Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/15/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112222985
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2112222985.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit
Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zast. spol. ERASMUS LEGAL,
s.r.o. so sídlom Justičná 9, Bratislava, proti odporkyni: M. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Ľ.. Š.H. XXX/XX, P.,
občan SR, o zaplatenie 493,73 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť štátu trov konania vo výške 24,- eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou, došlou súdu dňa 09.11.2012, domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 4.227,04
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 3.184,80 eur od 03.11.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe úverovej zmluvy poskytol
odporkyni úver vo výške 1.991,64 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach
po 66,35 eur. Nakoľko odporkyňa nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ zosplatnil
v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami celý zostatok úveru listom zo dňa 22.04.2009 a žiadal
jeho úhradu v lehote 15 dní od odoslania výzvy, ale márne. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania
a trov právneho zastúpenia.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že s návrhom nesúhlasí, lebo zmluvu o úvere
nepodpísala.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, písomnými podaniami navrhovateľa, listinnými
dôkazmi a to úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, splátkovým
kalendárom, výpisom z obchodného registra na navrhovateľa, výzvou k úhrade, vyšetrovacím spisom
OR PZ v Trnave ČVS: E.-XXXX/OEK-S.-XXXX, vyjadrením Slovenskej sporiteľne. a.s., výpiscom z účtu
odporkyne, ďalšími listinami ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový
stav veci:

Navrhovateľ uzavrel dňa 13.11.2007 s odporkyňou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí
úveru vo výške 60.000 Sk (1.991,64 eur). Tento úver sa odporkyňa zaviazala splácať v 60 mesačných
splátkach po1.999,- Sk (66,35 eur), celková výška úveru predstavovala 119.940,- Sk (3.981,28 eur),
dohodnutá RPMN predstavovala 36,50%. Splátky mala odporkyňa splácať mesačne, prvá splátka bola

splatná presne o mesiac po poskytnutí úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.

Navrhovateľ listinnými dôkazmi súdu preukázal, že dňa 15.11.2007 poukázal odporkyni predmetný úver
vo výške 1.991,64 eur na ňou v zmluve označené číslo účtu v banke ( Slovenskej sporiteľni, a.s.). V
zmysle § 1 Hlavy 4 predmetnej zmluvy úver bol poskytnutý tretím dňom odo dňa odoslania predmetnej
čiastky z účtu spoločnosti na bankový účet určený klientom za týmto účelom v úverovej zmluve. Úver
bol teda v zmysle uvedeného poskytnutý dňom 18.11.2007.

Podľa Hlavy 7 § 3 písm. a) ÚZP, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie navrhovateľa
v prípade, že klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V týchto prípadoch je spoločnosť oprávnená jednostranne od
zmluvy odstúpiť.

Odporkyňa počnúc 13. splátkou prestala úver splácať. Keďže sa oneskorila s platením 13. až 17. splátky,
pristúpil navrhovateľ k zosplatneniu celého zostatku čerpaného úveru ku dňu 22.04.2009 a súčasne
vyzval odporkyňu na splatenie celého úveru, ale márne. Dlh odporkyne v sume 4.227,04 eur pozostáva z
istiny ( výška dlžnej sumy úveru bez úrokov do času zosplatnenia) a zosplatnenej istiny vo výške 1.839,62
eur, úroku z vyššie uvedenej istiny do času zosplatnenia vo výške 225,59 eur, úroku zo zosplatnenej
istiny ( t.j. ušlý úrok, ktorý by mala odporkyňa uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaný
v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok) vo výške 1119,60 eur, dohodnutej zmluvnej pokuty za
omeškanie s platením splátok vo výške 15,93 eur a úroku z omeškania od zosplatnenia do podania
žaloby vo výške 1.026,30 eur.

Odporkyňa tvrdila, že žiadnu zmluvu s navrhovateľom neuzavrela, žiadne peniaze od neho neprijala,
žiadnym účtom v Slovenskej sporiteľni, a.s. nedisponovala a o predmetnom dlhu nič nevie. V čase, kedy
došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy na diaľku, žila so svojím, už nebohým manželom, ktorý falšoval
rôzne zmluvy, vzal odporkyni jej občiansky preukaz a urobil množstvo takýchto podvodov, z uvedeného
dôvodu podala na neho aj trestné oznámenie. Ako dôkaz označila vyšetrovací spis OR PZ v Trnave,
Č.: E.-XXXX/OEK-S.-XXXX, ktorý si súd nechal pripojiť. Z jeho obsahu zistil, že odporkyňa podala dňa
22.11.2012 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu úverového podvodu na svojho
syna H. O., ktorému mal pomáhať manžel odporkyne, za to, že v jej mene si vzal od navrhovateľa
predmetný úver, ktorý nesplácal a odporkyňa zistila existenciu úverovej zmluvy až po doručení návrhu
na vydanie platobného rozkazu. Odporkyňa tvrdila, že o zmluve nevedela, ani žiadne peniaze z pôžičky
nevidela. Z uznesenia OR PZ v Trnave, Č.: E.-XXXX/OEK-S.-XXXX H. zo dňa 19.12.2012 vyplýva, že
jej trestné oznámenie bolo odmietnuté, nakoľko trestné stíhanie je z dôvodu premlčania neprípustné.
Na preukázanie svojich tvrdení navrhla vykonať dôkaz grafológom, ktorý by zistil, že podpis na zmluve
odporkyni nepatrí.

Z vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo zistené, že odporkyňa mala v tejto banke zriadený účet č.
XXXXXXXXX/XXXX dňa 05.01.2007 a zrušený dňa 14.07.2010, pričom s účtom mohla disponovať iba
odporkyňa ako majiteľka účtu. Z predloženého výpisu z predmetného účtu bolo zistené, že navrhovateľ
jej poukázal dňa 16.11.2007 na predmetný účet sumu 60.000,- Sk a táto suma bola v celosti vybraná
v hotovosti z účtu dňa 19.11.2007.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje
niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, ) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou
ako dlžníkom bola dňa 13.11.2007 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa Obchodného
zákonníka v spojení so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v ktorej navrhovateľ v
rámci predmetu svojho podnikania poskytol úver odporkyni ako fyzickej osobe na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, čiže odporkyňa v tomto vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ.
Navrhovateľ odporkyni poukázal titulom úveru z predmetnej zmluvy sumu 60.000,- Sk, pričom odporkyňa
si nesplnila riadne svoje zmluvné záväzky, preto sa navrhovateľ domáha zaplatenia dlžnej sumy
4.227,04 eur pozostávajúcej z istiny, úroku, zmluvnej pokuty a úroku z omeškania.

Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným
od 01.05.2014, bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tak, že bol tiež
doplnený o vyššie citované ustanovenie § 5b. Týmto boli zavedené nové zásadné zmeny v legislatíve
týkajúce sa okrem iného aj premlčania nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, kedy súd ex offo prihliada
na prípadné premlčanie uplatneného práva predávajúceho voči spotrebiteľovi (na rozdiel od doterajšej
právnej úpravy, kedy súd na premlčanie mohol prihliadnuť iba vtedy, ak bola zo strany povinného
vznesená námietka premlčania).
Ako je zdôvodnené vyššie, v tomto prípade išlo o vzťah spotrebiteľský, v ktorom odporkyňa v pozícii
spotrebiteľa požíva osobitnú ochranu a preto súd musel po nadobudnutí účinnosti predmetného
ustanovenia prihliadnuť v súdenom prípade na prípadné premlčanie uplatneného nároku, ktoré by
bránilo priznať navrhovateľovi voči odporkyni ako spotrebiteľovi žalované plnenie.
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčanie má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom
konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť
(premlčanie nie je spojené so zánikom nároku).
Zásadnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo ustáliť, či v prejednávanom spore ide o
obchodnoprávny vzťah (keďže úverová zmluva ako zmluvný typ je absolútnym obchodným vzťahom
v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, a to aj vo vzťahu k posúdeniu premlčania uplatneného nároku, alebo námietku
premlčania je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V právnom
poriadku Slovenskej republiky sa vyskytuje anomália v podobe dualistického systému záväzkového
práva, upraveného tak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku. Aplikačná prax

síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať, avšak vo všeobecnosti niet rozumného
dôvodu na to, aby v typickej občianskoprávnej veci na subjekt občianskoprávneho vzťahu (zvlášť
ak ide o spotrebiteľa) dopadala právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, či
obchodníkmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre spotrebiteľov výhodnejšia.
Problematiku ochrany spotrebiteľa je potrebné chápať komplexne. Do slovenského právneho poriadku
boli aproximované viaceré smernice EÚ, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva
nie je samostatným typom zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník,
ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky. Charakter spotrebiteľskej zmluvy tak môžu
mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného
zákonníka a osobitných predpisov. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú
pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade takýchto
spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex offo skúmať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky v zmysle ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa. V súdenom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných
náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm.
d/ Obchodného zákonníka a spravuje sa § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň však ide
o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj
ustanovenia osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová
zmluva je absolútnym obchodnozáväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom
na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv.
formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je
potrebné na tento právny vzťah aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a
príslušné ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. Citované ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa,
pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Citované
ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení
Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa
Obchodného zákonníka. Prednostné použitie Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy,
a to aj v prípade úverov ako absolútnych obchodov by znamenalo spochybnenie režimu ochrany práv
spotrebiteľa obsiahnutého v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a v osobitných predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa, ktoré sú voči Obchodnému zákonníku osobitnou prednostne použiteľnou právnou
úpravou (lex specialis). Uvedený právny názor je akceptovaný súdnou praxou (porov. rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013, sp.zn. 6Co 2/2013, uznesenie Ústavného súdu SR
zo dňa 19.06.2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013), pričom za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností
zákonodarca prijatím vyššie spomínaného zákona č. 102/2014 Z.z. novelizoval Občiansky zákonník a
explicitne ustanovil v § 52 ods. 2 pravidlo, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Hoci citované ustanovenie ešte nenadobudlo účinnosť (toto platné
zákonné ustanovenie nadobudne účinnosť až dňom 01.04.2015), čím nesporne potvrdzuje, že právna
úprava spotrebiteľských zmlúv sa musí použiť aj na zmluvy, ktoré sú u nás upravené obchodným
právom, keďže smernice EU kladú štátom explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa ochranné opatrenia
na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali.
Vychádzajúc z uvedených súvislostí dospel súd k záveru, že v súdenom prípade je pre posúdenie
plynutia premlčacej doby potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasl.),
pretože s uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, a preto
použitie ustanovení Obchodného zákonníka v tomto smere by bolo v neprospech odporkyne, ktorá má
postavenie spotrebiteľa.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).
Premlčacia lehota je v uvedenom prípade trojročná s počiatkom plynutia lehoty vždy v deň, nasledujúci
po uplynutí splatnosti každej splátky, kedy si veriteľ mohol po prvý raz svoje právo uplatniť.
Zo skutkového stavu opísaného navrhovateľom a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že
navrhovateľ využil svoje právo vyplývajúce zo zmluvy na okamžité predčasné splatenie celej sumy úveru
aj s príslušenstvom, v dôsledku čoho nastala ku dňu 22.04.2009 splatnosť celej v konaní uplatnenej

pohľadávky. Návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 09.11.2012, pričom premlčacia doba
uplynula dňom 10.04.2012. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ uplatnil právo na súde po uplynutí
premlčacej doby, na ktorú skutočnosť súd z úradnej moci v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
prihliadal, a z tohto dôvodu návrh zamietol.
Hoci vzhľadom na odporkyňou namietané skutočnosti súd pôvodne akceptoval návrh odporkyne na
vykonanie dokazovanie za účelom preukázania platnosti úverovej zmluvy, napokon od uvedeného
upustil s poukazom na skutočnosť, že v súvislosti so zavedením ustanovenia § 5b do zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vznikla súdu povinnosť prihliadnuť na premlčanie nároku zo zákona a
po vyhodnotení nároku ako premlčaného nebol viac dôvod vykonávať odporkyňou navrhnuté dôkazy
( znalecké skúmanie pravosti podpisu).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol,
a preto v spore úspešným účastníkom bola odporkyňa, avšak keďže si náhradu trov konania neuplatnila,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania jej nepriznal.
Súčasne súd priznal štátu náhradu trov konania podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže na základe uznesenia č. XC/XX/XXXX-XX zo
dňa 09.02.2015 bola súdom priznaná Slovenskej sporiteľni, a.s. náhrada vecných nákladov v sume 24,-
eur za poskytnutie súdom vyžiadaných listinných dôkazov, a to zo štátnych rozpočtových prostriedkov,
súd uložil takto vzniknuté trovy štátu nahradiť neúspešnému účastníkovi v spore, ktotým bol navrhovateľ.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odovolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda ,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §
205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.