Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoE/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713210619
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713210619.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátskou kanceláriou verita, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Karpatská 18, IČO: 35 940 875, proti povinnému: Š. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, o
vymoženie 2.443,16 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský
úrad Michalovce, Ľ. Štúra 12, pod č.k. EX 4068/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Michalovce z 28. októbra 2013, č. k. 22Er/386/2013-13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal

vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č.k. T. zo dňa
XX.X.XXXX, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave. Súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
(ďalej len „Exekučný poriadok“) preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno
vyhovieť. S poukázaním na § 40 písm. a), b), § 45 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka § 2, § 3 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 3 ods. 3, čl. 6, čl. 10 smernice Rady 93/13/EHS uviedol, že v
predmetnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi právnym
predchodcom oprávneného (Poštová banka a.s.) a povinným. Súd prvého stupňa preto preskúmal
predloženú Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej oprávnený
poskytol povinnému úver vo výške XX.XXX,XX A. (X.XXX,XX N.) a uviedol, že táto zmluva je zmluvou o

spotrebiteľskom úvere riadiaca sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Ďalej preskúmal rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 11.2 Obchodných
podmienok pre úver, podľa ktorej sa strany dohodli, že akékoľvek spory z tejto zmluvy vzniknuté budú
riešené dohodou, a v prípade nedosiahnutia dohody, klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných
sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so Zmluvou o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad
a zánik Zmluvy o úvere, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri

spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov,
pričommiestomrozhodcovskéhokonaniajeBratislava.Súdprvéhostupňavyhodnotiltútorozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluvealebo vo všeobecných obchodných podmienkach, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, a to pred rozhodcom vopred určeným veriteľom, bráni tomu, aby na

jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nedojednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa posúdil rozhodcovskú doložku ako neplatnú
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. d), f) v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie vo veci alebo
alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení odvolania oprávnený uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie
zo zmluvy o úvere na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok

rozhodcovského súdu. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37
zákona č. 244/2002 Z.z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z.) a exekučný súd musí s rozhodcovským rozsudkom
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu
rovnocennosti a uplatnil rozdielny procesný postup. Uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený

posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku
rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom. Poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., z ktorého
vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj

rozpor plnenia s dobrými mravmi. Zdôraznil, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania,
predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a
pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej
banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. V ďalšom
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2011, sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 a na

uznesenie Krajského súdu v Prešove z 21. decembra 2011, sp. zn. 9CoE 27/2011. Zároveň uviedol,
že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení
§ 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Oprávnený na záver uviedol, že

rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky
podľa § 93b, a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa

§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa XX.XX.XXXX, č. T.,
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, a to rozhodcami M.. Š. B., B.. B. I. a B.. M. I.. Právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložkauvedená v Obchodných podmienkach pre úver, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX,
uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a.s. (právny predchodca oprávneného) a povinným. V zmysle tejto
zmluvy Poštová banka, a.s. poskytla povinnému úver vo výške XX.XXX,- A..

S poukázaním na § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 44 ods. 2
zákona Exekučného poriadku, pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone
stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 Zákona
o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc

exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom
nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v §
45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený
posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z
hľadísk uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva,
že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe
ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý
vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi právnym predchodcom

oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa zákonom
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje
problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo
viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia
chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku

zo dňa X.XX.XXXX vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného
súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že
Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami

potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ustanovenia § 44
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie
exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho

dvora vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, jeexekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri

preskúmavaní rozhodcovskej doložky za postup, ktorý je v súlade so zákonom.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v článku 11.2 Obchodných podmienok
pre úver, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX.

Podľa článku 11.2 Obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory z tejto
zmluvy vzniknuté budú riešené dohodou a v prípade nedosiahnutia dohody, klient prijíma návrh banky
na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so Zmluvou o úvere, vrátane

sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy o úvere, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. podľa jeho
vnútorných predpisov.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách
a po vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom

dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom, vrátane princípu dobrých
mravov, je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná
podmienka absolútne neplatná. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako
neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky
je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá možnosť brániť svoje práva pred

všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to
znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ
už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá
klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu,
aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitupreexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady

93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú
procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v
podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13

EHS z 5.4.1993 a v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské
konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný oprávnený povinný
v zmysle ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť klientom neodvolateľný návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí. Podľa znenia ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č.

483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a pobočky zahraničných
bánk boli povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to podľa § 67 ods. 1
zákona č. 510/2002 Z. z. (poznámka č. 88k/ k zákonu č. 483/2001 Z. z.). Jedná sa o súd zriadený

bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, resp. ich záujmovým združením. Z exekučného titulu,
ani z výpisu z Obchodného vestníka č. 49/2003, nevyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri
ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v
zmysle ustanovenia § 67 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku, pričom jedine takýto rozhodcovský
súd bol v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. oprávnený prejednávať a rozhodovať spory z bankových

obchodov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodu neplatného uzavretia rozhodcovskej doložky rozhodcovský
súd nebol oprávnený vo veci konať a vydať predmetný rozhodcovský rozsudok, a teda exekučný titul
nebol vydaný orgánom na to oprávneným. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného
titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe. Preto odvolací súd považoval za nadbytočné

zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého
stupňa správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil
rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul. Dôvodne preto zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný,
preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy

odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.