Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612010371
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1612010371.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného T. Q. pre
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 56/2012 zo dňa 24.02.2014 na verejnom zasadnutí konanom dňa
24. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného T. Q., M.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 56/2012 zo dňa 24.02.2014 bol obžalovaný T. Q.
uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že
dňa 01.02.2012 v čase o 12,30 hod v obci Kuchyňa vošiel do rodinného domu č. XXX k poškodenej J.

F., M.. XX.XX.XXXX pod zámienkou, že ho poslala sestra poškodenej p. A. pre sklené obaly, ktoré sa
mu poškodená rozhodla dať a preto išli spolu do zadnej neobývanej časti domu, kde ju fyzicky napadol
tak, že neznámym predmetom ju udrel do oblasti hlavy, následkom čoho poškodená spadla na zem a
zostala v mrákotnom stave, následne jej z prsta stiahol zlatú obrúčku a z krku jej zobral zlatú retiazku
s príveskom v tvare kríža, potom prešiel do obývanej časti domu a odcudzil jej mobilný telefón S.. L. N.
L. P. A.. Č.. XXXXXXXXXX a peňaženku s finančnou hotovosťou 30,- € a následne odišiel na neznáme

miesto.

Za to mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zákona uložený
trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bola poškodená J. F. s nárokom na náhradu škody odkázaná na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie obžalovaný

T. Q.. Odvolanie smeruje proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ako aj proti konaniu, ktoré
vydaniu týchto výrokov predchádzalo.

Podané odvolanie bolo odôvodnené obhajcom obžalovaného. Obžalovaný vytýka okresnému súdu, že
po vrátení veci odvolacím súdom tento iba čiastočne splnil pokyny uvedené v rozhodnutí krajského súdu
zo dňa 10.10.2013 sp. zn. 2T 82/2013 a dokazovanie doplnil iba formálne. Obranou obžalovaného sa

odmietol dôsledne zaoberať a označil ju od prvého momentu za účelovú. Hlavné pojednávanie, ktoré sakonalo dňa 24.02.2014 neprebiehalo celkom v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi
výsluch svedka a obhajobe nebol daný priestor na námietky

Ako ďalej vyplýva z dôvodov odvolania, prvostupňový súd doplnil dokazovanie o fotodokumentáciu z
miesta činu. Na fotografiách je vidno priestorové usporiadanie miestnosti, kde sa skutok stal a vidieť
na nich krvné stopy. Z nich možno vyvodiť určité skutočnosti, ktoré potvrdzujú obranu obžalovaného a
vyvracajú pravdivosť výpovede poškodenej. Ide najmä o krvné stopy nachádzajúce sa na hornom okraji
vedra, ktoré bolo pod stolom. Umiestnenie tohto vedra a umiestnenie krvi na ňom, zodpovedá tomu, že

poškodená sa počas pádu na zem udrela hlavou práve o hornú hranu tohto vedra, kde zostala stopa od
stekajúcej krvi. Uvedenou stopou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, v rozsudku o nej nie je ani
zmienka, pričom ide o podstatnú skutočnosť svedčiacu v prospech obžalovaného.

Obhajoba vzniesla vážne výhrady aj k zisteniam prvostupňového súdu ohľadom lekárskych správ
(prijímacia z 01.02.2012 a prepúšťacia z 04.02.2012), ktorých prečítaním údajne zistil, že „poškodená

útokom utrpela otras mozgu, krvácajúcu tržnú ranu v záhlaví (o veľkosti 4 cm), vpáčivú zlomeninu lebky
vo vlasatej časti hlavy a otvorenú ranu ucha, pričom tieto zranenia boli spôsobené tupým predmetom
(úder do záhlavia)“. Takéto skutočnosti na pojednávaní čítané a oboznamované neboli. Na pojednávaní
súd prečítal predmetné lekárske správy, pričom konštatoval, že tieto sú stručné a neobsahujú ani len
presnejší popis umiestnenia tržnej rany na hlave poškodenej. Išlo o totožné správy, ktoré boli čítané v

predchádzajúcom štádiu prvostupňového konania a o ktorých súd v rozsudku zo 04.02.2013 uviedol, že
poškodená bola hospitalizovaná s úrazom hlavy po fyzickom napadnutí s diagnózami otras mozgu, úraz
lebky vpravo. Ako okresný súd zistil, že poškodená utrpela vpáčivú zlomeninu lebky, otvorenú ranu ucha
a to že mali byť spôsobené tupým predmetom, nie je zrejmé, nakoľko toto v lekárskych správach tak,
ako boli oboznamované čítaním na hlavnom pojednávaní, uvedené nebolo. Neuviedla to ani samotná

poškodená pri svojich výsluchoch.

Jediným usvedčujúcim dôkazom je podľa odvolateľa výpoveď poškodenej J. F., ktorá však vo svojich
výpovediach uviedla viacero rozporov týkajúcich sa základnej otázky, ktorou je použitie násilia voči
jej osobe. Tieto rozpory poškodená žiadnym spôsobom neobjasnila pričom jej rôzne verzie skutku

neobstoja popri sebe. I keď oba súdy prejednávajúce túto vec považujú otázku úderu do hlavy
poškodenej za jednoznačnú, považuje obhajoba za dôležité a potrebné pripomenúť, že samotná
poškodená to tak jednoznačne vo svojich skorších výpovediach nepopisovala.

Poškodená v deň, keď sa stal skutok vypovedala, že ju podozrivý buď sotil alebo niečím ovalil, pričom

na chvíľu stratila vedomie. Teda bezprostredne v deň skutku nevedela opísať ani druh násilia, ktorý
bol na nej údajne vykonaný. Rovnako ešte 03.02.2012 vo svojom výsluchu uviedla, že ,,vtom ako som
sa zohla, ma pravdepodobne niečím udrel, ale neviem čím“. Nakoľko poškodená nevedela, čo presne
sa stalo a ako sa ocitla na zemi, dopĺňa chýbajúce údaje vlastnými domnienkami. To dokladajú aj jej
vyjadrenia pred vyšetrovateľom, že sa prebrala asi po 15 minútach a na hlavnom pojednávaní uviedla,

že tak si to sama od seba odhadla, pretože hodinky pri sebe nemala alebo keď na druhý deň po skutku
našla na dvore v hrnci kameň, tak sa hneď začala domnievať, že týmto ju obžalovaný udrel. Rovnako
v tej okolnosti či bola alebo nebola v bezvedomí uviedla dňa 01.02.2012 policajtom že na chvíľu stratila
vedomie, avšak na pojednávaní uviedla, že vedomie úplne nestratila, ale bola omráčená, neodpadla len
bola dezorientovaná.

Na základe vyššie uvedených argumentov považuje napadnutý rozsudok za nezákonný, nesprávny a
nepodložený. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/,
b/, c/, d/, e/ Tr. poriadku a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval obhajca na návrhu, ktorý je obsiahnutý v dôvodoch
odvolania. Vyjadril názor, že dokazovanie, ktoré sa uskutočnilo na odvolacom súde, sa malo uskutočniť
na súde prvého stupňa. Obhajobe mala byť daná možnosť oboznámiť sa s dôkaznou situáciou pričom
poukázal na CD z CT vyšetrenia, ktoré zabezpečil znalec pri spracovaní znaleckého posudku a z
ktorého znalec tri obrázky použil do svojho znaleckého posudku a so zvyšným počtom cca 150 obrázkov

sa obhajoba nemala možnosť oboznámiť. Kľúčovou otázkou sa javí lokalizácia impresívnej zlomeniny
lebky, ktorú znalec podľa svojich zistení lokalizuje na iné miesto než doterajšie oboznámené lekárske
správy, tak prijímacia ako aj prepúšťacia. Zdôraznil pritom, že z lokalizácie tejto impresívnej zlomeninysa vyvodzujú skutkové závery a usudzuje sa o pravdepodobnosti alebo nemožnosti iného deja než je
popísaný v doterajších rozsudkoch.

Z toho čo bolo znalcom povedané, možno usudzovať iba na určitú mieru pravdepodobnosti. Z toho čo
sa podarilo jednoznačne preukázať, možno prijať záver že sa jedná o prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. c/ Tr. zákona, prípadne podľa okolností súvisiacich s doterajšími odsúdeniami, aj podľa iných
písmen citovaného paragrafu. Naďalej zostáva nevysvetlená existencia objektívneho dôkazu, ktorým je
krvnáškvrnanachádzajúcasanavedreanazemiprivedre,ktorésapripádesmeromdopredunachádza

vľavo od hlavy poškodenej. Aby sa tieto krvné škvrny dostali do pozície vpravo od poškodenej, musela
by táto stáť chrbtom k regálu a padať smerom dozadu t.j. v rozpore so zisteniami prvostupňového súdu

Zástupkyňa krajskej prokuratúry konštatovala, že dokazovanie, ktoré bolo vykonané na súde prvého
stupňa a doplnené pred odvolacím senátom, jednoznačne vedie k záveru o správnosti skutkových
a právnych zistení tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku. S úvahami o posúdení konania

obžalovaného, ako trestného činu krádeže sa v žiadnom prípade nestotožnila. Čisto teoreticky by však
pri posúdení tak, ako ho navrhuje obhajoba, pripadal do úvahy § 212 ods. 1,4 písm. b/ Tr. zákona s
poukazom na § 138 Tr. zákona.

Obžalovaný uviedol, že je podľa neho nelogické, aby sa dopustil takéhoto konania na osobe, ktorú

poznal dlhé roky a dokonca žil u jej sestry. Je pravdou, že predtým sa lúpeže dopustil, k tej sa priznal
a nebol ani väzobne stíhaný. Priznal sa iba k tomu, že odcudzil veci poškodenej. Trest deväť rokov na
predchádzajúcich sedem rokov považuje za neadekvátny aj vzhľadom na možnosť nápravy. Má dobré
posudky, dobré hodnotenia.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len v tom prípade,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. V rámci tohto postupu zistil
odvolací súd, že okresný súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré bolo vo veci nevyhnutné vykonať a to

najmä dôkazy smerujúce k prevereniu obrany obžalovaného T. Q..

Nakoľko bolo možné tieto dôkazy vykonať aj pred odvolacím súdom, krajský súd postupom podľa § 326
ods. 5 Tr. poriadku doplnil dokazovanie a následne vo veci rozhodol.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že obžalovaný T. Q. je na podklade obžaloby
Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 13.09.2012 stíhaný pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2
písm. d/ Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe.

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 56/2012 zo dňa 04.02.2013 bol obžalovaný T. Q.
uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona na skutkom základe
uvedenom v podanej obžalobe.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4
Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poškodená J. F. bola podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázaná s nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

Na podklade odvolania obžalovaného rozhodoval vo veci Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo
dňa 10.10.2013 sp. zn. 2To 82/2013 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého

stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Podstatným dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia bol nedostatok v postupe okresného
súdu, ktorý spočíval v tom, že sa dôsledne nezaoberal zisťovaním, aké zranenia utrpela poškodená
a nezabezpečil kompletnú lekársku správu, ktorá bola vypracovaná pri prijatí poškodenej do
zdravotníckeho zariadenia a obsahuje presnú špecifikáciu zistených zranení, vykonaných vyšetrení a

ich záverov.

Pochybenia pri vykonávaní dôkazov sa okresný súd dopustil aj tým, že v rámci konania pred súdom
vôbec nevychádzal z fotodokumentácie z miesta činu, ktorá bola zabezpečená pri obhliadke miesta
činu a tento dôkaz pred súdom nevykonal. Tento dôkaz je pritom spôsobilý vytvoriť konkrétnejší obraz

o priestorovom usporiadaní, zariadení miestnosti, v ktorej došlo k napadnutiu poškodenej, prípadne
rozmiestnení nábytku, či iných predmetov.

Po doplnení dokazovania súdom prvého stupňa v zmysle pokynov odvolacieho súdu a opätovnom
vyhodnotení jednotlivých dôkazov, vyhlásil okresný súd rozsudok obsahovo zhodný s pôvodným

rozhodnutím vo veci.

Vo vzťahu k dôkazom, ktoré boli vykonané v rámci prípravného konania a v konaní pred súdom prvého
stupňa, krajský súd uvádza, že ich rozsah nebolo možné považovať ani po opätovnom rozhodnutí vo
veci za dostatočný, to znamená, že nebol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

Preto krajský súd postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. poriadku doplnil dokazovanie a pribral do konania
znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia, za účelom posúdenia zranení poškodenej.

Podkladom pre rozhodnutie o vine obžalovaného T. Q. boli okrem jeho vlastnej výpovede, výpovede
svedkov J. F., N. A.Š., J. U., W. N., Š. F., L. C., L.. C. N., fotodokumentácia z miesta činu, zápisnica

z obhliadky miesta činu, kompletné lekárske správy o zraneniach poškodenej a už spomínané závery
znaleckého posudku z odboru zdravotníctva.

Tak ako už bolo konštatované v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, obžalovaný T. Q.
pôvodne v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku s tým, že v uvedený deň u poškodenej vôbec

nebol. Na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď zásadným spôsobom zmenil a priznal sa k tomu, že v
uvedený deň u poškodenej bol, vypýtal si od nej prázdne fľaše na víno (resp. zaváraninové poháre) a
dostal sa teda spolu s poškodenou do zadnej časti jej domu. Tu poškodená stratila vedomie, zapotácala
sa a spadla na chrbát. Keď zostala ležať na zemi, obžalovaný jej strhol z krku retiazku, stiahol prsteň z
prsta a opustil zadnú miestnosť domu. V prednej miestnosti na kuchynskej linke uvidel mobilný telefón

a peňaženku, ktoré taktiež zobral. Keď sa presvedčil v zadnej miestnosti, že poškodená dýcha, opustil
rodinný dom. Veci predal neznámemu človeku.

Potom, čo bolo pred súdom prvého stupňa doplnené dokazovanie prehratím fotodokumentácie z miesta
činu, obžalovaný vyslovil presvedčenie, že poškodená si pri páde udrela hlavu o vedro, ktoré sa

nachádzalo pod stolom, pretože na vedre sa nachádzali stopy stekajúcej krvi.

Vo vzťahu k výpovedi poškodenej J. F., ktorej výpoveď je jediným priamym usvedčujúcim dôkazom,
krajský súd uvádza, že nie je možné akceptovať výhrady obhajoby a zastávať názor, že výpoveď
poškodenej je rozporuplná a to najmä v časti, v ktorej poškodená vypovedá o použití násilia voči jej

osobe.Poškodenábolavprípravnomkonanízákonnýmspôsobompodrobnevypočutákuskutku,pričom
výsluchu sa zúčastnil aj obhajca obžalovaného. Vo svojej výpovedi k najdôležitejšej časti skutku uviedla,
že keď sa zohla po fľaše, vtedy ju obžalovaný niečím ovalil, ale nevie čím, a označila to ako úder
do hlavy. Na doplňujúce otázky neskôr vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní bližšie uviedla, žebola v momente úderu otočná chrbtom k obžalovanému, ktorý stál za ňou a nevie, akým predmetom
ju udrel. Spadla na zem a cítila sa omráčená, pričom vedomie úplne nestratila, pretože počula ako jej
obžalovaný povedal, že jej berie z krku retiazku, aby mohla lepšie dýchať. Čo sa týka kameňa, ktorý sa

objavil v jej výpovedi ako predmet, ktorým mohla byť udretá, svedkyňa vysvetlila, že údaj o kameni je
jej domnienkou a táto vznikla na tom podklade, že sa jej po návrate z nemocnice pýtal syn, čo to má
za kameň v hrnci, pričom tento kameň on už mal zahodiť. Rovnako aj vo svojej poslednej výpovedi,
ktorá bola súdom prvého stupňa uskutočnená po vydaní predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu, poškodená znovu uviedla, že dostala úder do zadnej časti hlavy a vysvetlila, že najskôr začala

padať smerom dopredu, zachytila sa však o nohu stola, ktorý sa nachádzal v komore a pretočila sa na
chrbát. Práve v momente, keď k nej pristúpil obžalovaný a bral jej z krku retiazku, otáčala sa na chrbát.
Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla aj to, že v prednej časti tváre nemala žiadne zranenia, iba mala
túto časť zakrvácanú, krv jej stekala aj na oblečenie.

Nakoľko nebola vo fáze prípravného konania zabezpečená podrobná lekárska správa o zraneniach

poškodenej a dokazovanie nebolo o tento dôkaz doplnené ani v rámci konania na súde prvého stupňa,
bola v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu uložená súdu prvého stupňa povinnosť vyžiadať
zo zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bola poškodená hospitalizovaná, podrobnú lekársku správu.
Tento pokyn okresný súd splnil a na hlavnom pojednávaní dňa 24.02.2014 bola prečítaná prepúšťacia
správa Nemocnice s poliklinikou Malacky obsiahnutá na č. l. 222-226. Z uvedenej prepúšťacej správy je

možné zistiť, že poškodená J. F. lekárom pri prijatí uviedla, že bola napadnutá inou osobou, na okolnosti
úrazu si presne nepamätá, pripustila, že dostala úder do záhlavia a zatočila sa jej hlava. Vyšetrenia
vykonané u poškodenej vyústili do záveru, že poškodená utrpela po napadnutí tupým predmetom
otvorenú ranu vlasatej časti hlavy, impresívnu zlomeninu lebky a vnútrolebkové poranenie. Okrem toho,
bola u nej zistená rana v oblasti pravého ucha. CT vyšetrenie hlavy poškodenej viedlo tiež k záveru o

posune kosti o polovicu jej šírky s tým, že v mieste zlomeniny bolo lokalizované aj drobné hemoragické
neexpanzívne ložisko. Lekári konštatovali u poškodenej aj prítomnosť otrasu mozgu.

Za účelom dôsledného preverenia obrany obžalovaného, ktorý sa bránil tvrdením, že poškodená spadla
bez jeho zavinenia, pretože sa zapotácala a zranenie, ktoré bolo u nej konštatované v oblasti hlavy, si

spôsobila sama pádom na zem, resp. nárazom na okolité predmety, pristúpil odvolací súd k vydaniu
uznesenia o pribratí znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia a traumatológia a uložil znalcovi
stanoviť mechanizmus vzniku zranenia poškodenej. Okrem toho, bola znalcovi položená otázka, či
zranenie poškodenej vzniklo následkom úderu alebo či impresívna zlomenina lebečnej kosti mohla
vzniknúť ako dôsledok pádu tela poškodenej smerom dozadu.

Nakoľko obžalovaný vo svojich obhajobných tvrdeniach po vzhliadnutí fotodokumentácie uvádzal, že
poškodená sa mohla poraniť o vedro, ktoré sa nachádzalo pod stolom a boli na ňom viditeľné stopy
stekajúcej krvi, bol znalec požiadaný, aby sa vyjadril aj k tomu, či mohlo zranenie lebky vzniknúť u
poškodenej pádom na hranu spomenutého vedra.

Znalec po preštudovaní spisového materiálu a príslušnej zdravotnej dokumentácie, ktorá bola doplnená
vyžiadaním CT snímok z Nemocnice Malacky dospel k záverom, ktoré formuloval v záveroch svojho
znaleckého posudku a návrh obhajoby bol znalec podrobne vypočutý aj na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu.

Zranenie bolo u poškodenej zistené v pravej temennej oblasti hlavy. Je to v podstate na hranici
temennej časti a záhlavovej časti vpravo, pričom išlo o tržnozmliaždenú ranu po údere tvrdým hranatým
predmetom dĺžky cca 4 cm so súčasným prelomením lebečnej kosti a vpáčením úlomkov v tej istej
oblasti. Zároveň došlo k ľahkému stupňu zakrvácania a zmliaždenia mozgového tkaniva. To spôsobilo

krátku stratu vedomia poškodenej a následný pád na zem, zrejme v podvedomí došlo k zachyteniu sa o
predmety v okolí, pričom pri páde došlo pravdepodobne k poraneniu ušnice o hranu plastového vedra,
ktoré sa nachádzalo na mieste činu. Aj po zhojení musí byť v mieste úderu viditeľná jazva, pretože
tam bola tržná rana a dotykom by mala byť citeľná nerovnosť. Zhojenie znamená, že dôjde k úplnému
sceleniu kosti, táto prerastie novou kosťou.

Tento druh zranenia vzniká pôsobením priameho násilia na hlavu obete, ktorá môže spôsobiť rôzny
stupeň poškodenia vnútrolebečných štruktúr v závislosti od intenzity úderu, od typu predmetu, od jeho
tvaru a takisto biologického stavu obete. V posudzovanom prípade možno podľa znalca predpokladaťpoužitie tuhého hranatého predmetu. Mohol byť nepravidelného tvaru s hranami. Pôsobil na malej
ploche zodpovedajúcej rozsahu rany na ploche cca 5x5cm. Pokiaľ ide o možnosti vzniku takéhoto
zranenia, s takouto lokalizáciou a takýmto priebehom úrazového deja, znalec nepredpokladá, že vzniklo

iba pádom na zem, ale muselo dôjsť k úderu na hlavu. Pri páde smerom dozadu dôjde k poraneniu
v oblasti záhlavia, pričom väčšinou pri páde na zem nedochádza ku vpáčeniu, ale k prasknutiu lebky,
ktoré sa prejaví prasklinou lebky bez vpáčenia lebky. Pri zohľadnení veku a fyzických predpokladov 80-
ročnej ženy znalec vylúčil vznik rany na temennej kosti hlavy poškodenej tým, že by sa zdvihla smerom
dohora a spôsobila by si takéto zranenie o hranu stola. Muselo by ísť o inú hranu, než je zobrazená

na fotodokumentácii a vzhľadom na výšku stola by musela poškodená v pôvodnej polohe pod stolom
čupieť, čo je ťažko predstaviteľné.

Znalec tiež vylúčil možnosť vzniku zranenia v podobe impresívnej zlomeniny pádom tela poškodenej na
spojovaciu vodorovnú tyč, ktorá spája nohy stola v ich dolnej časti, pretože to z fyzikálneho hľadiska
nie je možné. Vzhľadom na lokalizáciu zranenia je veľmi ťažké predstaviť si, že by si v tejto časti hlavy

takýmto pádom spôsobil zranenie sám pacient.

Znalec po vzhliadnutí fotodokumentácie z miesta činu a zohľadnení rozmiestnenia predmetov v
bezprostrednom okolí poškodenej, rovnako aj zaznamenaných krvných stôp na hrane vedra a v oblasti
nohy stola, usúdil, že k zraneniu pravej ušnice, kde bolo tržné poranenie, došlo pravdepodobne v

priebehu pádu tak, že sa touto časťou hlavy poškodená zrejme zachytila o vedro pod stolom a ide o
zranenie sekundárne. Prvý bol určite úder do hlavy.

Na požiadanie obhajoby bol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prehratý CT záznam pripojený
k znaleckému posudku s tým, že znalec podrobne vysvetlil priebeh zaznamenávania CT vyšetrenia,

to akým spôsobom sa na snímke určuje pravá a ľavá časť tela aj hlavy pacienta a spôsob, akým je
postupne v jednotlivých rezoch popisovaný CT nález.

Podľa lekárskych správ poškodená upadla na niekoľko minút do bezvedomia, ale nemusí si na
to pamätať. Bezvedomie sa dá veľmi ťažko objektivizovať, spravidla pri takomto zranení nastupuje

bezvedomie. Poškodená si podľa znalca nemusí pamätať niekoľko sekúnd až minút od momentu úderu.
Spravidla je to tak, že si pacient pamätá udalosti do momentu úrazu, do momentu úderu na hlavu a
následne je výpadok, ide o tzv retrográdnu amnéziu. Poškodená preto nedokáže popísať podrobne
okolnosti vzniku zranenia, môže si pamätať, že bola v nejakej miestnosti, môže si pamätať, že dostala
niečím po hlave, ale až do momentu prebratia si nemôže priebeh pamätať. Je tiež prirodzené, že si

poškodená v tomto prípade nemôže pamätať na to, akým spôsobom padala na zem.

Za predpokladu polohy tela poškodenej v miernom predklone dopredu, tak ako sa nej zhodujú
obžalovaný aj poškodená, s prihliadnutím na pôsobenie násilia na oblasť temena hlavy v smere
zhora nadol, mohla poškodená padať dopredu vpravo v smere pôsobiaceho násilia. Smer pádu mohlo

ovplyvniť aj to, v ktorej ruke držala poškodená francúzsku barlu. Telo mohlo následne rotovať v závislosti
od rozmiestnenia predmetov naokolo a mohlo sa aj mimovoľne po páde otočiť.

Vzhľadom k tomu, že v lekárskych správach poškodenej boli zistené odchýlky pri označení miesta vzniku
impresívnej zlomeniny, znalec vysvetlil vo svojej výpovedi, že rozhodujúci je pri popise CT nález, ktorý je

spracovaný röntgenológom. Ten jasne hovorí o temennej kosti, pričom lekár, ktorý prijímal poškodenú,
popísal miesto anatomicky nepresne, pretože tam spomínal záhlavie. Z uvedeného dôvodu si znalec
dal poškodenú odfotiť a vyžiadal si CT snímky.

Z ostatných vykonaných dôkazov dáva krajský súd do pozornosti výpoveď svedkyne N. A., sestry

poškodenej, ktorá prišla do kontaktu s poškodenou v momente, keď ju nakladali do sanitky a stihla jej
stručne povedať o udalosti. Sestra jej oznámila, že ju napadol T. Q., ktorý mal prísť po fľaše. Keď mu ich
chcela z komory vydať, udrel ju a ona spadla na zem. Obdobne popísala poškodená prežitú udalosť aj
svojej susede J. U., ktorá najskôr zaregistrovala krik aj plač z dvora svojej susedy. Videla ju zakrvavenú
a čiastočne dezorientovanú. Videla takisto zranenie zadnej časti jej hlavy, ktoré krvácalo. Rovnako aj

tejto svedkyni poškodená menom označila osobu, ktorá ju pravdepodobne udrela, keď sa zohýbal k
regálu po fľaše.Úder do oblasti hlavy popísala poškodená aj svojmu synovi Š. F., ktorý krátko po skutku našiel pri
upratovaní v komore kameň o veľkosti zovretej päste, ktorý tam určite nemal čo hľadať. Kameň vyhodil
do záhrady.

Vykonané dôkazy na súde prvého stupňa, ktoré boli doplnené v súlade s ustanovením § 322 ods.
3, § 326 ods. 5 Tr. poriadku dokazovaním na odvolacom súde, v celom rozsahu potvrdzujú, že k
spáchaniu skutku došlo spôsobom, ktorý je opísaný vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku.
Výpoveďou poškodenej a závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva bola jednoznačne

vyvrátená obrana obžalovaného, ktorý trval na tom, že poškodená spadla na zem sama bez jeho
zavinenia a zranenie si spôsobila pádom. Tejto verzii obžalovaného nebolo možné uveriť, najmä preto,
že poškodená od začiatku, s minimálnymi odchýlkami, ktoré sú vysvetliteľné krátkodobou prechodnou
stratou vedomia bezprostredne po úraze, opisuje, že v momente keď sa predklonila, pocítila úder zozadu
do hlavy a tento mal za následok stratu stability a jej pád na zem. Poškodená nepopisuje presne,
čim mal byť úder spôsobený, iba dedukuje, že ju obžalovaný, ktorý stál za ňou, niečím „ovalil“. Je

pochopiteľné, že poškodená nemohla vzhľadom na vzájomné postavenie jej a obžalovaného a miesto
úderu vidieť, čo mal obžalovaný v ruke a čim ju do hlavy udrel. Rovnako je pochopiteľné, že si poškodená
nemôže presne pamätať na priebeh pádu, ktorý nasledoval bezprostredne po údere, z dôvodov, ktoré
dostatočne presvedčivo a podrobne vysvetlil vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí znalec z odboru
zdravotníctva.

Závermi znaleckého posudku a výpoveďou znalca na verejnom zasadnutí boli tiež vyvrátené obhajobné
tvrdenie obžalovaného o tom, že si zranenie v oblasti hlavy - impresívnu zlomeninu lebky - spôsobila
pádom na okolité predmety, ktoré sa nachádzali v jej tesnej blízkosti. Lokalizácia zranenia, ktorá je bez
akýchkoľvek pochybností zistiteľná z pripojeného CT vyšetrenia hlavy poškodenej, bráni akýmkoľvek

ďalším úvahám o tom, že zranenie temennej kosti hlavy bolo spôsobené pádom. Okrem lokalizácie
zranenia bráni prijatiu takéhoto záveru aj charakter zranenia, nakoľko poškodená utrpela vpáčivú
(impresívnu)zlomeninulebečnejkosti,ktorásnajväčšoupravdepodobnosťouvznikápôsobenímtvrdého
predmetu na oblasť hlavy priamym násilím, pričom je možné predpokladať použitie zraňujúceho
predmetu o menšej styčnej ploche, ktorý v podstate zanechá na lebke otlačok v podobe vpáčenia kosti

smerom dovnútra.

Tak ako už bolo spomenuté v predchádzajúcej časti odôvodnenia, znalec sa vyjadril aj k iným
alternatívam, ktoré považoval obžalovaný za pravdepodobné spôsoby vzniku zranenia poškodenej.
Vysvetlil, prečo nemohlo zranenie spomenutého typu a zistenej lokalizácie vzniknúť kontaktom hlavy

poškodenej s plastovým vedrom a časťami stola, ktorý sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti
poškodenej.

Znalec rovnako presvedčivo vysvetlil súdu, ako došlo k odchylnému vymedzeniu lokalizácie zlomeniny
lebky u poškodenej, keďže sa v lekárskych správach objavuje údaj o tom, že utrpela zranenie v oblasti

záhlavia a znalec na podklade získaného záznamu z CT vyšetrenia popisuje toto zranenie v temennej
oblasti hlavy. K odchýlke došlo v dôsledku toho, že lekár, ktorý poškodenú prijímal, popísal zranenie
anatomicky nepresne, avšak za rozhodujúci je potrebné považovať nález spracovaný röntgenológom,
ktorý vychádza z najpresnejšieho a najpodrobnejšieho vyšetrenia ktoré bolo u poškodenej realizované
a ide o vyšetrenie počítačovou tomografiou.

Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, zohľadňujúc s rovnakou starostlivosťou okolnosti
svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, dospel krajský súd k
identickému záveru ako aj súd prvého stupňa a konštatuje, že obžalovaný T. Q. naplnil svojim konaním
všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr.

zákona. Obžalovaný sa zmocnil šperkov, ktoré mala poškodená na sebe a následne aj mobilného
telefónu a peňaženky s finančnou hotovosťou potom, čo použil proti nej násilie. Násilie v podobe úderu
jednoznačne smerovalo do oblasti hlavy poškodenej, čomu zodpovedajú lekárske správy a závery
znaleckého posudku z odboru zdravotníctva. Malo za následok stratu stability tela poškodenej a jej
pád na zem. Stratu kontroly, zmätenosť a poruchu vedomia u poškodenej obžalovaný využil vo svoj

prospech, zmocnil sa obrúčky a zlatej retiazky, ktoré mala poškodená na sebe a v inej miestnosti domu
odcudzil ostatné spomenuté predmety.Obžalovaný, okrem toho naplnil svojím úmyselným konaním aj osobitný kvalifikačný pojem v zmysle
§ 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona tým, že spáchal čin na osobe vyššieho veku a dopustil sa skutku
závažnejším spôsobom konania. Z dostupných dôkazov, okrem iného aj z vyjadrenia samotného

obžalovaného, nepochybne vyplýva, že obžalovaný poškodenú dobre poznal, bol v blízkom kontakte
jednak s ňou, ako aj s ostatnými členmi jej rodiny a mal vedomosť o jej veku. Pre úplnosť súd uvádza,
že poškodená mala v čase spáchania skutku 80 rokov.

Vzhľadom na uvedené zistenie bolo súdom prvého stupňa konanie obžalovaného správne posúdené

ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, nakoľko osoba vyššieho veku patrí
medzi chránené osoby v zmysle § 139 ods. 1 Tr. zákona. V zmysle § 127 ods. 3 Tr. zákona sa osobou
vyššieho veku pre účely trestného zákona rozumie osoba staršia ako 60 rokov.

Zohľadňujúc zákonné kritéria uvedené v § 34 ods. 1, 3, 4 Tr. zákona, je nutné konštatovať, že
prvostupňový súd nepochybil pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste, preto odvolací súd nemal

dôvod meniť napadnutý rozsudok ani vo výroku o treste.

Z dôkazov, ktoré boli vykonané pred okresným súdom vyplýva, že obžalovaný T. Q. bol doposiaľ štyrikrát
súdne trestaný. V troch prípadoch išlo o menej závažnú trestnú činnosť majetkového charakteru, avšak
v jednom prípade ide o odsúdenie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona. Za

skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil v septembri roku 2008 s použitím zbrane, mu bol rozsudkom
Okresného súdu Malacky zo dňa 07.02.2011 sp. zn. 1T 123/2009 uložený súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere sedem rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 11.04.2012.

Z uvedených údajov je zrejmé, že skutku, ktorý je predmetom tohto konania, sa obžalovaný T. Q. dopustil
predtým,neždošloknadobudnutiuprávoplatnostirozhodnutiavydanéhopodsp.zn.1T123/2009,avšak
v čase po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku. Ide tak o tzv. nepravú recidívu.

Vzhľadom na skutočnosti týkajúce sa predchádzajúcich odsúdení obžalovaného, bola súdom prvého

stupňa správne priznaná priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona.

Na strane druhej je však potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa takisto správne nezistil žiadnu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zákona, to v praxi znamená, že u obžalovaného prevažujú
priťažujúce okolnosti, čo je premietnuté do použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona. Základná trestná

sadzba uvedená v § 188 ods. 2 Tr. zákona v rozpätí od sedem do dvanásť rokov bola s použitím
ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona upravená tak, že došlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o
jednu tretinu z rozdielu pôvodnej hornej a dolnej hranice. Novoupravená dolná hranica trestnej sadzby
je v prípade obžalovaného osem rokov a osem mesiacov, pričom obžalovanému bol uložený trest vo
výmere deväť rokov. Ide teda o trest takmer na dolnej hranici trestnej sadzby.

Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu v žiadnom prípade nemožno označiť za trest
neprimeraný, najmä ak si uvedomíme, že obžalovaný je postihovaný za závažný zločin násilnej povahy,
ktorého sa dopustil v krátkom časovom odstupe po uznaní viny a uložení sedemročného trestu odňatia
slobody za obdobný násilný trestný čin. Je zrejmé, že ani predchádzajúce odsúdenie za totožnú

trestnú činnosť a hroziaci vysoký trest, ktorý bol obžalovanému uložený za skutok z roku 2008, ho
neodradili od rovnako závažného a nebezpečného konania násilného charakteru. Obžalovaný podľa
názoru odvolacieho súdu nedisponuje nevyhnutne potrebnou mierou zodpovednosti a nemá vytvorené
dostatočné zábrany, vďaka ktorým by dokázal vyvarovať sa ďalšieho porušenia zákona, čo svedčí o
výraznejšom stupni narušenia páchateľa a jeho sklonoch ku kriminogénnym aktivitám.

Zvolená výmera trestu dostatočne zohľadňuje spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a osobu obžalovaného. S prihliadnutím na predchádzajúce zistenia
vo vzťahu k osobe obžalovaného, možno uložený trest napriek výmere deväť rokov, označiť za
adekvátny a spravodlivý.

Zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v súlade s
ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona je takisto v súlade so zákonom, nakoľko obžalovaný bol
v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin. Vobdobí od 06.09.2010 do 06.04.2011 vykonával obžalovaný T. Q. trest odňatia slobody vo výmere šesť
mesiacov uložený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 26.06.2009 sp. zn. 0T 1/2009
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona.

V súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu škody odvolací súd uvádza, že poškodená J. F.
uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 165,-€, avšak výška uplatneného nároku nebola podložená
potrebnýmidokladmi,zktorýchbybolomožnézistiťcenuodcudzenýchpredmetovatýmopodstatnenosť
požadovanej náhrady škody. Preto okresný súd správne odkázal poškodenú s nárokom na náhradu

škody na občianske súdne konanie.

Nakoľko odvolací súd nezistil žiadny dôvod pre zmenu prvostupňového rozsudku, postupom podľa §
319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného T. Q. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok