Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Er/2753/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213222061
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Skyba
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213222061.3

Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Euro Investičná
s.r.o., Čsl. armády 3, 040 01 Košice, IČO: 36 578 177 proti povinnému: AXIOM REAL SLOVENSKO
s.r.o., Rastislavova 104, 040 01 Košice, IČO: 36 569 810 zast.: JUDr. Ladislav Barna, advokát, Čajakova
5, 040 01 Košice vedenej u súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka, Žriedlová č. 3, 040 01
Košice o vymoženie pohľadávky vo výške 1.050,19 Eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Námietky povinného proti exekúcií z a m i e t a.

Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného zo dňa 21.8.2013 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 174752
vydaného Okresným súdom Košice II dňa 12.9.2013 upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov
konania o začatí exekúcie upovedomením č. k. Ex 3499/2013 zo dňa 30.9.2013, povinnému doručenom
dňa 14.10.2013. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie je rozsudok
Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Cb/19/2012 - 36 zo dňa 19.3.2012.

Povinný v zákonnom stanovenej 14-dňovej lehote podal dňa 28.10.2013 osobne na Exekútorskom úrade
súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnil tým, že mu
exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/19/2012 - 36 zo dňa 19.3.2012 nebol
doručený. Povinný zastáva názor, že v rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice II
č.k. 35Cb/19/2012, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu, došlo k porušeniu jeho procesných práv
ako účastníka súdneho konania, keď mu zrejme nedopatrením, resp. pochybením súdneho doručovateľa
nebola zo strany konajúceho súdu riadne doručovaná korešpondencia, vrátane vyššie citovaného
rozsudku, voči ktorému povinný nemal objektívne možnosť podať riadny opravný prostriedok. Z tohto
dôvodu sa povinný samostatnou písomnou žiadosťou domáha opätovného doručenia rozhodnutia, a
zároveň navrhol súdu opätovne preskúmať určenie momentu právoplatnosti rozsudku, nakoľko podľa
názoru povinného nedoručením predmetného rozsudku žalovanému nemohla nastať právoplatnosť,
resp. vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, ktoré bolo podkladom na začatie exekučného konania.

Povinný zároveň podal na Okresnom súde Košice II dňa 28.10.2013 návrh na zastavenie exekúcie a
návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, v ktorom uvádza, že neobdržal v rámci súdneho konania
vedeného na Okresnom súde Košice II, č.k. 35Cb/19/2012 žiadnu zásielku, a to napriek skutočnosti,
že povinný ako obchodná spoločnosť riadne vykonáva podnikateľskú činnosť na sídle zapísanom v
obchodnom registri, riadne vedie účtovníctvo a bankový účet, konateľ spoločnosti sa vždy zdržiava v
sídle spoločnosti a má zabezpečené preberanie zásielok ním poverenou osobou. V prípade doručovania

predmetného rozsudku, by sa povinný voči rozhodnutiu odvolal, nakoľko nárok oprávneného na
zaplatenie sumy 1.050,19 eur je neoprávnený. Faktúru, ktorú žalobca predložil v rámci súdneho konania
na Okresnom súde Košice II č.k. 35Cb/19/2012 povinný neeviduje a o tejto skutočnosti oprávneného aj
písomne informoval listom zo dňa 13.1.2011. Povinný nemal vedomosť o predmetnom súdnom konaní
a s prihliadnutím na uvedené skutočnosti - pochybenie súdneho doručovateľa, samostatným podaním
zo dňa 28.10.2013 žiadal súd o opätovné doručenie rozsudku.

Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej
vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným
a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa
vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného
poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného vyhovieť a exekúciu
zastaviť. Musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého
exekučného konania, avšak ešte pred začatím exekučného konania a navyše, musí ísť o také okolnosti,
ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody,
pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že napadnutým rozsudkom
Okresný súd Košice II uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.050,19 eur s 9% ročným úrokom
z omeškania od 16.2.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s tým, že rozsudok mu nebol riadne doručený.

Krajský súd v Košiciach uznesením 3Cob/7/2014 - 65 zo dňa 30.10.2014 odvolanie žalovaného ako
oneskorene podané odmietol (§ 218 ods. 1 písm. a) O.s.p.).

Podľa § 48 ods. 1 O.s.p. písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa
pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje
sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu
konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme.

Podľa § 48 ods. 2 O.s.p. ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú
v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa,
písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy,
ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

V danej veci súd doručoval všetky písomnosti žalovanému na jeho adresu uvedenú v obchodnom
registri.

Rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/19/2012 - 36 zo dňa 19.3.2012 bol doručovaný súdnym
doručovateľom, ktorý zásielku vrátil 16.4.2012 z dôvodu, že adresát je neznámy. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že napadnutý rozsudok bol žalovanému doručený tri dni po vrátení zásielky, a keďže zásielka
bola vrátená súdu dňa 16.4.2012, rozsudok sa považuje za doručený dňom 19.4.2012, právoplatnosť
nadobudol dňa 5.5.2012 a stal sa vykonateľným.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii
musel ako neodôvodnené zamietnuť, pretože súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce
neprípustnosť exekúcie.

Podľa ust. § 57 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak a) sa
začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie
alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne
rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je
tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri
exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len
sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia
sa zastaví len čiastočne.

Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu
zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Na rozdiel od toho, podľa § 57 ods. 2
Exekučného poriadku, ak sú tu iné dôvody, ako sú uvedené v ods. 1, súd má iba možnosť exekúciu
zastaviť. Rovnako treba rozlišovať aj to, či dochádza k zastaveniu exekúcie ako celku alebo iba
čiastočne.

Súd vo vzťahu k tvrdeniam povinného o tom, že neeviduje pohľadávku oprávneného a považuje ním
uplatnený nárok za neoprávnený, uvádza, že ide o skutočnosti, ktoré mal povinný uvádzať v pôvodnom
konaní.

Úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní je zabezpečovať nútený výkon súdnych a iných
rozhodnutí, za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Do jeho
kompetencie nespadá posudzovanie hmotnoprávnych aspektov pôvodného konania, správnosti, resp.
zákonnosti rozhodnutí súdov, prípadne iných príslušných orgánov v pôvodnom konaní.

Exekučný súd pri svojom rozhodovaní v priebehu exekučného konania vychádza vždy z právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu a je ním viazaný. Zohľadňuje však skutočnosti, ktoré nastali po
vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania (exekučného titulu) a ktoré
prípadne spôsobujú zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti, spôsobujú, že exekúcia je
neprípustná, resp. zakladajú niektorý z dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 Exekučného
poriadku.

Okrem toho súd z návrhu povinného nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho postup
podľa § 57 Exekučného poriadku na rozhodnutie o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.

Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 7, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.