Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by JUDr. Karol Krochta

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/76/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211201096
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8211201096.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu M. R., S. XX, XXX

XX F., zastúpeného JUDr. Jánom Škrabom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 200, 089 01
Svidník proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26,
IČO: 31 383 408, o zaplatenie 440,68 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 440,68 € s 9% ročným úrokom z omeškania
od 27.08.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia 693,59 € a iných trov
konania vo výške 52,-€ na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Škraba, advokáta, Sov. hrdinov
200, Svidník, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.02.2011, v ktorej ako žalovaných označil

Wüstenrot poisťovňu, a.s ( pôvodne žalovaný v 1./ rade) a Slovenskú kanceláriu poisťovateľov ( pôvodne
žalovaný v 2./ rade ) domáhal, aby súd uložil týmto žalovaným spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu
440,68 € s 2 % úrokom z omeškania od 27.08.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu
odôvodňoval tým, že dňa 09.06.2010 mu počas jazdy jeho motorovým vozidlom I. N. XXX V. v obci
S. vznikla škoda na čelnom skle ktorú mu spôsobil kameň odskočený od kolesa vozidla jazdiaceho
pred ním I. N. XXX N., ktorého vlastníkom je M. O.. V žalobe tvrdil, že vlastník vozidla, teda škodca
mal na predmetné motorové vozidlo uzatvorenú poistnú zmluvu o povinnom poistení s poisťovňou -

žalovaným v 1/ rade, preto v súlade s ust.§ 4 ods.2 písm.b)

zák.č.381/2001 Z.z. žalobca uvedenej poisťovni predložil Prehlásenie poškodeného zo dňa 15.06.2010
a zaslal faktúru č.FV 100001 zo dňa 17.06.2010 znejúcu na sumu 440,68 € a tiež príjmový doklad č.1
zo dňa 17.06.2010 o jej zaplatení. Uviedol, že listom zo dňa 23.07.2010 č.UNP/11758 mu žalovaný
v 1./ rade oznámil, že nie je možné jednoznačne preukázať priebeh a spôsob poistnej udalosti, čím
nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkou poisteného motorového
vozidla pričom túto nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť ani poistený a uvedené stanovisko k
riešeniu škodovej udalosti žalovaný v 1./ rade potvrdil aj pri riešení odvolania žalobcu proti uvedenému

stanovisku. Žalobca v žalobe tvrdiac, že mu bolo odmietnuté priznanie náhrady škody, aj keď mu toto
právo podľa §4 a násl. zák.č. 281/2001 Z.z. prislúcha, lebo preukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom
škodyaprevádzkoupoistenéhomotorovéhovozidlažiadalabyopovinnostinahradiťtútoškoduvovýške
440,68 € rozhodol súd.

Stanovisko žalovaného v 1/ rade k žalobe bolo také, že žaloba je nedôvodná. Uviedol, že podľa
oznámenia o poistnej udalosti doručeného mu poisteným k škodovej udalosti došlo tak, že počas jazdy
bol odhodený kameň na predné sklo vozidla poškodeného, pričom žalobca ako právny dôvod pre vzniksvojej pohľadávky vidí zodpovednosť poisteného za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového
vozidla v spojení s existenciou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla medzi poisteným a žalovaným v 1./ rade. Žalovaný v 1./ rade tvrdil, že už listami zo dňa

23.07.2010 a 26.08.2010 bolo žalobcovi oznámené, že nie je možné spoľahlivo a objektívne preukázať,
že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení o
poistnej udalosti a teda že je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle žalobcu
a prevádzkou motorového vozidla a že škoda na motorovom vozidle poškodeného vznikla v súvislosti
s predmetnou dopravnou nehodou. Podľa žalovaného v 1./ rade v danom prípade poistený vodič

neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad
nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pričom žalobca v žalobe ani
neuvádza z akého porušenia povinnosti mala škoda vzniknúť ani žiadne dôkazy o tom ako k poškodeniu
skla došlo. Podľa žalovaného v 1./ rade prevádzateľ vozidla, ktorým tu je poistený síce v zmysle §
427 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu objektívne a na vznik jeho zodpovednosti tak nie
je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačujúce je preukázanie, že škoda vznikla v súvislosti s

osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vzniku škody a kauzálneho nexu medzi nimi, ale
je na poškodenom aby preukázal naplnenie týchto podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti,
keďže zákon č.381/2001 Z.z. v § 4 ods.2 požaduje preukázanie nároku poškodeného a žalobca doposiaľ
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou vzniknutou
na jeho motorovom vozidle. Podľa žalovaného v 1./ rade príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená,

domnelá, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného ktorý musí preukázať bezprostredný vzťah medzi
príčinou a následkom. Keďže v prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka
musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky a následkom vznik škody, žalobca nesúci dôkazné
bremeno je podľa žalovaného v 1./ rade povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou

povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom.
Podľa žalovaného v 1./ rade v prípade vymrštenej skalky od kolies vozidla si vodič vzhľadom na jej
hmotnosť nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies takáto skalka odletela, lebo túto skutočnosť
vzhľadom na pomer hmotnosti skalky a vozidla nemôže zaregistrovať a aj

poškodenýmoholzaregistrovaťažnárazskalkynačelnéskloanemoholvidieť,žeskalkabolavymrštená

práve motorovým vozidlo poisteného. Preto nie je dokázané a objektívne preukázateľné, že príčinou
škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla a preto nemôže byť dostatočne
preukázaný ani kauzálny nexus v dôsledku čoho je potom potrebné žalobu zamietnuť pre nepreukázanie
tvrdeného nároku. Žalovaný v 1./ rade tiež tvrdil, že ak by aj bola príčinná súvislosť preukázaná,
bolo by žalobu potrebné zamietnuť pre existenciu liberačných dôvodov na strane poisteného podľa §

428 Občianskeho zákonníka, nakoľko skalka ležiaca na vozovke je vonkajšou okolnosťou nemajúcou
pôvod v prevádzke a za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať je možné prevádzkovateľa liberovať zo
zodpovednosti za takúto škodu, pričom možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia,
ktoré možno požadovať sa posudzuje objektívne. Bolo by podľa žalovaného v 1./ rade absolútne

formalistické a nespravodlivé od vodiča požadovať, aby sústredil svoju pozornosť na každú, i najmenšiu
skalku na ceste a snažil sa jej vyhnúť, lebo je to objektívne nemožné a preto je vodič a rovnako s
ním prevádzateľ liberovaný zo zodpovednosti za škodu. Za takejto situácie, pri ktorej sa škodca zbavil
zodpovednosti je potom nespravodlivé požadovať zaplatenie náhrady škody od poisťovne, ktorá v takom
prípade nie je povinná škodu nahradiť, keďže nie je daná zodpovednosť poisteného. Žalovaný v 1./ rade

namietajúc popri nároku na zaplatenie istiny aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania preto žalobu
navrhoval zamietnuť v celom rozsahu

Stanovisko žalovaného v 2./ rade k žalobe bolo také, že so žalobou nesúhlasí lebo vo veci nie je pasívne
vecne legitimovaný, nakoľko rieši len prípady škody spôsobenej nepoisteným motorovým vozidlom a v
danom prípade je zo žaloby zrejmé, že motorové vozidlo škodcu bolo v čase dopravnej nehody riadne

poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou u žalovaného v 1./ rade.
Namietajúc nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie preto žiadal žalobu proti nemu zamietnuť.

Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom dňa 17.01.2013 č.k.6C/76/2011-108 tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietol ( prvý výrok) a vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva ( druhývýrok). Rozhodol tak preto, lebo nepovažoval za preukázané tvrdenie žalobcu, že príčinou vzniku
škody na jeho vozidle bolo vymrštenie kameňa spod motorového vozidla M. O. v konaní vystupujúceho
ako svedok, pričom podľa súdu i keby k spôsobeniu škody žalobcovi skutočne došlo vymrštením

kameňa spod vozidla M. O., ten by bol zbavený zodpovednosti za škodu, lebo v danom prípade by
síce škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky ( následkom pohybu vozidla, resp. rotácie
jeho kolies ) avšak táto škoda by bola spôsobená okolnosťami, ktoré pôvod v prevádzke nemajú
( vymršteným kameňom ležiacim na ceste súvisiacim s cestou, nie s motorovým vozidlom) čo je
vonkajšou a nepredvídateľnou okolnosťou pri ktorej svedok škode objektívne nemohol zabrániť ani

pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné od neho požadovať. Súd na vozovke ležiaci kameň
vyhodnotil ako vonkajšiu okolnosť existujúcu mimo samotného vozidla, nemajúcu pôvod v prevádzke
obdobnú takým vonkajším okolnostiam ako sú konanie tretích osôb, zvierat, či prírodné javy. Podľa
názoru súdu, ak by teda aj škoda bola spôsobená kameňom vymršteným spod vozidla svedka M. O.
takým spôsobom, ako to tvrdil žalobca, nebola by spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke
a svedok jej objektívne nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné od neho

požadovať. Pri popisovanej situácii nie je totiž možné od prevádzateľa vo všeobecnosti považovať
väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdu

primeranou rýchlosťou, nakoľko je objektívne nemožné a naopak, hrozilo by vznikom podstatne väčších
škôd ak by tento pri jazde sústredil svoju pozornosť na každý malý kameň na ceste, ktorý vo väčšine
prípadov ani nie je objektívne možné spozorovať a snažil sa mu vyhnúť. Podľa súdu teda aj keby u

žalovaného v 1./ rade poistený svedok v danom prípade ako prevádzateľ vozidla spôsobil škodu, z
dôvodu liberácie by bol zodpovednosti za ňu zbavený. Súd mal za to, že pri neexistencii zodpovednosti
svedka M. O. za škodu nevznikla žalovanému v 1./ rade povinnosť nahradiť ju za neho žalobcovi. Voči
žalovanému v 2./ rade súd žalobu zamietol preto, lebo vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade žalobca v
priebehu konania neuviedol ani jednu jedinú skutočnosť, na základe ktorej by tomuto žalovanému mala

vzniknúť povinnosť hradiť mu škodu spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1./ rade ako sa toho žalobca
domáhal. Žalobca vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade svoju žalobu v priebehu konania vôbec ničím
nezdôvodnil, vôbec neuviedol, z čoho vyvodzuje vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v 2./ rade, čo
síce podľa názoru súdu nebolo nedostatkom pre ktorý by v konaní nemohlo byť pokračované a nebránilo
to prejednaniu žaloby, ale uvedená skutočnosť sama osebe pre neunesenie bremena tvrdenia bola

dôvodom na zamietnutie žaloby aj voči žalovanému v 2./ rade.

Proti obom výrokom predmetného rozsudku podal žalobca odvolanie o ktorom Krajský súd v Prešove
ako odvolací súd rozhodol rozsudkom zo dňa 28.01.2014 č.k.19Co/92/2013-132 tak, že napadnutý
rozsudok v časti, v ktorej bola zamietnutá žaloba vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade a v súvisiacom
výroku o trovách konania potvrdil a v časti v ktorej bola zamietnutá žaloba voči žalovanému v 1./ rade

a v súvisiacom výroku o trovách konania rozsudok zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Podľa krajského súdu pri zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1./ rade došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany prvostupňového súdu. Škoda spôsobená kameňom
vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla je podľa názoru krajského súdu vysloveného
v odôvodnení jeho rozsudku škodou, ktorá je spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke

motorového vozidla najmä v dôsledku rýchlosti vozidla a ak je škoda spôsobená odmrštením kameňa
z vozovky, spôsobeného pohybom motorového vozidla poisteného škodcu ( prevádzateľa vozidla) po
vozovke do čelného skla vozidla poškodeného ( žalobcu), ktoré sa v dôsledku nárazu kameňa poškodilo,
ide nepochybne o okolnosť majúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla škodcu, lebo bola vytvorená
súčinnosťou pohybu ( prevádzky) motorového vozidla škodcu a stavu vozovky, a teda mala pôvod v

prevádzke vozidla, aj s poukazom na skutočnosť, že bez prevádzky vozidla škodcu by ku škode nedošlo.
Krajský súd poukázal v tejto súvislosti aj na stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej
banky Slovenska k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom
vymršteným spod kolies iného motorového vozidla v zmysle ktorého v prípade škody na čelnom skle

je vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla okolnosťou ktorá má pôvod v prevádzke.
Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies a aj keď kameň
nie je súčasťou vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň
zostalnasvojommiestenacesteakjehovymršteniuavznikuškodybynedošlo.Podľatohtostanoviskas
ktorým sa krajský súd podľa svojho tvrdenia plne stotožnil je príčinou vymrštenia kameňa ktorý nárazom

do čelného skla spôsobí škodu prevádzka motorového vozidla a teda ak škoda na čelnom skle bolaspôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi
udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ preto zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má

uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.

Krajský súd uložil súdu prvého stupňa opätovne posúdiť a vyhodnotiť dôkazy, predovšetkým oznámenie
o poistnej udalosti v ktorom škodca vyhlásil, že nárok žalobcu považuje za oprávnený a že všetky
údaje uvedené v oznámení sú pravdivé, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Podľa názoru krajského
súdu z výpovede škodcu nevyplýva, že by došlo k zásadnému spochybneniu skutočností uvedených v
oznámení o poistnej udalosti, naopak škodca potvrdil zásadnú skutočnosť, že viedol motorové vozidlo

pred vozidlom žalobcu a že k poistnej udalosti skutočne došlo tak, ako tvrdil žalobca ktorý tento dej
pozorovať mohol. Krajský súd poukázal na to, že dôkazné bremeno má v tomto smere žalovaný v 1./
rade, ktorý žiadnym dôkazom nepreukázal, že k nehode malo dôjsť iným spôsobom ako ho popísali
žalobca a škodca v oznámení o poistnej udalosti, keď aj prvostupňový súd mal preukázané, že motorové
vozidlá jazdili za sebou v presne vymedzenom čase a trase. Pokiaľ žalovaný 1./ rade spochybňuje

tvrdenie žalobcu, tak je podľa krajského súdu na ňom, aby svoju obranu preukázal nielen tvrdením ale
aj dôkaznými prostriedkami. Bude preto podľa krajského súdu úlohou súdu prvého stupňa v súlade s
týmto právnym názorom a po posúdení prípadných dôkazov predložených účastníkmi, predovšetkým
žalovaným, v 1./ rade ktorý v konaní spochybňuje tvrdenie žalobcu o škodovej udalosti opätovne
rozhodnúť.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 17.01.2013
č.k.6C/76/2011-108 bol v časti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2./ rade a v súvisiacom
výroku o trovách konania potvrdený a v časti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1./ rade a v

súvisiacom výroku o trovách konania zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, bolo povinnosťou súdu opätovne konať a rozhodnúť o žalobe žalobcu proti žalovanému v
1./ rade- Wüstenrot poisťovňa, a.s., ( ďalej bude označovaný už bez číslovania iba ako „žalovaný“) pri
viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu a taktiež rozhodnúť o trovách konania medzi žalobcom
a týmto žalovaným.

Pri opätovnom prejednaní veci súd nariadil pojednávanie na ktoré sa žalovaný ani v jednom prípade
nedostavil. Svoju neúčasť zakaždým ospravedlnil so súhlasom prejednania veci v jeho neprítomnosti s
tým, že žiada rozhodnúť na základe predložených dôkazov. V súlade s ust.§ 101 ods.2 Občianskeho
súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného
s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalobca v konaní nasledujúcom po rozhodnutí odvolacieho súdu trval na dôvodnosti svojho nároku voči
žalovanému. Vykonané dokazovanie podľa žalobcu nespochybňuje, že ku škodovej udalosti došlo tak,
ako to popísal. Poukázal tiež na vyslovený názor krajského súdu v zmysle ktorého je to žalovaný, kto
má produkovať dôkazy na preukázane, že k škodovej udalosti došlo inak ako tvrdí a preukázal žalobca
s tým, že žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol. Vo vzťahu k začiatku omeškania žalovaného s

peňažným plnením, do ktorého požaduje úrok z omeškania žalobca na pojednávaní uviedol, že dňa

26.08.2010 mu žalovaný oznámil, že jeho nárok neuznáva, preto úrok z omeškania žiada odo
nasledujúceho dňa. Žalobca v tejto časti konania zmenil žalobu v časti požadovaných úrokov z
omeškania tak, že namiesto pôvodne požadovanej sadzby 2 % ročne žiadal sadzbu 9 % ročne a
navrhoval tak žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu 440,68 € % s 9 % ročným úrokom z

omeškania od 27.08.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 03.06.2014 súd takto navrhovanú zmenu žaloby pripustil, predmetom konania pretoďalej bolo zaplatenie sumy 440,68 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 27.08.2010 do zaplatenia
a náhrada trov konania.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, tu v konaní nasledujúcom po rozhodnutí krajského súdu k žiadnej zmene

nedošlo, nakoľko účastníci žiadne nové dôkazy súdu nepredložili ani neoznačili, vo vzťahu k zistenému
skutkovému stavu nemal výhrady ani odvolací súd ktorý vyčítal len jeho nesprávne právne posúdenie,
preto súd len pripomína skutkový stav zistený už v predchádzajúcom konaní.

Dňa 16.06.2010 žalobca do podateľne žalovaného rade doručil Oznámenie poškodeného o poistnej
udalosti datované dňom 11.06.2010, v ktorom uviedol, že dňa 09.06.2010 v čase 16:15 došlo na ceste
medzi obcami Vaniškovce a Raslavice k nehode tak, že pri jazde mu bol od pred ním idúceho vozidla do

skla odhodený kameň, ktorý toto predné sklo jeho auta Fiat Multipla EČV:N. XXX V. rozbil. Ako držiteľa
vozidla, ktorým bola škoda spôsobená a zároveň poistníka žalobca označil M. O.. Uvedené súd zistil z
predloženého tlačiva Oznámenia poškodeného o poistnej udalosti nachádzajúceho sa na čl.39 spisu.

V ten istý deň M. O. ako poistník a súčasne poistený u žalovaného do podateľne žalovaného doručil
Oznámenie o poistnej udalosti datované dňom 11.06.2010, v ktorom uviedol, že dňa 09.06.2010 v čase

16:15 došlo na ceste medzi obcami Vaniškovce a Raslavice k nehode tak, že pri jazde dvoch vozidiel
za sebou bol kolesom jeho auta PEUGEOT 405 odhodený kameň na predné sklo motorového vozidla
Fiat Multipla EČV:N. XXX V. poškodeného M. R. v dôsledku čoho bolo toto sklo rozbité. Ako držiteľ a
súčasne aj vodič vozidla, ktorým bola škoda spôsobená je v oznámení uvedený M. O.. Podľa uvedeného
oznámenia na nehode nebolo zúčastnené žiadne ďalšie vozidlo, nedošlo pri nej k škode na zdraví ani

ku škode na cudzom majetku, pričom je v ňom uvedené, že poškodený požiadal o náhradu škody, ktorú
požadoval od M. O. s tým, že náhrada mu doposiaľ nebola poskytnutá a v tlačive oznámenia M. O.
uviedol,ženárokpoškodenéhopovažujezaoprávnený.Vyššieuvedenéskutočnostibolizistenéztlačiva
Oznámenia o poistnej udalosti nachádzajúceho sa na čl.40 spisu.

Z faktúry číslo FV 100001 zo dňa 17.06.2010 bolo zistené, že žalobca si dal poškodené čelné sklo

vymeniť,pričomzavýmenučelnéhosklanapoškodenomvozidleFiatMultiplabolažalobcovivyúčtovaná
k zaplateniu suma 440,68 €, ktorú uhradil dňa 17.06.2010, ako to vyplýva z príjmového pokladničného
dokladu na čl.6 spisu. Z faktúry č. FV 100001 bolo ďalej zistené, že táto bola dňa 18.06.2010 predložená
žalovanému v jeho pobočke v Bardejove, čo bolo potvrdené odtlačkom firemnej pečiatky žalovaného
a podpisom prevzatia.

Svedok M. O. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v predmetný deň išiel autom z F. W. S., pričom
za ním išlo auto žalobcu, ktorý po tom, čo svedok odstavil svoje auto doma prišiel hneď za ním a ukázal
mu že má prasknuté čelné sklo. Uviedol, že predtým auto žalobcu nevidel viac ako mesiac. Svedok
s určitosťou nevedel

uviesť, či k poškodeniu skla došlo v dôsledku toho, že šiel svojim vozidlom pred žalobcom. Uviedol, že

mal za to, že udalosť sa stala tak ako to opisuje žalobca keďže žalobca za ním hneď prišiel.

Z listu zo dňa 23.07.2010 ( čl.5 spisu) adresovaného žalobcovi a označeného ako „Oznámenie
stanoviska k škodovej udalosti č.7106901710-čelné sklo zo dňa 09.06.2010“ súd zistil, že žalovaný v
ňom žalobcovi oznámil, že nie je oprávnený vysporiadať mu náhradu škody, lebo na základe oznámenia
a následného šetrenia poistnej udalosti nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá

deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti a teda v zmysle
ustanovenia § 5 odsek 1, písmeno h) zákona č.381/2001 Z.z. nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi
vznikomškodynavozidležalobcuaprevádzkoumotorovéhovozidlapoisteného.Vuvedenomoznámení
žalovaný tiež uviedol, že v zmysle skutkového stavu a priebehu vzniku škody ani poistený prihliadnuc ku
všetkým okolnostiam nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu, ako

aj škodu samú v danom čase na danom mieste.V ďalšom žalobcovi adresovanom liste zo dňa 26.08.2010 ( čl.4 spisu) označenom ako „Oznámenie
stanoviska k odvolaniu voči zamietnutiu škodovej udalosti č.7106901710-čelné sklo zo dňa 09.06.2010“,
mužalovanýoznámil,ženazákladeodvolaniažalobcuzabezpečilkontroluriešeniapredmetnejškodovej

udalosti výsledkom ktorej je konštatovanie, že poistený nezodpovedá za vzniknutú škodu, lebo poistený,
resp. vodič si počas prevádzky vozidla v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý
odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla a teda nie je možné objektívne preukázať,
že predmet ( kameň ) či kamene, ktoré poškodili čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa boli
vymrštené prevádzkou motorového vozidla poisteného. Preto ani súhlasné vyhlásenie poisteného a

poškodeného, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako je to uvedené v oznámeniach o poistnej udalosti
nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného v danom čas na
uvedenom mieste.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania tak súd považuje za preukázané, že dňa 09.06.2010
v čase cca 16:15 žalobca viedol svoje motorové vozidlo Fiat Multipla EČV N. XXX V. medzi obcami F.
V. S., pričom pred ním jazdilo vozidlo Peugeot 405 ktorého držiteľom je M. O., ktorý v tom čase toto

vozidlo aj viedol ako vodič. Súd tiež považuje za preukázané že M. O. ako poistník mal pre prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového uzavretú poistnú zmluvu s poisťovňou
Wüstenrot poisťovňa, a.s. ( žalovaný ) a že tak žalobca ako poškodený, ako aj M. O. ako poistník
a poistený oznámili žalovanému poistnú udalosť spočívajúcu v poškodení čelného skla motorového
vozidlažalobcustým,žektejmalodôjsťprijazdeichvozidielzaseboukameňomvymrštenýmodvozidla

M. O.. Súd má tiež vychádzajúc z výsledkov dokazovania za preukázané, že žalobcovi poškodením
čelného skla vznikla škoda vo výške 440,68 € spočívajúca v nákladoch ktoré vynaložil na jeho výmenu.

Po opätovnom prejednaní veci, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu a riadiac sa jeho
pokynmi, súd o veci opätovne rozhodol tak, že žalobe vyhovel.

Žalovanému bolo riadne doručené rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 28.01.2014, mal teda možnosť

podrobne sa s ním oboznámiť a tak musel mať vedomosť o tom, že v zmysle pre tunajší súd
záväzného právneho názoru krajského súdu bolo práve na

žalovanom uniesť dôkazné bremeno a preukázať predložením dôkazov, že k nehode malo dôjsť inak
ako to v konaní popísal žalobca a škodca- svedok O.. Žalovaný napriek tomu ani v konaní nasledujúcom
po rozhodnutí krajského súdu žiaden taký dôkaz súdu nepredložil, preto súd konštatuje že žalovaný

neuniesol dôkazné bremeno o tom, žeby k nehode malo dôjsť iným spôsobom ako to popísal žalobca
a škodca - svedok O. v oznámení o poistnej udalosti a následne aj v súdnom konaní. Súd preto za
preukázaný považoval priebeh nehodového deja zistený z oznámenia o poistnej udalosti a zhodnej
výpovede žalobcu a škodcu - svedka O., a síce že pri jazde za sebou bol kolesom auta M. O. odhodený
kameň na predné sklo auta žalobcu. V zmysle záväzného právneho názoru krajského súdu škoda

spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla je škodou spôsobenou
okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla najmä v dôsledku rýchlosti vozidla, lebo
ak je škoda spôsobená odmrštením kameňa z vozovky, spôsobeného pohybom motorového vozidla
poisteného škodcu ( prevádzateľa vozidla) po vozovke do čelného skla vozidla poškodeného ( žalobcu),
ktoré sa v dôsledku nárazu kameňa poškodilo, ide nepochybne o okolnosť majúcu pôvod v prevádzke

motorového vozidla škodcu, lebo bola vytvorená súčinnosťou pohybu ( prevádzky) motorového vozidla
škodcu a stavu vozovky, a teda mala pôvod v prevádzke vozidla, aj s poukazom na skutočnosť, že bez
prevádzky vozidla škodcu by ku škode nedošlo ( viď strana 4 a 5 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo dňa 28.01.2014).

Podľa § 427 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na
plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 4 ods.1 a 2 zák.č 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Podľa § 4 ods.4 uvedeného zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú

poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods.1 písm.h) uvedeného zákona ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí
za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou.

Podľa § 15 ods.1 uvedeného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

V danom prípade bola žalobcovi škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla
škodcu- svedka M. O., keďže práve prevádzka jeho motorového vozidla bola podľa preukázaného
skutkového stavu príčinou vymrštenia kameňa, ktorý narazil do čelného skla žalobcu a spôsobil mu

škodu, preto ide o absolútne objektívnu zodpovednosť za škodu a tento prevádzkovateľ sa za žiadnych
okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik škody žalobcovi. Keďže prevádzkovateľ- škodca
M. O. mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho
motorového vozidla, žalovaný ako poisťovateľ je povinný túto škodu za neho nahradiť. Žalobca výšku
jemu spôsobenej škody v sume 440,68 € riadne preukázal faktúrou číslo FV 100001 zo dňa 17.06.2010

z ktorej vyplýva, že žalobca si dal poškodené čelné sklo vymeniť, pričom za výmenu čelného skla na
poškodenom vozidle Fiat Multipla bola žalobcovi vyúčtovaná k zaplateniu suma 440,68 €, ktorú uhradil
dňa17.06.2010,akotovyplývazpríjmovéhopokladničnéhodokladunačl.6spisu.Zfaktúryč.FV100001
bolo tiež zistené, že táto bola dňa 18.06.2010 predložená žalovanému v jeho pobočke v Bardejove, čo
bolo potvrdené odtlačkom firemnej pečiatky žalovaného a podpisom prevzatia. Žalovaný samotnú výšku

žalobcovi spôsobenej škody v konaní ani nesporil. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu,
že ani ku dňu vyhlásenia rozsudku mu táto škoda uhradená nebola, v súlade s vyššie uvedeným preto
súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 440,68 € tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Žalobca v žalobe, po pripustení jej zmeny požadoval aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 440,68 € od 27.08.2010 do zaplatenia. Deň na ktorý určil začiatok omeškania žalovaného
zdôvodnil žalobca tak, že dňa 26.08.2010 mu žalovaný oznámil, že jeho nárok neuznáva, preto odo dňa
nasledujúceho žiada úrok z omeškania.Vzhľadom na zamietavý postoj žalovaného k poskytnutiu plnenia žalobcovi po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť a skutočnosť, že namietaná zo strany žalovaného
nikdy nebola výška škody ale jej základ, v danom prípade pri posúdení splatnosti plnenia a začiatku

omeškania žalovaného nemožno podľa názoru súdu vychádzať z 15 dňovej lehoty v zmysle ust.§
11 ods.7 zák. č.381/2001 Z.z. o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
podľa ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení
právoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhradyškodypoisťovateľovi,akztohtorozhodnutianevyplýva

iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný napriek riadnemu uplatneniu nároku odmietol
žalobcovi poskytnúť plnenie nie s poukazom na spochybňovanie výšky škody, ako to predpokladá
predmetné ustanovenie ale jej základu. Preto podľa názoru súdu, keďže iný výklad by viedol k možnosti
poisťovateľov kedykoľvek ľubovoľne oddaľovať plnenie púhym nedôvodným spochybnením základu
nároku poškodeného je treba vychádzať z toho, že začiatkom omeškania žalovaného tu je deň

nasledujúci po dni, keď žalovaný napriek odvolaniu žalobcu proti zamietnutiu poskytnutia plnenia toto
svoje stanovisko nedôvodne potvrdil svojim stanoviskom k odvolaniu voči zamietnutiu škodovej udalosti
zo dňa 26.08.2010 ( čl.4 spisu). Do omeškania sa tak podľa názoru súdu dostal dňa 27.08.2010 a od
tohto dňa je povinný platiť úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka na ktorý v tejto súvislosti
odkazuje § 11 ods.8 zákona č.381/2001 Z.z.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013 ( viď §10c tohto nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013).

Sadzba žalobcom požadovaného úroku z omeškania nepresahuje sadzbu určenú podľa § 517

Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto súd uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi popri istine 440,68 € aj úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 27.08.2010
do zaplatenia.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, plný úspech je na strane

žalobcu ktorého žalobe bolo plne vyhovené. Žalobca podal návrh na rozhodnutie o trovách konania,
v súlade s ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku preto súd úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému ktorý vo veci úspech nemal.Žalobca trovy konania včas, t.j. v lehote podľa § 151 ods.3 O.s.p. vyčíslil podaním zo dňa 17.07.2014
sumou spolu 784,94 €. Uplatnené trovy konania špecifikoval tak, že tie pozostávajú z trov jeho právneho
zastúpenia vo výške spolu 732,94 € a z iných trov vo výške spolu 52,-€, čo je náhrada zaplateného

súdneho poplatku za žalobu a za odvolanie proti prvému rozsudku.

Trovy konania žalobcu v rozsahu, v ktorom ich súd uznal za dôvodné, účelné a preukázané pozostávajú
z náhrady trov jeho právneho zastúpenia za poskytnuté právne služby advokátom vo výške spolu 693,59
€ a z iných trov konania vo výške spolu 52,- € titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu
( 26,-€ ) a náhrady zaplateného súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku ( 26,-€).

Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 9 úkonov právnej služby vo výške

spolu 283,86 € ( 1./ prevzatie, príprava zastúpenia a prvá porada s klientom; 2./spísanie žaloby;
3./ zastúpenie na pojednávaní dňa 21.10.2011; 4./zastúpenie na pojednávaní dňa 25.01.2012; 5./
zastúpenie na pojednávaní dňa 17.01.2013; 6./ odvolanie proti rozsudku; 7./ zastúpenie na pojednávaní
dňa 07.05.2014; 8./ zastúpenie na pojednávaní dňa 03.06.2014 a 9./ zastúpenie na pojednávaní dňa
17.07.2014 ) pri sume 31,54 € za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods.1 a 2 v spojení s § 14

ods.1 písm.a/, b/, c/ a e/ Vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013 a § 13a ods.1 písm.d/ tejto vyhlášky v znení účinnom
od 01.07.2013. K tomu je treba pripočítať náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a
miestne prepravné / režijný paušál / za 9 hore uvedených úkonov právnej služby vo výške 69,22 € ( 1á
7,21 € +2á 7,41 € +2á 7,63 €+1á7,81 €+3á 8,04 €); náhradu cestovných výdavkov vo výške 105,70 €

( za použitie motorového vozidla KIA SPORTAGE s priemernou kombinovanou spotrebou PHM podľa
predloženéhotechnickéhopreukazu5,3l/100kmprávnymzástupcomžalobcunacestunapojednávanie
z miesta jeho sídla - Svidník do Bardejova a späť dňa 21.10.2011, dňa 25.01.2012, dňa 17.01.2013,
dňa 07.05.2014, dňa 03.06.2014 a dňa 17.07.2014 podľa zák.283/2002 Z.z. o cestovných náhradách,
pri cestnej vzdialenosti pre jednu cestu 70 km, sume základnej náhrady 0,18 €/km a cene PHM zistenej

postupom podľa § 7 ods.5 posledná veta zák,.283/2002 Z.z. 1,348 €/l pri ceste dňa 21.10.2011, 1,412
€/l pri ceste dňa 25.01.2012, 1,679 €/l pri ceste dňa 17.01.2013, 1,362 €/l pri ceste dňa 07.05.2014,
1,362 €/l pri ceste dňa 03.06.2014 a 1,362/l pri ceste dňa 17.07.2014 ) a náhradu premeškaného času
právneho zástupcu žalobcu za spolu 18 polhodín pre šesť ciest Svidník - Bardejov a späť, každá v trvaní
3 polhodín spolu vo výške 234,81 € podľa § 17 Vyhlášky číslo 655/2004 o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb pri výpočtovom základe za jednu polhodinu 12,35 € ( cesta
vykonaná v roku 2011), 12,71 € ( cesta vykonaná v roku 2012), 13,01 € ( cesta vykonaná v roku 2013) a
13,40 € ( 3 cesty vykonané v roku 2014). Po sčítaní to činí na trovách právneho zastúpenia a náhradách
advokáta spolu 693,59 €.

Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia ( odmenu a režijný paušál) požadovanú za úkon

označený ako meritórne podanie zo dňa 22.11.2013. Z obsahu tohto podania vyplýva že žalobca ním
dopĺňal svoje odvolanie proti rozsudku a súčasne na podporu svojho odvolania zaslal odvolaciemu súdu
stanovisko úradu pre dohľad nad finančným trhom. K tomu súd uvádza, že doplnenie odvolania ako
úkon právnej služby nemožno odmeniť z dôvodu neúčelnosti, keďže požiadavke účelnosti
vynaložených trov zodpovedá

koncentrácia všetkých dôvodov odvolania odvolateľom priamo do písomného vyhotovenia odvolania a
nie do jeho následných doplnení a nemožno to odmeniť ani ako úkon- zaslanie stanoviska, lebo tu sa
jedná o administratívny úkon a nie o úkon právnej služby.

Trovy konania je žalovaný v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu
žalobcu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.