Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414209630
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1414209630.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: O. Z., D.. XX. XX. XXXX, bytom C. X.. Č.. XX, N.,
o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony O. Z., D.. XX. XX. XXXX, bytom C. X.. Č.. XX, N., o návrh
na nariadenie predbežného opatrenia a prerušenie konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09. júla 2014, č. k. 13Ps/11/2014 - 9, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým žiadal uložiť O. Z. povinnosť podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu jej duševného
stavu a zároveň zamietol návrh navrhovateľa, ktorým konanie žiadal prerušiť. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 6, 8, § 109 ods. 2 písm. c), § 111 ods. 1, 2 O. s. p. a
vecne nedôvodnosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko navrhovateľ dostatočne

neosvedčil naliehavosť situácie, ktorá by si nariadenie predbežného opatrenia vyžadovala. Uviedol, že
navrhovateľ sa návrhom zo dňa 21. 05. 2014 domáha pozbavenia spôsobilosti O. Z. na právne úkony
a dňa 23. 05. 2014 bol vyzvaný na predloženie lekárskeho potvrdenia vystaveného psychiatrom pre
menovanú, ktoré však súdu prvého stupňa nedoručil s tým, že v rámci konania vo veci samej, bude po
predložení daného lekárskeho potvrdenia, ustanovený opatrovník a nariadené znalecké dokazovanie,
na preukázanie spôsobilosti menovanej na právne úkony. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho

rozhodnutia ďalej uviedol, že nakoľko zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, zamietol
aj návrh navrhovateľa na prerušenie konania do doby predloženia výsledkov lekárskeho vyšetrenia o
duševnom stave menovanej nariadeného predbežným opatrením.

Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia, označení ako O. Z. a G. Z., v zákonnej lehote odvolanie
a navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a ich návrhu vyhovieť. Uviedli, že O. Z. nekoná ako duševne

zdravý rodič, keď požiadala o zrušenie disponovania s účtom maloletej G. Z. a preto existuje naliehavá
potreba požadované predbežné opatrenie nariadiť. Poukázali na skutočnosť, že O. Z. pokračuje v
nevhodnom, ľahkomyseľnom a nezodpovednom správaní sa a v konaní voči maloletému dieťaťu a
jeho rodine a uzatvára choromyseľné zmluvy o zabezpečení nepatrného záväzku celým bytom. Za
predčasné považovali rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý ich návrh na prerušenie konania zamietol,
nakoľko konajú v záujme maloletého dieťaťa, pričom v situácii finančnej núdze ide o jediný spôsob, ako

zabezpečiť pre dieťa pokojný život a jeho primeranú životnú úroveň.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a
odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech.Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov,
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami a aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Z obsahu návrhu navrhovateľa vyplýva, že sa v priebehu konania vo veci samej domáhal nariadiť

predbežnéopatrenie,ktorýmbudeO.Z.uloženápovinnosťpodrobiťsalekárskemuvyšetreniuzaúčelom
zistenia jej duševného stavu.

Nariadenie predbežného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi
konania a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu)
medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie

naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava
je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne
postavenie navrhovateľa v spore.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti

a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi
účastníkmikonaniaanevyhnutnosťdočasnejúpravyprávnychvzťahovmedzinimi.Predbežnéopatrenie
plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný
preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo
inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie

predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
(nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho
vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého
z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

Predmetom konania vo veci samej je návrh navrhovateľa, otca maloletej G. Z., D.. XX. X. XXXX, na
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony O. Z., matku maloletej G..

Podľa § 186 ods. 2 O. s. p., ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke
zariadenie, môže súd uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie o
duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie, súd konanie
zastaví.

Spôsobilosť na právne úkony - jej obmedzenie alebo zbavenie, je závažným zásahom do súkromného
života a už samotné začatie konania o obmedzenie alebo zbavenie spôsobilosti na právne úkony je
zásahom do súkromného života. Odvolací súd preto považuje za potrebné zdôrazniť všeobecne platný
princíp, podľa ktorého prípadné zásahy do základných ľudských práv a slobôd (čl. 38 ods. 2 Listiny v

spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy) a teda aj ich obmedzenia musia byť interpretované reštriktívne a nie
extenzívne. Pritom je potrebné najmä rešpektovať zásadu, že pri obmedzení základných práv a slobôd
musí byť zachovaná ich podstata a zmysel, a že takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným
účelom, ako pre ktoré boli stanovené.Súd prvého stupňa postupoval správne, keď navrhovateľovi uložil povinnosť predložiť lekárske
vysvedčenie o duševnom stave osoby, o ktorej spôsobilosť v tomto konaní ide, pričom je nutné uviesť,

že ak navrhovateľ lekárske vysvedčenie v určenej lehote nepredloží, môže konanie zastaviť (vo veci
samej) a iba v prípade, ak skutočnosti uvádzané v návrhu nasvedčujú tomu, že je predpoklad pre úpravu
spôsobilosti na právne úkony danej osoby, môže v konaní pokračovať, nakoľko konanie o spôsobilosti
na právne úkony je konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu. Citovaným ustanovením zákonodarca
chcel totiž zabrániť tomu, aby nedochádzalo k podaniu nedôvodného alebo šikanózneho návrhu, bez

opodstatnenia zasahujúceho do integrity fyzickej osoby.

Pre začatie konania o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony musí mať súd k
dispozícii presvedčivé dôkazy, že daná osoba nie je schopná sa o seba postarať, čo predstavuje riziko
pre práva a záujmy druhých a pre ňu osobitne. Tieto dôkazy musia byť špecifické a nie len všeobecnej
povahy, pričom navrhovateľ nielen k návrhu vo veci samej, ale ani k návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia žiadny listinný dôkaz, napriek výzve prvostupňového súdu, nepredložil.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého uznesenia, že navrhovateľ právne relevantným spôsobom neosvedčil žiadne
konkrétneskutočnostiozdravotnomstaveosoby,ktorejnavrhovalpožadovanýmpredbežnýmopatrením

uložiť povinnosť podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu jej duševného stavu, nakoľko v konaní o obmedzení
alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ale aj v konaní o nariadenie predbežného opatrenia,
musí súd aj v štádiu začiatku konania mať k dispozícii presvedčivé dôkazy, že daná osoba nie je schopná
sa o seba postarať, čo predstavuje riziko pre práva a záujmy druhých a pre ňu osobitne.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa preto rozhodol napadnutým uznesením vecne správne, keď
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nielen neosvedčil žiadne
skutočnosti, ktoré by ním navrhované predbežné opatrenie odôvodňovali, ale najmä nepreukázal, že
bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené.

Vecne správnym je aj výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh
navrhovateľa na prerušenie konania do doby doručenia lekárskeho vyšetrenia o duševnom stave O. Z.,
nakoľko navrhovateľ nepreukázal ani zákonné podmienky na prerušenie konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako

vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z .z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.