Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/251/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712216979
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712216979.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Z. S. S., W.. S..,

S. S. K. I., I. XX, IČO: 31 335 004 proti žalovaným v rade 1/ K. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. E. XXX, F. A. v
rade 2/ A. D., E.. XX.X.XXXX, I. A. - Z., G. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 12 786,87 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovanívrade1/a2/ súpovinnízaplatiťžalobcovisumu12.786,87€spolus9,2%úrokomzomeškania
ročne zo sumy 12 558,35 eur od 01.10.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume
767,- €, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,--€ zročných vždy ku poslednému dňu
kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v
prípade omeškania s plnením jednej splátky sa stáva zročný celý dlh a s tým, že plnením jedného zo

žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.11.2012 sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/, z toho
žalovanému v rade 1/ ako dlžníkovi a žalovanému v rade 2/ ako ručiteľovi domáhal zaplatenia sumy
12 786,87 eur spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne z istiny 12 558,35 eur od 1.10.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporení
č. XXXXXXXXXX uzavrel so žalovaným v rade 1/ a 2/ zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 14.7.2010 na základe ktorej poskytol žalovanému v rade 1/ mimoriadny medziúver vo
výške 12 200,- eur, ktorý sa žalovaný v rade 1/ zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať spolu s

úrokmi 6,69% ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 68,02 eur a do pridelenia cieľovej
sumy sa zaviazal žalovaný v rade 1/ vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady
vo výške 35,38 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa podľa zmluvy o stavebnom sporení a zúčtovaní
účtu mimoriadneho medziúveru s účtom stavebného sporenia zaviazal žalovaný v rade 1/ splácať
stavebný úver vrátane úrokov 4,7% ročne mesačnými splátkami vo výške 103,40 eur. Žalovaný v rade
2/ prevzal ručením na seba povinnosť, uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokojí žalovaný v rade
1/. Nakoľko žalovaný v rade 1/ neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol upomínaný a upozorňovaný na

riadne a včasné uhrádzanie splátok a vkladov. Keďže dlžné splátky nedoplatil a žalovaný v rade 2/ na
upomienky, ktoré mu boli tiež zasielané na vedomie, nereagoval, žalobca pristúpil z dôvodu podstatného
porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným v rade 1/ k odstúpeniu od zmluvy, listom zo dňa 25.6.2012
podľa článku VI. a VII. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 14.7.2010 a
vyzval žalovaného v rade 1/ na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7-dňovej
lehote. Zostatok pohľadávky ku dňu 30.9.2012 predstavuje celkovo sumu 12 786,87 eur, z čoho istina
poskytnutého úveru je 12 558,35 eur a ako vyplynulo zo špecifikácie pohľadávky žalobcu, sumu 228,52

eur teda rozdiel do sumy 12 786,87 eur tvoria nezaplatené úroky. Ich pripisovanie bolo potom zrejmé z
histórie obratov na úverovom účte, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu (č. l. 35).

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.Žalovaní sa k žalobe vyjadrili prvýkrát v odpore, ktorým žalovaný v rade 1/ napadol platobný rozkaz,
ktorým súd pôvodne vo veci rozhodol a v tomto odpore žalovaný v rade 1/ namietal výšku uplatnenej
pohľadávky. Podľa jeho názoru je podstatne nižšia ako bola v žalobe uvedená. Svoje stanovisko ale

žalovaný v rade 1/ zmenil po tom, čo žalobca do spisu pripojil výpis z účtu odstúpeného medziúveru.
Žalovaný v rade 1/ zmenil svoje stanovisko a na pojednávaní dňa 29.5.2014 uviedol, že voči výške
dlhu a dôvodu dlhu nemá zásadne námietky a výšku a dôvod dlhu nerozporuje, dostal sa však do zlej
finančnej situácie, pre ktorú nedokázal úver splácať a preto požiadal o povolenie splátok dlhu max. vo
výške 100,- eur mesačne. V čase konania pred súdom bol totiž žalovaný v rade 1/ nezamestnaný a z

úradu práce poberal len sumu 147,- eur. Z rôznych príležitostných brigád sa mu tento príjem podarilo
zvýšiť maximálne na sumu 250 -300,- eur mesačne. Žalovaný v rade 1/ má tri maloleté deti a vyživovaciu
povinnosť má aj k manželke. Tieto skutočnosti preukázal listinnými dôkazmi, ktoré na výzvu súdu pripojil
do súdneho spisu.

Žalovanývrade2/,akoručiteľ,rovnakoakožalobcanerozporovalvýškuanidôvoddlhu,tedapohľadávky
uplatnenej žalobcom k žalobe a uviedol, že tiež sa dostal do finančných problémov ako žalovaný v rade

1/,ajnapriektomu,žejevčasekonaniapredsúdomzamestnaný.Súčasnevšakjehopríjemnepostačuje
na zaplatenie dlhu naraz a pre prípad, že by bol k nemu zaviazaný, žiadal, aby mu súd povolil splátky
dlhu max. vo výške 100,- eur mesačne. Ako potom súd zistil, z výplatných pások, ktoré žalovaný v rade
2/ predložil, príjem žalovaného v rade 2/ sa v čistej mzde pohybuje okolo sumy 410-420,- eur mesačne.
Súčasne má žalovaný v rade 2/ vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu a spláca ďalší

úver sumou 63,23 eur mesačne. Ďalšie pravidelné náklady uňho predstavujú náklady za nájom bytu,
vodné, stočné, inkaso, poplatky za internet a televíziu a pod..

Skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe vyplynuli aj z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu,
predovšetkým zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú uzavrel žalobca so
žalovaným v rade 1/ ako s dlžníkom a so žalovaným v rade 2/ ako ručiteľom. V tejto zmluve sa žalovaný

v rade 1/ zaviazal splatiť dlh v splátkach, tak ako uviedol žalobca v žalobe a žalovaný v rade 2/ prehlásil,
že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Z
listu žalobcu zo dňa 25.6.2012 vyplynulo, že žalobca s poukazom na nezaplatenie zročných splátok
dlhu ani v poskytnutej dodatočnej lehote a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ zostáva v
omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace na

účte mimoriadneho úveru s viac ako dvoma splátkami, žalobca v súlade s článkom VI. a VII. úverovej
zmluvy odstupuje od úverovej zmluvy a žiada okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v
sume 12 503,89 eur. Tento list sa do poznávacej sféry žalovaného dostal 18.7.2012, keď žalovanému
v rade 1/ uplynula odberná lehota na vyzdvihnutia listu ako doporučenej zásielky na pošte, keďže mu
bol doručovaný do miesta jeho trvalého bydliska. Oznámenie o tomto liste prevzal žalovaný v rade

2/ dňa 14.7.2012. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru potom vyplynulo, že žalovanému v rade
1/ bol vyplatený medziúver v dňoch 20.7.2010 v sume 9 760,- eur a dňa 10.2.2011 v sume 2 307,40
eur. Z prehľadu príjmov a výdavkov na úverovom účte je potom zrejmé, že do 25.6.2012, keď došlo k
odstúpeniuodzmluvylistomžalobcusadlhžalovanéhovrade1/zvýšilnasumu12503,89eurvzhľadom
na pripisované poplatky za upomienky a úroky. Posledný vklad totiž žalovaný v rade 1/ urobil dňa

6.10.2011 a odvtedy na splnenie svojich záväzkov z úverovej zmluvy neurobil žiadnu platbu. V období
od 30.6.2012 do 30.9.2012 boli potom k sume 12 503,89 eur pripísané aj úroky a úroky z omeškania v
celkovej výške 282,98 eur, z toho úroky v sume 54,46 eur.

Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ustanovení § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka (Zákon
č. 513/1991 Zb.) ktoré poskytujú základnú úpravu úverovej zmluvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje, že poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť z nich úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonomalebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvykle úroky požadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej

prípustnej výške.

Vo vyššie citovaných ustanoveniach nachádza právnu oporu nárok žalobcu na zaplatenie istiny
poskytnutého úveru a dlžných úrokov v celkovej výške 12 786,87 eur. Nárok žalobcu na úroky z
omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom
ku dňu 19.11.2011, keď sa žalovaný v rade 1/ prvýkrát dostal do omeškania s úhradou splátok

medziúveru.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo vtedy platnom znení, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania nebol dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov

občianskeho práva.

Žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania podľa predpisov z občianskeho práva, teda podľa § 3
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. K 19.11.2011 bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 1,25% ročne
a keďže úroky z omeškania podľa citovaného ustanovenia Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. sú o

osem percentuálnych bodov vyššie, žalobca správne požadoval úroky z omeškania v sadzbe 9,25%, aj
keď ich v zmysle žaloby požadoval až od 1.10.2012.

Povinnosť zaplatiť plnenie žalobcovi pre žalovaného v rade 1/, ktorý bol dlžníkom žalobcu vyplýva, ako
bolo vyššie konštatované z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o žalovaného v rade
2/, ktorý prevzal ručenie za predmetný dlh vyplýva z ustanovení § 303 až 312 Obchodného zákonníka.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplní svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to
veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť, alebo ak je

nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok za ktorý ručí nadobúda voči dlžníkovi
práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné
na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

Záväzok žalovaného v rade 2/ ako ručiteľa zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku vyplýva nakoniec

aj z jeho výslovného vyhlásenia v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktoré ako
ručiteľ urobil po podpise tejto zmluvy veriteľom a dlžníkom - žalovaným v rade 1/.

Vzhľadom na zistené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v celom
rozsahu a oboch žalovaných zaviazal k zaplatenia žalobou uplatnenej sumy žalobcovi s tým, že
logickým následkom plnenia jedného z nich je, že v rozsahu tohto plnenia zánik a povinnosť druhého.

S prihliadnutím na finančnú situáciu oboch žalovaných, ktorú preukázali súdu listinnými dôkazmi
pripojenými do spisu na poslednom pojednávaní, súd využil ustanovenie § 160 ods. 1 O. s. p., druhá
veta a určil, že peňažné plnenie žalovaní v rade 1/ a 2/ môžu žalobcovi plniť v splátkach, ktorých
zročnosť a výšku určil vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobcovi súčasne podľa § 142 ods. 1 O. s. p.ako úspešnému účastníkovi konania súd priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vznikli
zaplatením súdneho poplatku zo žalobného návrhu v sume 767,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.