Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 19, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6T/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414010055
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bohuslav Majerníček

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8414010055.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v trestnej veci obžalovaného T.

J. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 19. 12. 2014 takto

r o z h o d o l :

obž. Tomáš Kormoš, nar. 10. 12. 1990 v Starej Ľubovni, trvale bytom Bajerovce 128, okres Sabinov,
prechodne bytom Šrobárova 7, Prešov, obchodný zástupca

je vinný, že

ako otec mal. A. K. K., R.. X. X. XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o
rodine a rozsudkom Krajského súdu N. sp. zn. XCoP X/XXXX zo dňa 10. 3. 2011, právoplatným dňa
28. 3. 2011, bol zaviazaný prispievať na výživu mal. A. K. od 1. 1. 2011 mesačne po 80,- eur k rukám
matky U. K. do 15. dňa v mesiaci vopred, si túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne C. K., V. J., C.
D., V.. I., a inde riadne neplnil v období od 1. 6. 2012 až doposiaľ, kde v uvedenom období od 1. 6. 2012
do 16. 9. 2012 a od 28. 1. 2013 do 25. 4. 2013 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny N., pričom nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, taktiež

nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, o tieto ani nepožiadal, čím mu takto
za uvedené obdobie, s výnimkou doby, kedy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, po
uhradení sumy 100 eur dňa 23. 5. 2013, sumy 100 eur dňa 29. 6. 2013, sumy 100 eur, dňa 26. 10. 2013,
sumy 100 eur dňa 7. 11. 2013 a sumy 50 eur dňa 8. 1. 2014 vznikol dlh na výživnom ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia vo výške najmenej 990 eur

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

za to sa odsudzuje

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 ( dvanásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd výkon uloženého
trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať ) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť zaplatiť v skúšobnej
dobe zaostalé výživné a riadne platiť bežné výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Kežmarku podal dňa 27. 2. 2014 na T. J. obžalobu pod č. Pv
751/13/7703 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to : rodným
listom mal. dieťaťa, rozsudkom sp. zn. 6CoP 3/2011, kópiou poštových poukážok, výpismi z účtu,
správami z ÚPSVaR, Sociálnej poisťovne, evidenčnou kartou vodiča, správami o povesti obžalovaného,

odpisom z registra trestov.

Obžalovaný sa hlavného pojednávania nezúčastnil, súd preto po splnení zákonných podmienok vykonal
hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.

Súd z uvedeného dôvodu postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku čítal zápisnicu o výpovedi
obžalovaného z prípravného konania a z výsluchu konanom dňa 10. 12. 2014.

Obžalovaný uviedol, že si uvedomuje, že sa voči nemu vedie trestného stíhanie pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Vyživovaciu povinnosť voči mal. svojmu synovi A.

K. K. si riadne plnil až do mesiaca jún 2012. Od tohto obdobia si vyživovaciu povinnosť plnil nepravidelne
z dôvodu zlej finančnej situácie. Výživné uhradil iba v mesiaci máj 2013 a jún 2013, keď uhradil výživné
vo výške 200 eur. So synom sa stretáva len príležitostne, naposledy ho navštívil začiatkom roka 2013.
Ďalejnavýsluchupredsamosudcomuviedol,žedozačiatkudecembra2014bymalmaťdlhnavýživnom
vo výške 830 eur. Tieto peniaze v hotovosti zatiaľ nemá, ale v decembri 2014 by mal dostať výplatu

asi okolo 900 eur.

Svedkyňa U. K., matka mal. A. K. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že trvá na svojej výpovedi z
prípravného konania. V prípravnom konaní na výsluchu uviedla, že obžalovaný jej do mája 2012 vyplatil
všetko výživné. Ďalej uviedla, že od februára 2014, kedy bola podaná obžaloba jej otec mal. dieťaťa na

výživu nezaplatil nič a na výživnom obžalovaný aj za mesiac december 2014 dlhuje spolu 990 eur.

Z rodného listu maloletého A. K. K. vyplýva, že otcom mal. A. K. je obžalovaný T. J..

Rozsudkom Okresného súdu J. I.. U.. XP/XX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v N. I.p. zn.

6CoP 3/2011 bol obžalovaný zaviazaný platiť výživné na mal. A. K. od 1. 1. 2011 mesačne po 80 eur
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Z fotokópii poštových poukazov vyplýva, že obžalovaný uhradil matke mal. dieťaťa na výživnom dňa
22. 6. 2012 sumu 80 eur a dňa 15. 6. 2012 sumu 80 eur.

Z výpisov z účtu vyplýva, že obžalovaný uhradil na výživnom dňa 23. 5. 2013 sumu 100 eur, dňa 29. 6.
2013 sumu 100 eur, dňa 26. 10. 2013 sumu 100 eur, dňa 7. 11. 2013 sumu 100 eur a dňa 8. 1. 2014
sumu 50 eur.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v N. vyplýva, že obžalovaný od 1. 1. 2012 do 17. 12.
2013 nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi ani o príspevky k dávke. Obžalovaný bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR N., pracovisko Q. od 10. 4. 2012 do 16. 9. 2012, kedy bol vyradený
z evidencii pre nespoluprácu a od 28. 1. 2013 do 25. 4. 2013, kedy bol taktiež vyradený z evidencie
pre nespoluprácu.Zo správy zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný v minulosti nepoberal ku dňu 2. 12. 2013 dávku
v nezamestnanosti.

Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu v Sabinove mal súd zistené, že obžalovaný nemá v
evidencii ODI Sabinov evidované žiadne vozidlo.

Zo správy Okresného úradu I., katastrálny odbor vyplýva, že obžalovaný nie je evidovaný ako vlastník
nehnuteľnosti na príslušnom odbore.

Súd na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil
skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda že si úmyselne neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť vyplývajúca mu zo Zákona o rodine, napriek svojim schopnostiam a možnostiam voči svojmu
synovi mal. A. K. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov.

Zo znenia skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy uvedeného v ustanovení §
207 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že sa nevyžaduje, aby vyživovacia povinnosť a jej rozsah boli
určené rozhodnutím súdu v občianskoprávnom konaní. Súd v trestnom konaní je oprávnený posudzovať
tieto otázky samostatne ako predbežné otázky, pričom podľa ustálenej judikatúry aj v prípade ak bola v
občianskoprávnom konaní táto vyživovacia povinnosť a jej rozsah súdom určené, súd v trestnom konaní

nie je viazaný týmto rozhodnutím. Pri rozhodovaní o vine (§ 7 ods. 1 Trestného poriadku) totiž súd
v trestnom konaní existenciu zákonnej vyživovacej povinnosti u obžalovaného a jej rozsah posudzuje
samostatne v zmysle kritérií vyplývajúcich zo zákona o rodine.

Súd sa však v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom občianskoprávneho súdu o existencii

zákonnej vyživovacej povinnosti obžalovaného voči maloletému.
Obžalovaný napriek tomu, že bol zamestnaný ako obchodný zástupca a dosahoval čistý mesačný príjem
500 eur, si vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi neplnil, resp. plnil si ju nepravidelne, pričom od
februára 2014 do decembra 2014 výživné na maloleté dieťa nezaplatil vôbec.

Obžalovaný tak svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Objektívna stránka trestného činu spočíva v konaní obžalovaného, ktoré spočíva v tom, že obžalovaný
si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, následok

spočívajúci vo vzniknutom dlhu na nezaplatenom výživnom vo výške 990 eur, ako aj príčinnú súvislosť
medzi konaním a následkom.

Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom plnení vyživovacej povinnosti, pričom
obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem.

Subjektívnu stránku trestného činu predstavuje zavinenie, teda vnútorných psychický vzťah
obžalovaného k podstatným zložkám trestného činu, pričom v danom prípade v zmysle ustanovenia
§ 207 ods. 1 Trestného zákona na naplnenie znakov skutkovej podstaty daného trestného činu stačí
aj nedbanlivostná forma zavinenia. Súd mal však preukázané, že uvedeného skutku sa obžalovaný

dopustil formou úmyselného zavinenia, minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm.
b) Trestného zákona. Obžalovaný vedel, že svojim konaním sa dopúšťa páchania trestného činu
zanedbania povinnej výživy, čo vyplýva aj z jeho výpovede, keď uviedol, že má vyživovaciu povinnosť
voči maloletému synovi, ktorú si však neplnil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a z toho
dôvodu mu vznikol dlh na výživnom, a pre prípad, že záujem chránený trestným zákonom poruší alebo

ohrozí, bol s tým uzrozumený.

Subjektom tohto trestného činu môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať iného, ide teda o
špeciálny subjekt, pričom aj táto stránka skutkovej podstaty uvedeného trestného činu bola naplnená,
nakoľko z rodného listu maloletého A. K. vyplýva, že otcom mal. dieťaťa je obžalovaný. Plnenie

vyživovacej povinnosti rodiča (obžalovaného) je jeho zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa
nie je schopné samé sa živiť.Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol v zmysle § 34 ods. 4 trestného zákona na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa
a možnosti jeho nápravy.

Súd na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní zistil jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a
oľutovalho.Pokiaľideoosobuobžalovaného,zmiestabydliskajehodnotenývšeobecne,jehosprávanie
je štandardné a obžalovaný nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku. Z evidencie priestupkov

vyplýva,žesaobžalovanýdňa14.8.2013dopustilmajetkovéhopriestupkuvnákupnomcentre.Zodpisu
z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol ani raz súdne trestaný.

Pokiaľ ide o druh trestu, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
jeho výkonu, pretože má za to, že vzhľadom na doterajší život obžalovaného, keďže obžalovaný nebol
doteraz súdne trestaný, s prihliadnutím na to, že obžalovaný pracuje, a tým zabezpečuje finančné

prostriedkynaplneniesisvojejzákonnejvyživovacejpovinnosti,jesúdtohonázoru, ženazabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Vzhľadom na
prevahu poľahčujúcich okolností, súd postupoval podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, keď znížil hornú
hranicu trestnej sadzby stanovenú v rozmedzí až na dva roky o jednu tretinu a uložil obžalovanému
trest v rámci takto upravenej trestnej sadzby, pričom mu súčasne podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona

určil primeranú skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov a uložil podľa § 50 ods. 2 s použitím § 51 ods.
4 písm. d) Trestného zákona obžalovanému aj povinnosť v skúšobnej dobe splatiť zaostalé výživné a
riadne platiť bežné výživné.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V Kežmarku, dňa 19. 12. 2014