Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 30, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/82/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010203
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613010203.1

Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní
dňa 30. marca 2015 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

Obžalovaný
N. E. , nar. XX. X. XXXX N. S., trvale bytom A., X. K.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o,

že
hoci bol rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, sp. zn. 3P/103/2009 zo dňa 30. 11. 2009 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 9coP/8/2010 zo dňa 26. 2. 2010 zaviazaný platiť mesačné
výživné na svojho syna K. M., H.. XX. X. XXXX po 80,- eur, a rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 9P/37/2013-23 zo dňa 15. 5. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
8CoP/64/2013-39 zo dňa 26. 8. 2013 mu bola znížená vyživovacia povinnosť na syna K. M. sumou 60,-
eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk jeho matky T. M., trvale bytom V. N., M. V. XXX, X. F. Z.,
od 1. 8. 2012 doposiaľ, okrem októbra 2012, kedy zaslal 2,- eurá a decembra 2012, kedy zaslal 30,- eur,
si túto povinnosť neplní, napriek tomu, že bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov na Slovensku
a v Českej republike, mal trvalý zdroj príjmu, pričom po ukončení posledného zamestnania 17. 12. 2014
a po ukončení obdobia dočasnej práceneschopnosti januárom 2015 sa nezaevidoval ako uchádzač o
zamestnanie, pričom za uvedené obdobie dlhuje na výživnom na maloletého syna K. M. jeho matke T.
M. sumu najmenej 2.058,- eur,

t e d a

úmyselne si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ (§ 138 písm. b/ Trestného zákona)
Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, l/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala na N. E. obžalobu pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný N. E. na hlavnom pojednávaní dňa 30. 3. 2015 vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku. Aj
napriek tomu, že odpovedal áno na otázky

podľa § 333 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu,

podľa § 333 ods. 3 písm. d) Trestného poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä
o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol
radiť o spôsobe obhajoby,

podľa § 333 ods. 3 písm. f) Trestného poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,

podľa § 333 ods. 3 písm. g) Trestného poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu a

podľa § 333 ods. 3 písm. h) Trestného poriadku, či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za
spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 1, 3 písm.
b/ Trestného zákona,

súd neprijal jeho vyhlásenie z dôvodu, že podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona je súd povinný skúmať,
či páchateľ nepokračuje v páchaní trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného
zákona až do vyhlásenia rozsudku.

Následne samosudkyňa strany v trestnom konaní upozornila na to, že prejednávaný skutok je možné
posudzovať podľa prísnejšieho ustanovenia § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko od
podania obžaloby uplynul dlhší čas, čo možno posudzovať ako závažnejší spôsob konania. Prokurátorka
a obžalovaný upozornenie vzali na vedomie a nežiadali z toho dôvodu odročiť hlavné pojednávanie.

Obžalovaný vypovedal rovnako ako v prípravnom konaní, s tým, že na úhradu výživného mu nezostávali
peniaze. V roku 2010 mu súdny exekútor zadržal vodičský preukaz pre neplatenie výživného, v dôsledku
čoho prišiel o prácu. Naposledy zaplatil výživné v októbri 2012 vo výške 2,- eurá a potom v decembri
2012 vo výške 30,- eur. Potom už výživné neplatil, lebo mu bolo ťažko. Od októbra 2013 do 30. 6.
2014 síce pracoval v obchodnej spoločnosti TESCO STORES SR, a. s., avšak po všetkých exekučných
zrážkach mu zostalo len 180,- eur, z ktorých musel vyžiť. Robil všetko preto, aby sa nedostal na ulicu. Po
skončení tohto pracovného pomeru sa snažil nájsť si prácu sám, preto nebol jeden mesiac zaevidovaný
na úrade práce. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený od 30. 7. 2014 do 7. 10. 2014, kedy
začal pracovať v obchodnej spoločnosti Draftcom, s. r. o. Tento pracovný pomer trval do 17. 12. 2014.
V mesiaci október 2014 zarobil 379,80 eur, v mesiaci november 410,56 eur a v decembri 240,10 eur.
Momentálne je nezamestnaný s tým, že nie je evidovaný na úrade práce, čo odôvodnil tým, že sa snaží
nájsť si prácu sám. Obžalovaný vyhlásil, že syna, ktorého nevidel od mája 2013, má rád, dal by mu
všetko a dlžné výživné vo výške 2 400,- eur zaplatí.

Svedkyňa T. M., k rukám ktorej mal obžalovaný plniť svoju vyživovaciu povinnosť, potvrdila, že
obžalovaný jej doposiaľ zaplatil výživné vo výške 32,- eur. Pol roka potom, ako jej zaplatil predchádzajúci
dlh na výživnom, musela začať poberať náhradné výživné, najprv vo výške 80,- eur, potom 60,- eur.
Obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť ani potom, ako mu bola táto znížená. Jej príjem
predstavuje 300,- eur mesačne, pričom za škôlku mesačne vynakladá 25,- eur, 23,- eur platí synovu
poistku. Na cestovné do škôlky a práce vynakladá 50,- eur mesačne. Obžalovaný síce tvrdí, že má
záujem sa stretávať so synom, avšak doposiaľ sa stretli len 2 - 3 razy. Naposledy sa ozval v decembri
2014. Za obdobie, keď obžalovaný neplatil výživné, dieťa netrpelo núdzou.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3P/103/2009 - 67 zo dňa 30.
11. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/8/2010 zo dňa 26.
02. 2010 bola obžalovanému N. E. uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého K. M., H.. XX. X.
XXXX, od 1. 7. 2009 výživným po 80,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky maloletého. Vyživovacia povinnosť obžalovaného bola rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/37/2013-23 zo dňa 15. 5. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č. k. 8CoP/64/2013-39 zo dňa 26. 8. 2013 znížená na sumu 60,- eur mesačne.

Z listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný bol v období od 21. 11. 2012 do 31. 3. 2013
zamestnaný v obchodnej spoločnosti Manpower so sídlom v Českej republike, pričom jeho priemerný
mesačný príjem za uvedené obdobie predstavoval 14 721,- Kč. Od 2. 4. 2013 bol evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie. V období od októbra do decembra 2014 obžalovaný pracoval v obchodnej
spoločnosti Draftcom, s. r. o.

Súd ustálil na základe výpovedí obžalovaného, svedkyne T. M. a dokladov o zaplatení výživného, že
obžalovaný v období od 1. 8. 2012 doposiaľ, okrem úhrad zo dňa 25. 10. 2012 vo výške 2,- eurá a
zo dňa 12. 12. 2012 vo výške 30,- eur, výživné neplatil, hoci v tomto čase bol zamestnaný minimálne
u troch zamestnávateľov. Aj keď išlo o pracovné pomery na určitý čas a obžalovaný bol v uvedenom
období aj nezamestnaný, nemožno prehliadnuť skutočnosť, že si neplnil vyživovaciu povinnosť ani v
čase, keď zamestnaný bol a mal dostatočný príjem na to, aby si mohol plniť povinnosť voči svojmu
synovi. Skutočnosť, že obžalovaný mal sťaženú možnosť zamestnať sa pre zadržaný vodičský preukaz,
súd nevyhodnotil v prospech obžalovaného, nakoľko vodičský preukaz mu bol zadržaný súdnym
exekútorom, ktorý vykonával exekúciu pre vymoženie dlžného výživného. Z uvedeného tak vyplýva, že
obžalovaný si riadne neplniť svoju vyživovaciu povinnosť už pred zadržaním vodičského preukazu. V
súčasnosti je obžalovaný podľa jeho vyjadrenia dva mesiace nezamestnaný, pričom nie je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie, na základe čoho možno konštatovať, že ani neprejavuje vážny záujem
o získanie zamestnania. V konaní pred súdom síce tvrdil, že si hľadá prácu a má prísľub pracovať na
vysokozdvižnom vozíku, toto tvrdenie však hodnoverne nepreukázal.

Nemožno prehliadnuť ani na to, že z výpovede obžalovaného ako aj svedkyne T. M. vyplynulo, že
obžalovaný sa s maloletým dieťaťom dlhší čas nestretáva, mimo výživného mu na uspokojovanie jeho
potrieb prispieval len sporadicky, teda súdom určené výživné je prakticky jeho jediným príspevkom na
zaopatrenie svojho dieťaťa.

Súd na základe takto vyhodnotených dôkazov uznal obžalovaného N. E. vinným zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona, lebo mal preukázané,
že obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
a takéhoto konania sa dopustil úmyselne, lebo mal príjem zo zamestnania, po skončení pracovného
pomeru nepožiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, po dlhší čas, nakoľko svoju vyživovaciu povinnosť si riadne a včas neplnil od augusta
2012.

Obžalovaný v mieste bydliska nebol hodnotený. V registri trestov má jeden záznam, avšak odsúdenie
trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/25/2010 zo dňa 26. 4. 2010 pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona má zahladené.

U obžalovaného boli zistené dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, že
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, že sa
priznal k spáchanému skutku a úprimne ho oľutoval. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Pri prevahe

poľahčujúcich okolností sa podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znižuje horná hranica trestnej sadzby o
jednu tretinu a súd tak mohol ukladať trest odňatia slobody v rozpätí 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľmi trestného
činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest samozrejme musí vyjadrovať
aj morálne odsúdenie páchateľa. Trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby považuje súd za primeraný a zákonný najmä s prihliadnutím na to, že trestná činnosť
obžalovaného nemala trvalo nepriaznivé následky pre jeho syna, nakoľko mu bolo poukazované
náhradné výživné a jeho výživu zabezpečovala matka.

S ohľadom na osobu páchateľa a jeho postoj k prejednávanému trestnému činu má súd za to, že na jeho
nápravu nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto súd podmienečne odložil výkon trestu
odňatia slobody na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky. Obžalovanému tak dáva súd priestor na to, aby
získal pravidelný príjem zo zamestnania a riadne a včas si plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu
dieťaťu, ktorá má zo zákona prednosť pred inými výdavkami rodiča.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.