Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106200065
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1106200065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a

sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Boronia project
development, spol. s r.o., Nám. SNP 11, Bratislava, IČO: 35 907 151, práv. zast. TaylorWessing e/n/w/c
advokáti s.r.o., Panenská 6, Bratislava, proti žalovanému HERIX, s.r.o., Krížna 47, Bratislava, IČO: 35
691 379, práv. zast. FP LEGAL, s.r.o., Ružomberská 6, Bratislava, o 66.387,84 EUR s príslušenstvom
a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/1/2006-230
z 12.11.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/1/2006-230 zo

dňa 12.11.2012 potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
66.387,84 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % ročne odo dňa 29.12.2005 zo sumy 66.387,84
EUR do jej zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 3.319,39 EUR z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh a trovy
právneho zastúpenia vo výške 3.725,87 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu vo výške 59,75 EUR v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa rozhodol na základe výsledkov vykonaného

dokazovania, ktorými mal za preukázané, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 4.10.2004 bola
medzi pánom U. A. Z. N. M. Q., narodeným XX. A. XXXX, trvale bytom: C. XX, N., Q. a spoločosťou
SOLIDA Liegenschatfsverwertung Leoben GmbH (zapísaná v registri spoločností pod č. FN 177543) so
sídlom Altlirding 128, Irding, Rakúsko ako budúcimi kupujúcimi a žalovaným ako budúcim predávajúcim
uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Z obsahu zmluvy o budúcej zmluve (Preambuly) rovnako
jednoznačne vyplýva, že táto bola uzavretá v prospech právnickej osoby spol. s r.o. Boronia project
development (v tom čase ešte neexistujúceho žalobcu), v ktorej bude budúci kupujúci vlastniť obchodné

podiely a na ktorú sa uzavrie riadna kúpna zmluva.

Z vykonaného dokazovania mal súd rovnako za jednoznačne preukázané a medzi účastníkmi nebolo
sporné, že dňa 3.3.2005 pán U.K. A. Z. N. M. Q. a spoločnosť SOLIDA Liegenschaftsverwertung Leoben
GmbH, so sídlom Altlirding 128, Irding, Rakúsko, žalobca ako budúci kupujúci a žalovaný ako budúci
predávajúci uzavreli dodatok č. 1 k zmluve o budúcej zmluve.Z Preambuly bod 1.3 dodatku č. 1 vyplýva, že jeho podpisom pán U.K. A. Z. N. M. Q. a spoločnosť
SOLIDA Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH prestávajú byť zmluvnou stranou zmluvy o budúcej
zmluve a jej zmluvnou stranou sa stávajú výlučne žalobca ako budúci kupujúci a žalovaný ako

budúci predávajúci. Vzájomné záväzky medzi pánom U. A. Z. N. M. Q. a spoločnosťou SOLIDA
Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH vyplývajúce z uzavretej zmluvy o budúcej zmluve a
budúcim kupujúcim si títo vysporiadajú bez účasti budúceho predávajúceho medzi sebou. Z Preambuly
bod 1.1 dodatku č. 1 rovnako vyplýva, že Zmluva o budúcej zmluve zaväzuje žalobcu ako budúceho
kupujúceho od počiatku. Z obsahu dodatku č. 1 rovnako vyplýva, že tento bol uzavretý v zmysle § 50a

Občianskeho zákonníka a § 588 Občianskeho zákonníka.

Vsúvislostisnámietkouaktívnejlegitimáciežalobcuvpredmetnejvecisúdkonštatuje,žetútomalsúdza
jednoznačne preukázanú, ako bolo už aj vyššie spomenuté na základe dodatku č. 1 k zmluve o budúcej
zmluve uzavretého písomne dňa 3.3.2005, v zmysle ktorého žalobca vstúpil od počiatku (Preambula
Dodatku č. 1, bod 1.1 a bod 1.3) do práv a povinností budúceho kupujúceho vyplývajúcich mu zo zmluvy
o budúcej zmluve s tým, že vzájomné záväzky medzi pánom U. A. Z. N. M. Q. a spoločnosťou SOLIDA

Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH vyplývajúce z uzavretej zmluvy o budúcej zmluve a žalobcom
ako budúcim kupujúcim si títo mali vysporiadať medzi sebou bez účasti žalovaného ako budúceho
predávajúceho. Súd poukazuje na to, že s uvedenou zmenou v osobe budúceho kupujúceho vyslovil
súhlas svojím podpisom aj samotný žalovaný, teda zmenu pôvodne uzavretej zmluvy akceptoval.

V súvislosti s námietkou žalovaného o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve súd konštatoval, že mu

nebolo zrejmé, v čom žalovaný vidí neplatnosť uvedenej zmluvy. Súd poukazuje na to, že samotná
platnosť zmluvy o budúcej zmluve je závislá od toho, či zmluva o budúcej zmluve má podstatné
náležitosti zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 50a ods. 1 OZ, ale aj od toho, či jej obsahom
je aj dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy do takej miery, že zmluvné strany dohodli
aspoň spôsob určenia podstatných náležitostí budúcej zmluvy. Súd mal za to, že v tomto prípade bolo

uvedené splnené. Iné dôvody neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve súd v danom prípade nemal
preukázané. Pokiaľ ide o spornú skutočnosť, či žalobca žalovanému poskytol preddavok na kúpnu cenu
vo výške 2.000.000,- Sk, súd v rámci dokazovania mal preukázané, že žalovanému bola dňa 8.10.2004
zaplatená časť preddavku na kúpnu cenu vo výške 1.000.000,- Sk a dňa 22.10.2012 časť preddavku na
kúpnu cenu vo výške 1.000.000,- Sk. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú na základe listinných

dôkazov založených v súpise na č.l. 132-145, ako aj na základe výsluchu účastníkov na pojednávaní
súdu dňa 18.1.2008, z ktorého súdu jednoznačne vyplýva, že časť preddavku zaplatil pán U. A. Z. N.
M. Q. prostredníctvom tretej osoby - Q. Z. C. (uvedené vyplýva aj z prehlásenia založeného na č.l.
143 podpísaného aj samotným žalovaným) a časť preddavku vo výške 1.000.000,- Sk zaplatil pán Y.
ako konateľ spoločnosti SOLIDA Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH. Súd mal za jednoznačne

preukázané, že žalovaný ako budúci kupujúci uvedenú sumu ako preddavok na kúpnu cenu prijal, čo
sám žalovaný potvrdil vo svojich vyjadreniach, viď vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom žalovaný
nepoprel, že suma 2.000.000,- ako preddavok na kúpnu cenu mu bola uhradená, akurát spochybnil,
že táto mu nebola zaplatená v zmysle zmluvných dojednaní už pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, ale až sčasti dňa 8.10.2004 a vo zvyšnej časti dňa 22.10.2004.

V súvislosti so žalovaným namietanými skutočnosťami, že mu preddavok nebol zaplatený pri podpise
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že preddavok na kúpnu cenu bol žalovanému zaplatený v súlade s bodom 2.5 dodatku
č. 1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v zmysle ktorého sa pôvodný čl. III ods. 2 písmeno b/ z znení
„zmluvné strany sa dohodli, že budúci kupujúci zaplatí pri podpise tejto zmluvy a zmluvy preddavok

na celkovú kúpnu cenu vo výške 2.000.000,- Sk, ...“ zmenil tak, že „zmluvné strany sa dohodli, že
budúci kupujúci zaplatí do 30 dní odo dňa podpisu zmluvy preddavok na celkovú kúpnu cenu vo výške
2.000.000,- Sk, a to prevodom na účet predávajúceho uvedený v záhlaví tejto zmluvy....“, pričom k
podpísaniu zmluvy došlo dňa 4.10.2004 a preddavok bol zaplatený v plnej výške dňa 22.10.2004.

Súd v súvislosti so žalovaným namietanými skutočnosťami rovnako konštatoval, že preň nebolo

rozhodujúce, akým spôsobom (či prostredníctvom tretej osoby, alebo priamo budúcim kupujúcimi) bola
suma 2.000.000,- Sk žalovanému zaplatená.Z čl. II bod 1 zmluvy o budúcej zmluve v znení dodatku č. 1 vyplýva, že Kúpna zmluva mala byť uzavretá
najneskôr do 10 dní odo dňa zápisu záložného práva v prospech R. C., B..K.. v súlade s čl. IV ods.
1 zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam alebo ich častiam podľa dohodnutého postupu najneskôr tak,

aby sa budúci kupujúci stal vlastníkom nehnuteľnosti pred 30.4.2005, mimo prípadov vis major.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy nedošlo, a že žalobca
pre nesplnenie si záväzku žalovaným od zmluvy o budúcej zmluve, v znení jej dodatku č. 1,
v zmysle § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dňa 28.12.2005 odstúpil. Rovnako nebolo pre súd
sporné, že žiadna zo zmluvných strán nevyužila možnosť domáhať sa v lehote jedného roka na súde,
aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Súd mal tak za to, že žalobcom uplatnený

nárok na vrátenie preddavku na kúpnu cenu, ktorý bol pre súd preukázateľne žalovanému zaplatený,
má povahu bezdôvodného obohatenia, t.j. majetkového prospechu získaného z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, na vydanie ktorého má žalobca nárok v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka, a to proti tomu, kto ho získal, teda proti žalovanému.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd nárok žalobcu za jednoznačne preukázaný, a preto

zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.000.000,- Sk (66.387,84 EUR) z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na záver konštatoval, že na žalovaným namietané skutočnosti ohľadom otvorenia akreditívu a
ohľadom toho, že kúpna cena pôvodne dohodnutá medzi účastníkmi nebola zo strany žalobcu napriek
jeho prísľubom navýšená, súd vzhľadom na uplatnený nárok žalobcu a výsledky dokazovania vo veci

neprihliadal a tieto ani nedokazoval.

Vzhľadom na omeškanie žalovaného s vrátením preddavku na kúpnu cenu žalobcovi, považoval
súd s poukazom na citované ustanovenia zákona žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 6 % ročne odo dňa 29.12.2005 (deň nasledujúci po dni odstúpenia od zmluvy) za
oprávnený.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto
súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo
zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 3.319,39 EUR podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 3.725,87 EUR podľa ust. § 10 ods. 1 v
spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ a s § 14 ods. 4 a ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Uznesením zo dňa 30.10.2006 bola za tlmočníčku ustanovená T. Š.. Uznesením zo dňa 24.4.2008 súd
priznal tlmočníčke T. Š. tlmočné vo výške 59,75 EUR zo štátnych finančných prostriedkov. Nakoľko v
konaní mal plný úspech žalobca, súd zaviazal žalovaného na náhradu trov štátu vo výške 59,75 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne vykonal dôkazy, a to zmluvu o
budúcej zmluve a jej dodatok, keď tieto neprečítal na pojednávaní. Ak by tak bol urobil, bol by zistil, že
v zmluve o budúcej zmluve je zásadný rozpor v totožnosti účastníka, keď v záhlaví zmluvy o budúcej
zmluvejeuvedenýakoúčastníkspoločnosťSolidaLiegenschaftsverwertungLeobenGmbH,alevparafe
na každej strane zmluvy, ako aj pri podpisoch účastníkov je uvedené, že zmluvu podpisuje spoločnosť

Solida Liegenschaftsverwertung GmbH. Poukázal na to, že obdobná chyba je aj v spoločenskej zmluve,
ktorou bol neskôr založený žalobca. Uviedol, že vzhľadom na uvedené je potom otázne, kto bol
zmluvnou stranou, keď dodatok č. 1 k zmluve o budúcej zmluve podpísala už spoločnosť Solida
Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH, pričom absentuje sporná pečiatka, a názov spoločnosti je
tam vytlačený. Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.2004 podpísali dve osoby v

prospech spoločnosti Boronia project development, kde bude vlastniť obchodné podiely, nakoľko všaktretia oprávnená osoba neexistovala v čase uzatvorenia tejto zmluvy, je zmluva podľa § 39 Obč. zák.
neplatná. Zmluvu označil aj za neplatnú pre rozpor so zák. č. 202/95 Z.z., keďže obidvaja účastníci
zmluvy boli v zmysle devízového zákona nespôsobilé osoby. Poukázal ďalej na to, že zmluvné strany

konali vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, a preto zmluva nemohla byť uzatvorená v zmysle
§ 64 Obch. zák.. Ďalej poukázal na to, že nepopiera, že obdržal sumu 2.000.000,- Sk, sporné však je,
od koho ju prijal a kto, ak niekto vôbec, je oprávnený na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak k nemu
došlo. Ďalej vytýkal súdu, že pri pojednávaní dňa 12.11.2012 nevykonal dôkaz, vyjadrenie žalovaného
zo dňa 2.11.2012, ktoré bolo založené do súdneho spisu, jeho prečítaním na pojednávaní. Súdu prvého

stupňa ďalej vytýkal, že nevypočul ním navrhovaných svedkov, ktorí mali vypovedať o spôsobe využitia
obdržanej sumy 2.000.000,- Sk, ktorú použil na vykúpenie pozemkov od dovtedajších vlastníkov a ich
následný odpredaj na žalobcu.

Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že na pojednávanie
konané dňa 12.11.2012 žalovaný priniesol dôkazy, ktoré mal k dispozícii už minimálne päť rokov.
Poukázal na to, že medzi účastníkmi, resp. stranami zmluvy nebolo sporné, že zmluvnou stranou mala

byť spoločnosť Solide Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH, o čom svedčí aj obsah dodatku č. 1,
ktorý bol podpísaný tak pôvodnými zmluvnými stranami zmluvy, t.j. žalovaným, pánom N. M. Q. a
spoločnosťou Solide Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH ako aj žalobcom. Žalovaný dodatok č.
1 podpísal a nevyjadril nijakú pochybnosť o totožnosti zmluvných strán či samotného dodatku č. 1.
Za nedôvodné označil aj námietky žalovaného, týkajúce sa devízového zákona, pretože na základe

zmluvy nedochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ku ktorému by
došlo až na základe samotnej kúpnej zmluvy, v ktorej by však ako nadobúdateľ figuroval žalobca. Za
nedôvodnú označil aj ďalšiu námietku žalovaného, týkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu. Poukázal
na list žalovaného zo dňa 21.4.2005, v ktorom potvrdil prijatie sumy 2.000.000,- Sk ako aj to, že táto
bola obdržaná ako plnenie zo zmluvy. Ďalej konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že sa

súd prvého stupňa oboznámil s vyjadrením žalovaného zo dňa 2.11.2012, nakoľko reaguje na všetky
námietky žalovaným v ňom uvedené.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi napadnutého rozsudku, a to z dôvodov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p.. Z podania žalovaného zo dňa 21.4.2005 nepochybne vyplýva, že prijatú sumu
2.000.000,- Sk prijal ako plnenie na zmluvu o budúcej zmluve, a poskytnutie peňažných prostriedkov v
tom čase zakladateľovi spoločnosti považoval za konanie žalobcu, a nie právne úkony v mene osoby
odlišnej od žalobcu. Taktiež vo vyjadrení zo dňa 5.6.2006 žalovaný uvádza, že napriek dohode v
skutočnosti zo strany žalobcu došlo k plneniu sčasti až dňa 8.10.2004 a zostatok sumy z dohodnutého

preddavku bol uhradený až dňa 22.10.2014. Uvedené vyjadrenia samotného žalovaného svedčia o
aktívnej legitimácii žalobcu.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného, že súd nevykonal riadne dôkazy, keď
zmluvu o budúcej zmluve a jej dodatok neprečítal na pojednávaní, keď zo zápisnice zo dňa 12.11.2012
vyplýva, že sa čítal obsah spisu na č.l. 1 - 207, teda aj uvedená zmluva s dodatkom 1, ktoré sú založené

na č.l. 8 - 18 spisu. Ďalej je síce pravdou, že súd prvého stupňa nečítal na pojednávaní dňa 12.11.2012
písomné vyjadrenie žalovaného, avšak na pojednávaní vypovedal za žalovaného jednak D. Z. a k veci
sa tiež vyjadroval jeho právny zástupca, takže neprečítanie jeho písomného vyjadrenia nemá žiaden
nepriaznivý dopad do práv žalovaného.V súvislosti s žalovaným tvrdeným porušením devízového zákona sa odvolací súd stotožnil s názorom
žalobcu, že nemohlo dôjsť k jeho porušeniu, nakoľko na základe zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej
zmluvy nedochádza ešte k prevodu vlastníckeho práva.

Za nedôvodné považoval odvolací súd aj námietky žalovaného, týkajúce sa označenia budúceho
kupujúceho, keď napriek určitým nepresnostiam je z dodatku č. 1 zmluvy, ako aj z ďalších
podaní žalovaného zrejmé, že nemal žiadne pochybnosti, že zmluvu ako jeden zo zakladateľov
žalobcu uzatvára spoločnosť Solide Liegenschaftsverwertung Leoben GmbH v zmysle § 64 Obch. zák..
Skutočnosť, že za osobu oprávnenú a povinnú zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve považoval žalovaný

žalobcu, nepochybne vyplýva z vyjadrenia žalovaného z 5.6.2006, ako aj 21.4.2005.

Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu jeho trov. Nakoľko si žalobca náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods.
2 O.s.p. nevyčíslil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.