úspech v konaní, a teda nebola splnená podmienka porušenia právnej
povinnosti. Súčasne ak neexistuje procesné plnomocenstvo udelené odporcovi, plná moc, na ktorú
poukazoval aj právny zástupca navrhovateľa, je datovaná viac než 5 mesiacov pred nadobudnutím

právoplatnosti samotného platobného rozkazu. Taktiež ani súdy v konaní o rozhodovaní o podanom
odpore neposudzovali, či odpor bol podaný osobou oprávnenou, zaoberali sa len skutočnosťou, či
odpor bol podaný včas. Nebolo preukázané, že by odporca nepodal odpor v lehote zavinene, vychádzal
len z informácií, ktoré mal od navrhovateľa, syna navrhovateľa, manželky navrhovateľa ohľadom
doručenia platobného rozkazu, v konaní nepreukázal navrhovateľ žiadnym dôkazom, z čoho mal

odporca vychádzať pri počítaní lehoty na podanie odporu, rovnako nepreukázal ani, kedy a kto platobný
rozkaz doručil odporcovi, či vôbec odporca mohol odpor podať včas.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za
škodutaktospôsobenúpodľatohtozákonanezodpovedajú;ichzodpovednosťpodľapracovno-právnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa ust. § 853 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani
týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj
účelom im najbližšie.

Podľa ust. § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa ust. § 725 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich
schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to
nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

Podľa ust. § 728 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť
príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť

príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok
nedostavil.

Podľa ust. § 731 Občianskeho zákonníka pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia
o zániku plnomocenstva (§ 33b).

Podľa ust. § 31 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať

zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu
orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.

Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom

niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.

Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh zamietol.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust.
§ 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej
povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Škoda akokategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi a je, pokiaľ nedochádza k naturálnej
reštitúcii, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou

škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Príčinná
súvislosť ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Príčinná súvislosť je priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju
vyvolala.Rozhodujúcenieječasovéhľadisko,alevecnásúvislosťpríčinyanásledku.Atribútompríčinnej
súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a

vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak
je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočnostíprichádzajúcichdoúvahyakopriamapríčinaškodyexistujeskutočnosť,sktorouspájazákon
zodpovednosť za škodu.

Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľa a vzťah medzi účastníkmi konania

subsumoval podľa ust. § 853 Občianskeho zákonníka pod zákonné ust. § 724 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce príkaznú zmluvu.

Z príkaznej zmluvy vyplývajú jej účastníkom určité práva a povinnosti. Príkazníkovi vzniká povinnosť pre
príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Príkazcovi zo zmluvy vyplýva právo požadovať
od príkazníka, aby mu obstaral nejakú vec alebo aby mu vykonal inú činnosť. Predmetom tejto zmluvy

je teda určitá činnosť príkazníka pre príkazcu, ktorá je vymedzená v zmluve. Do tejto činnosti nie je
zahrnutý aj výsledok, ku ktorému činnosť smeruje.

Na úpravu vzťahu medzi účastníkmi zmluvy sa nevyžaduje určitá forma zmluvy, hoci nie je vylúčené,
že sa príkazná zmluva uzavrie v písomnej forme. Príkazník však spravidla koná za príkazcu voči
tretím osobám a na to, aby mohol konať za príkazcu, musí mať od príkazcu splnomocnenie vo forme

plnomocenstva, ktoré musí zodpovedať podmienkam ustanoveným v § 31 OZ. Podľa § 31 ods. 1 v
plnomocenstve musí byť uvedený rozsah zástupcovho oprávnenia. To znamená, že vnútorný vzťah
medzi príkazcom a príkazníkom založený príkaznou zmluvou je premietnutý do vonkajšieho vzťahu
príkazníka k tretej osobe prostredníctvom plnomocenstva. Či treba plnomocenstvo udeliť v písomnej
forme, závisí od toho, aký úkon má príkazník za príkazcu urobiť, resp. či sa plnomocenstvo týka len

určitého právneho úkonu alebo väčšieho počtu úkonov (§ 31 ods. 4). Ak je predmetom príkaznej zmluvy
zastúpenie určitého príkazcu advokátom v súdnom alebo správnom konaní, ide spravidla o viaceré
úkony, a preto treba plnomocenstvo udeliť v písomnej forme.

V právnej oblasti vystupujú ako príkazníci pri zastupovaní príkazcu (pred tretími osobami, súdmi a
úradmi) spravidla profesionálni zástupcovia, najmä advokáti, komerční právnici, patentoví zástupcovia a

audítori. Pokiaľ však takíto profesionálni zástupcovia vykonávajú zastupovaciu činnosť podnikateľským
spôsobom pre podnikateľské subjekty, majú sa na ich vzťahy k príkazcovi použiť ustanovenia
Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve (§ 566 a nasl. OBZ).

Príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Príkazca už pri
výbere príkazníka dbá na to, aby príkazník mal určité schopnosti a znalosti, ktoré zaručujú úspech

vykonania príkazu. Vzťah medzi príkazcom a príkazníkom sa teda vyznačuje určitou dôverou príkazcu
voči príkazníkovi, na základe ktorej príkazca očakáva, aby príkazník vykonal požadovanú činnosť
podľa svojich schopností a znalostí. Toto očakávanie príkazcu je plne opodstatnené, pokiaľ si vyberie
príkazníka z radov profesionálnych odborníkov (napr. z radov advokátov alebo komerčných právnikov).
Príkazca však okrem toho môže príkazníkovi uložiť určité konkrétne pokyny, ktoré by mal pri svojejčinnosti dodržiavať. Takéto pokyny sú pre príkazníka záväzné a príkazník sa môže od nich odchýliť iba
výnimočne, ak je to v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas.

Ak sa príkazník odchýlil od príkazcových pokynov, hoci neboli splnené podmienky na toto výnimočné

konanie, zodpovedá za škodu, ktorá takto príkazcovi vznikla. Zodpovednosť príkazníka za škodu, ktorú
takto spôsobil príkazcovi, sa spravuje podľa ustanovenia § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti.

Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi súčinnosť a na ten účel je povinný poskytnúť príkazníkovi
vopred primerané prostriedky na splnenie príkazu. Nejde len o prostriedky finančného charakteru,
ktoré umožnia príkazníkovi vykonávať činnosť pri plnení príkazu, ale aj o iné prostriedky, ktoré sú

potrebné na splnenie príkazu. Napríklad ak má príkazník zastupovať príkazcu pred súdom, musí mu
príkazca nevyhnutne poskytnúť všetky informácie a doklady potrebné pri zastupovaní. Príkazca musí
tieto prostriedky poskytnúť vopred, aby umožnil splnenie príkazu. Kedy a aké prostriedky má príkazca
poskytnúť vopred, závisí od obsahu príkaznej zmluvy.

Súd dospel k záveru, že ani jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

a zavinenie v konaní preukázané neboli.

V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená príkazná zmluva, na základe ktorej
udelil navrhovateľ dňa 17.9.2009 odporcovi plnomocenstvo, podľa ktorého mal odporca zastupovať
navrhovateľa a za neho konať vo všetkých veciach súvisiacich s plnením ustanovení „Zmluvy o nájme
nebytových priestorov“ s prenajímateľom ASTA, a.s. splnomocnenec bol zároveň oprávnený jednať o

zmenáchzmluvnýchpodmienoknájmu,podpisovanídodatkovkzmluve,vypovedanízmluvy,vypracovať
v prípade potreby návrh žaloby na súd, túto v mene splnomocniteľa podpísať a v konaní ho zastupovať,
prijímať doručované písomnosti, podávať návrhy, žiadosti, podnety, uzatvárať zmier a vyjadrovať sa k
ich obsahu, zastupovať a konať v mene splnomocniteľa pred všetkými orgánmi verejnej a štátnej správy,
úradmi, súdmi a inštitúciami SR.

Pokiaľ si teda navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody s poukazom na nesplnenie povinnosti
odporcom podať odpor proti platobnému rozkazu, na podanie ktorého bol odporca podľa názoru
navrhovateľa zaviazaný na základe plnomocenstva zo dňa 17.9.2009, nie je možné posudzovať
plnenie povinností odporcu ako príkazníka voči navrhovateľovi ako príkazcovi na základe predloženého
plnomocenstva. Z neho totiž vyplýva len povinnosť odporcu konať v mene navrhovateľa vo veciach

taxatívne uvedených v predloženom plnomocenstve zo dňa 17.9.2009, teda nie aj vo veci podania
odporu proti platobnému rozkazu vydanému dňa 3.2.2010 č.k. 20Rob /303/2009-57.

Z vykonaného dokazovania mal súd však preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom ďalšiu
príkaznú zmluvu, tento krát ústnou formou, a to v bližšie nekonkretizovaný a nezistený deň, je však
zrejmé, že k uzatvoreniu ďalšej príkaznej zmluvy došlo v čase po doručení platobného rozkazu zo

dňa 3.2.2010 č.k. 20Rob/303/2009-57 navrhovateľovi. Na základe tejto ďalšej príkaznej zmluvy bol
odporca povinný podať proti platobnému rozkazu zo dňa 3.2.2010 č.k. 20Rob/303/2009-57 odpor.
V konaní bolo preukázané, že odpor proti platobnému rozkazu bol podaný jeden deň po zákonnej
lehote na podanie odporu, platobný rozkaz preto nadobudol právoplatnosť a navrhovateľ bol povinný
na základe tohto právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia zaplatiť navrhovateľovi v konaní

č.k. 20Rob/303/2009-57 žalovanú sumu.

Ako už bolo uvedené vyššie, ani jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v konaní
preukázaný nebol. Predovšetkým v konaní nebolo zistené žiadne porušenie povinností odporcu, a síce,
že sa odporca ako príkazník odchýlil od príkazcových pokynov a podal odpor v lehote, ktorá by bola v
rozpore s informáciami podstatnými pre včasné a riadne splnenie povinnosti odporcu ako príkazníka.Odporca v konaní tvrdil, že konal v presvedčení, že odpor podáva včas, nakoľko tento podal na súde
v lehote na základe informácií, ktoré dostal od S. R., syna navrhovateľa, ktorý mal platobný rozkaz
odporcovi odovzdať s tým, že platobný rozkaz bol doručený 18.2.2010, ktorý dátum si odporca na

platobný rozkaz poznačil.

Navrhovateľ tvrdil, že on odovzdal odporcovi platobný rozkaz.

Svedkyňa W. R. zasa uvádzala, že platobný rozkaz odovzdala odporcovi ona.

Z takto vykonaného dokazovania je zrejmé, že dátum odovzdania platobného rozkazu odporcovi, ako i
osoba, ktorá mala odporcovi platobný rozkaz odovzdať, boli medzi účastníkmi sporné.

Občianske súdne konanie bolo v tomto prípade sporovým konaním, a preto ovládaným prejednacou

zásadou a zásadou kontradiktórnosti. Tvrdiť rozhodné skutočnosti, navrhovať o nich dôkazy, uvádzať
tvrdenia zo strany navrhovateľa na preukázanie oprávnenosti nároku uplatneného návrhom na začatie
konania a uvádzať tvrdenia zo strany odporcu na svoju obranu, bolo teda zásadne vecou účastníkov
konania. Splnenie dôkaznej povinnosti unesením dôkazného bremena vedie k úspechu v spore.
Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok konania pre účastníka, na ktorom

spočívalo dôkazné bremeno a ktorý súdu nepredložil také dôkazné prostriedky, ktorými by boli
preukázanénímtvrdenéskutočnosti.Dôkaznúpovinnosťpreukázaťvšetkyzákladnépredpokladyvzniku
zodpovednosti odporcu za škodu mal navrhovateľ.

Navrhovateľovi sa nepodarilo v konaní preukázať, že si splnil svoju povinnosť príkazcu a poskytol
odporcovi také informácie a také podklady, ktoré by umožnili odporcovi splniť si svoje povinnosti, ku

ktorým sa zaviazal na základe ústnej príkaznej zmluvy, včas a riadne. Nebolo v konaní bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, kedy bol odporcovi a ktorou osobou odovzdaný platobný rozkaz, proti ktorému
mal odporca podať odpor a ako bol odporca informovaný o dátume rozhodujúcom pre uplynutie
lehoty na podanie odporu. V týchto tvrdeniach si navrhovateľ a jeho manželka J. W. R. protirečili,
nakoľko navrhovateľ uviedol, že on odporcovi odovzdal platobný rozkaz v prevádzke Living. Navrhovateľ

vypovedal nepresvedčivo, z jeho tvrdení vyplynulo, že všetky jednania, resp. ich prevažnú väčšinu,
viedla s odporcom práve manželka navrhovateľa, svedkyňa W. R., preto všetky relevantné informácie
podá súdu táto svedkyňa. Svedkyňa však vypovedala tiež zmätočne a z jej výpovede vyplynulo, že
platobný rozkaz mala odovzdať odporcovi ona. Svedkyňa si protirečila i v časových súvislostiach,
nakoľko z jej výpovede vyplynulo, že s odporcom sa mala na základe odporučenia O. J. skontaktovať

práve za účelom podania odporu proti platobnému rozkazu, pričom z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že plnomocenstvo dňa 17.9.2009 nebolo odporcovi udelené za účelom podania odporu
protiplatobnémurozkazu,alezinýchdôvodov,atonajmäpreúčelyjednaniasospoločnosťouASTA,a.s.
ohľadom nájomného vzťahu a odpor proti platobnému rozkazu bol podávaný až v mesiaci marci 2010.

V konaní nebolo preukázané, že by odporca podal odpor oneskorene zavinene, pretože vychádzal len

z informácií, ktoré mal od osoby, ktorá mu platobný rozkaz odovzdala, ktorou bol buď navrhovateľ, syn
navrhovateľa alebo manželka navrhovateľa. Navrhovateľ ako príkazca bol povinný poskytnúť odporcovi
ako príkazníkovi riadnu a dostatočnú súčinnosť na splnenie príkazu a na ten účel bol povinný poskytnúť
príkazníkovi vopred primerané prostriedky na splnenie príkazu, v tomto prípade správnu informáciu.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že pri zadávaní pokynov odporcovi ako príkazníkovi poskytol

odporcovi presnú informáciu o dátume doručenia platobného rozkazu a tak vytvoril predpoklady pre
včasné doručenie odporu proti platobnému rozkazu na súd. Pokiaľ tak neurobil, znáša škodu podľa §
441 Občianskeho zákonníka výlučne sám, keďže škoda bola spôsobená výlučne jeho zavinením. Opak
v konaní preukázaný nebol.

Navrhovateľ v konaní tiež nepreukázal, ktoré dokumenty odporcovi za účelom podania platobného

rozkazu predložil a ktoré dokumenty mu odporca vrátil. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že „odporca mal
hŕbu papierov, spisov a potom im to mal odovzdať a asi im to odovzdal“. Z uvedeného je zrejmé, žeodporca odovzdal navrhovateľovi množstvo dokladov, s ktorými pracoval v čase, keď ako príkazník
zariaďoval pre navrhovateľa ako príkazcu dohodnuté činnosti. Svedkyňa W. R. zasa tvrdila, že odporca
jej nechal tieto dokumenty v jej prevádzke u predavačky v Tescu, ale neboli v hrubej obálke, ale bolo tam

pár papierov. Súd v konaní nemal preukázané, ktoré dokumenty boli vlastne navrhovateľovi zo strany
odporcu vrátené, pričom medzi týmito dokumentmi sa mal nachádzať aj kľúčový dôkaz, a to platobný
rozkaz, na ktorý si mal odporca pri preberaní platobného rozkazu poznačiť dátum, kedy bol platobný
rozkaz doručený. Predloženie práve tohto dôkazu by vnieslo svetlo do dôkaznej situácie. Vzhľadom
na absenciu tohto dôkazu súd musel vyhodnotiť preukázaný skutkový stav za danej dôkaznej núdze

a vzhľadom na dôkaznú povinnosť navrhovateľa musel konštatovať, že navrhovateľ dôkazné bremeno
neuniesol a návrh na začatie konania bol súd nútený zamietnuť.

Pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ porušil aj základnú prevenčnú povinnosť stanovenú ust. § 415
OZ, pretože si nepočínal tak, aby nedošlo k vzniku ním tvrdenej škody. Ako príkazca mal dbať už pri
výbere príkazníka, aby príkazník mal určité schopnosti a znalosti, ktoré zaručujú úspech vykonania
príkazu a za tým účelom si mal vybrať príkazníka z radov profesionálnych odborníkov, teda advokátov,

ktorí by boli schopní vyhodnotiť procesnú situáciu z odborného hľadiska a nemohli by sa uspokojiť len s
informáciou od navrhovateľa alebo inej osoby o dátume doručenia platobného rozkazu a museli by konať
s náležitou opatrnosťou a pri podávaní odporu proti platobnému rozkazu by museli byť dôslední a presní.

Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa navrhol vykonať dokazovanie obálkou, ktorá sa mala nachádzať
u odporcu, v ktorej bol doručený platobný rozkaz navrhovateľovi a z ktorej vyplýva, kedy bol platobný

rozkaz doručený, na ktorej obálke si to mohol odporca riadne prečítať, tiež navrhol doplniť dokazovanie
výsluchom svedkyne pani Šebestovej, súd uvedené dokazovanie nevykonal, nakoľko v konaní nebolo
preukázané, že odporca obálkou, v ktorej mu mal byť predložený platobný rozkaz, v súčasnosti
disponuje, keďže odporca tvrdil, že všetky doklady, ktoré mu navrhovateľ odovzdal v súvislosti so
zariaďovaním záležitostí so spoločnosťou ASTA, a.s., navrhovateľovi vrátil. Vykonanie dokazovania

výsluchom svedkyne pani Šebestovej súd považoval za nadbytočné a pre vyhodnotenie dôvodnosti
uplatneného nároku irelevantné.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, plný úspech vo veci mal odporca. Z toho
dôvodu má odporca proti navrhovateľovi právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

Odporca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 05.05.2014 uplatnil trovy
konania titulom trov právneho zastúpenia. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za
nasledovné úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia,

2. účasť na pojednávaní dňa 22.1.2014 trvajúcom viac než 2 hodiny

3. účasť na pojednávaní dňa 21.2.2014 trvajúcom viac než 2 hodiny

4. účasť na pojednávaní dňa 30.4.2014

Súd preskúmal nárok uplatnený odporcom v zmysle príslušných ustanovení OSP a vyhl. MS SR č.

655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len vyhl.) a priznal odporcovi proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania titulom
náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z:a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za:

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 16.01.2014 podľa
§ 10 ods. 1 vyhl. v nadväznosti na § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. vo výške 131,13 eur, režijný paušál podľa

§ 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur,

2. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 22.01.2014 podľa § 10 ods. 1 v nadväznosti na §
13a ods. písm. d) vyhl. vo výške 2 x 131,13 eur v sume 262,26 eur, režijný paušál podľa § 16 ods.
3 vyhl. vo výške 8,04 eur.

Vsúvislostisúkonomuvedenýmpodbodom2.súdpoukazujenato,že vzmyslezápisnicepojednávanie
dňa 22.01.2014 trvalo od 13,00 hod do 15,55 hod, čiže tri začaté hodiny. V zmysle § 13a ods. 1 písm.

d/ vyhl. účinnej ku dňu vykonania tohto úkonu, odmena za jeden úkon patrí za každé dve začaté hodiny
úkonu. Pri troch začatých hodinách potom odmena prestavuje odmenu ako za dva úkony právnej služby.
Z tohto dôvodu potom súd priznal odmenu zvýšenú tak, ako je uvedené pod bodom 2, tj. vo výške 2
x 131,13 eur.

3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 21.02.2014 podľa § 10 ods. 1 v nadväznosti na §

13a ods. písm. d) vyhl. vo výške 2 x 131,13 eur v sume 262,26 eur, režijný paušál podľa § 16 ods.
3 vyhl. vo výške 8,04 eur.

Vsúvislostisúkonomuvedenýmpodbodom3.súdpoukazujenato,že vzmyslezápisnicepojednávanie
dňa 21.02.2014 trvalo od 08,00 hod do 10,40 hod, čiže tri začaté hodiny. V zmysle § 13a ods. 1 písm.
d/ vyhl. účinnej ku dňu vykonania tohto úkonu, odmena za jeden úkon patrí za každé dve začaté hodiny

úkonu. Pri troch začatých hodinách potom odmena prestavuje odmenu ako za dva úkony právnej služby.
Z tohto dôvodu potom súd priznal odmenu zvýšenú tak, ako je uvedené pod bodom 3, tj. vo výške 2
x 131,13 eur.

4. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 30.04.2014 podľa § 10 ods. 1 v nadväznosti na §
13a ods. 1 písm. d) vyhl. vo výške 131,13 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur.

b) náhrady DPH z :

odmien a náhrad podľa §§ 14 až 16 vyhl. v sume 163,78 eur, a to v súlade s ustanovením § 18 ods. 3
vyhl., nakoľko z priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané, že právny zástupca odporcu
je platiteľom DPH, pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania titulom náhrady trov právneho

zastúpenia v sume 982,72 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).