Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714210381
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3714210381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: U. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX, zastúpený JUDr. V. A., advokátkou, advokátska kancelária A., Ul. S. XXX, proti odporcovi:
V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. pod O., Z. č. XXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.októbra 2014 č.
k. 10C/215/2014-17 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý

prispievať na navrhovateľa zvýšeným výživným zo sumy 160 eur mesačne na 200 eur mesačne, ktoré
bude poukazovať k rukám navrhovateľa vždy do 15 dňa v mesiaci, s účinnosťou od 07.10.2014.

Zameškané výživné za obdobie od 07.10.2014 do 28.02.2015 vo výške 189,60 eur súd povoľuje
odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou
rozsudku do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu prispievať na navrhovateľa zvýšeným výživným
zo sumy 160 eur mesačne na 180 eur mesačne, ktoré bude poukazovať vopred k rukám navrhovateľa,
vždy do 15. dňa v mesiaci, od 07.10.2014. Zameškané výživné za obdobie od 07.10.2014 do 29.10.2014
vo výške 16,12 eur zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval,
že navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zvýšil výživné odporcu na neho zo sumy 160
eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, s tým, že výživné na neho bolo naposledy upravované v
roku 2010, od kedy došlo k zmene jeho pomerov. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa je dôvodný sčasti. Vykonaným dokazovaním zistil, že od poslednej úpravy
výživného došlo na strane navrhovateľa k zmene pomerov, pretože sa stal študentom vysokej školy
mimo miesta bydliska, v súvislosti s čím mu objektívne vzrástli náklady na jeho výživu. Pri rozhodovaní

o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného vychádzal aj z príjmu odporcu, ktorý nepochybne v
porovnaní s obdobím posledného určovania výživného vzrástol. Konštatoval však, že v danej veci
považuje za dostačujúce zvýšenie výživného na navrhovateľa na sumu 180 eur mesačne, pretože
náklady navrhovateľa predstavujú spolu výšku 150 eur mesačne, takže navrhovateľovi na úhradu
ďalšíchjehopotriebzostaneešte30eurmesačne.Podotkol,žematkamánaďalejvyživovaciupovinnosťna navrhovateľa, preto po splnení vyživovacej povinnosti zo strany matky budú plne vykryté náklady
navrhovateľa na výživné. O trovách konania rozhodol s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.,
keď konštatoval, že navrhovateľ bol v konaní úspešný v rozsahu 14% a neúspešný v rozsahu 86%, teda

v konečnom dôsledku to znamená právo odporcu na náhradu účelne vynaložených trov vo výške 72%.
Pretože si však trovy odporca neuplatnil, súd o nich rozhodol tak, že mu náhradu trov nepriznal.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Poukázal na to, že v
odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že odporcovi k jeho dispozícii po zaplatení všetkých nákladov

z čistého príjmu 1.029,61 eur zostane suma 678,84 eur a túto môže v plnej výške využiť na svoje
potreby. Matka navrhovateľa si pritom pravidelne každý rok u svojho zamestnávateľa berie pôžičku
vo výške 1.000 eur, z ktorej mesačne spláca 83 eur. Ročne navrhovateľovi platí 500 eur na stavebné
sporenie, na svoje stavebné sporenie ročne 300 eur, musí zaplatiť drevo cca 600 eur, čo priemerne
na mesiac predstavuje 116 eur, ktoré musí matka zo svojho príjmu ušetriť. Mesačne platí inkaso 55
eur, svoju životnú poistku 21 eur a navrhovateľovi životnú poistku 21 eur, internet 18 eur mesačne,

doplnkové dôchodkové sporenie 22 eur mesačne. V apríli 2014 bola nútená si zobrať úver vo výške
1.080 eur na spotrebiče (chladnička, práčka). Po odpočte mesačných nákladov vo výške 382 eur z
čistej mzdy 890,17 eur tak matke zostane suma 495 eur, pričom podotkol, že v mesiaci máj 2014 bola
matke poskytnutá jednorazová odmena vo výške 355 eur za odpracované roky u zamestnávateľa, ktorú
poskytuje zamestnancom raz za 5 rokov, a ktorá ovplyvnila výšku hrubého i čistého príjmu. Poukázal

ďalej na to, že okrem nákladov uvedených súdom prvého stupňa má aj ďalšie náklady, spojené s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, ako aj kultúrne a športové potreby, t. j. všetky nevyhnutné
potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka a tieto mu zabezpečuje matka. Tvrdenie
otca, že nemá vedomosť o tom, či navrhovateľ študuje, resp. pokračuje v štúdiu a nemá možnosť to
zistiť, označil za nepravdivé s tým, že odporca o štúdiu vedel, pretože platil navrhovateľovi výživné v

školskom roku 2013 až 2014 a odcudzenie syna k otcovi zavinil svojim správaním práve odporca, ktorý
okrem výživného na syna ničím neprispieva, nespomenie si na jeho narodeniny, meniny a Vianoce.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že keďže sa navrhovateľ sám neprišiel vyjadriť na
súd, rád by vedel, ako sa dopracoval k sume 300 eur. Na dcéru R., študentku architektúry 5. Ročníka,
platí výživné 120 eur. Jeho mesačné výdavky spolu sú 675 eur, takže z čistého príjmu 1.029,61 eur

mu po odrátaní výdavkov zostane 354,60 eur. Dôrazne sa ohradil voči tvrdeniu, že zavinil odcudzenie
navrhovateľa k nemu; vždy sa k nemu choval čo najlepšie a o toto sa snažil aj po rozvode. Čo sa týka
materiálnej stránky, navrhovateľ mal vždy všetko čo chcel a pokiaľ sa syn potrebuje kultúrne a športovo
vyžiť, je už dosť dospelý na to, aby si privyrobil brigádne tak ako to robia jeho rovesníci.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného

súdu je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité
pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou

pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré
boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Priposudzovaní,činastalazmenapomerovnastraneoprávnenéhonavýživnom,resp.povinnéhorodiča
a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie
vyživovacej povinnosti, uvedených v § 62 Zák. o rodine.

Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ustanovenie § 62 ods. 2 prvá veta Zák.
o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ustanovenie § 75 ods. 1 Zák.
o rodine).V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu
výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ustanovenia § 62, resp. § 75 ods. 1 Zák.
o rodine.

Zo spisu odvolací súd zistil, že vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi bola naposledy určená
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 5P/17/2010-15 zo dňa 10.05.2010, ktorým súd
zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k vtedy maloletému navrhovateľovi na 160 eur mesačne od
01.05.2010. V tom čase bol navrhovateľ žiakom prvého ročníka Stredného odborného učilišťa O. v
A.. Odporca bol zamestnaný v spoločnosti Continental O. F., s.r.o. A., kde dosahoval priemerný čistý
mesačný zárobok 678,84 eur. Matka navrhovateľa bola zamestnaná v spoločnosti Y. O., s.r.o. A., kde

dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 790,09 eur. Odporca mal ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k dcére R., vo výške 120 eur mesačne.

V súčasnosti je navrhovateľ študentom druhého ročníka Slovenskej technologickej univerzity N.,
materiálno-technologickej fakulty so sídlom v H.. Matka navrhovateľa pracuje naďalej v spoločnosti Y.
O. F., s.r.o. A., kde dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 796,41 eur. Odporca pracuje v

spoločnosti Y. O. H. H., s.r.o. A., kde dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 1.029,61 eur.
Naďalej má vyživovaciu povinnosť k dcére R. W. vo výške 120 eur mesačne.

Z uvedeného je tak zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k výraznej
zmene pomerov, a to na strane navrhovateľa, ako aj odporcu. Navrhovateľ, ktorý bol v čase
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom žiakom prvého ročníka stredného odborného učilišťa v A.,

je v súčasnosti študentom druhého ročníka vysokej školy, kde cestuje pravidelne týždenne a na rozdiel
od predchádzajúceho času, kedy býval v rodičovskom dome, v súčasnosti býva na internáte, za ktorý
platí 60 eur mesačne. Keďže býva mimo domova, musí si platiť na internáte stravu, ďalšie náklady
nepochybne má spojené so štúdiom, v súvislosti s nákupom zošitov, kníh, študijných potrieb, ako
aj ďalšie náklady na oblečenie a hygienické potreby. K výraznej zmene pomerov došlo aj na strane

odporcu, ktorý v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia dosahoval priemerný čistý mesačný
zárobok vo výške 678,84 eur, zatiaľ čo v súčasnosti jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje
sumu 1.029,61 eur, teda od poslednej úpravy výživného došlo u neho k zvýšeniu priemerného čistého
mesačného príjmu o cca 350 eur mesačne. U matky navrhovateľa k zmene pomerov nedošlo; matka
dosahuje rovnaký príjem ako v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia.

Vzhľadom na takto konštatovanú zmenu pomerov je nepochybné, že návrh navrhovateľa na zvýšenie
vyživovacej povinnosti bol podaný dôvodne. Na rozdiel od súdu prvého stupňa však odvolací súd
dospel k záveru, že vzhľadom k zvýšeniu príjmu odporcu o cca 350 eur mesačne oproti stavu, ktorý
bol v čase prechádzajúceho súdneho rozhodnutia je odporca schopný plniť vyživovaciu povinnosť voči
navrhovateľovi aj vo vyššej sume, pričom za primeranú sumu odvolací súd považoval sumu 200 eur

mesačne, po zaplatení ktorej odporcovi stále zostane dostatok prostriedkov na zabezpečenie svojich
nevyhnutných výdavkov. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že výživné je osobné ako aj časovo
nezastupiteľné plnenie rodičov voči deťom, keďže rodičia majú túto povinnosť priamo zo zákona o
rodine, a sú povinní vyvinúť všetko úsilie, aby výživné, ktoré pokryje potreby detí, plnili, pričom v
zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto

prvoradou povinnosťou rodiča je plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.

Z uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcu zaviazal
platiť zvýšené výživné na navrhovateľa v sume 200 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu, t.
j. od 07.10.2014.

Zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu, t. j. od

07.10.2014 do konca mesiaca február 2015, ktoré predstavuje sumu 189,60 eur (za 23 dní mesiaca
október 2014 sumu 29,68 eur a za mesiace november, december, január a február sumu 40x4=160 eur),ktorú v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20
eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu

z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vzhľadom na čiastočný úspech oboch
účastníkov v konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .