Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207888
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714207888.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci navrhovateľa

Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, zastúpená Mgr. Pavlom Vlčekom, riaditeľom pobočky Zvolen,
Š. Moyzesa 1369/52, Zvolen, IČO: 30 807 484, proti odporcovi JUDr. O. N., nar. XX. 4. XXXX, bytom
V. XX, K. o zaplatenie 91,41 € takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi n e p r i z n á v anáhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 28. 5. 2014 domáhal zaplatenia sumy 91,41 Eur na tom základe,
že navrhovateľ prevzal spisy vymáhania pohľadávok, ktoré neboli do 31. 12. 2003 vybavené a vznikli

z činnosti NÚP - OÚP Zvolen, Detva, Krupina. Národný úrad práce Krupina, ako oprávnený podal dňa
17. 9. 2003 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému O. G. u V.. O. N. pre vymoženie dlžnej sumy
na príspevku na poistenie v nezamestnanosti vo výške 2 754,- Sk a príslušenstva (91,41 Eur). Dňa 16.
10. 2003 uzatvoril zmluvu o vykonaní exekúcie, vedenej pod číslom Ex 1421/2003, v ktorej sa súdny
exekútorzaviazal,žeplatbupovinnéhopoukáževprospechúčtuoprávnenéhodo7dníodjejpoukázania
na účet súdneho exekútora. Šetrením u W.. W. M., náhradníka súdneho exekútora V.. O. N. bolo z
evidencie spisu Ex 1421/2003 zistené, že exekúcia bola skončená vymožením, avšak do dnešného dňa

oprávnenému nebola poukázaná suma 91,41 Eur. Zdržiavanie úhrad od povinného a nečinnosť súdneho
exekútora je v rozpore s § 46 Exekučného poriadku podľa ktorého je exekútor poverený vykonaním
exekúcie sa postará o jej vykonanie. Podľa názoru navrhovateľa je nesporné, že odporca po vymožení
finančného nároku oprávneného nepostupoval v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších
zmien a doplnkov a ako súdny exekútor sa svojím konaním dopustil bezdôvodného obohatenia keď
finančné prostriedky, získané právnym dôvodom plnenia povinnou osobou v rámci exekúcie nevydal
oprávnenému navrhovateľovi. Navrhovateľ uviedol, že podali si vo veci návrh po zistení pri inventarizácii

exekučných konaní u náhradníka súdneho exekútora Mgr. W. M., že došlo k bezdôvodnému obohateniu
sa. K inštitútu bezdôvodného obohatenia sa vyjadruje to, či zásada občianskeho práva, že nikto sa
nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde je povinný takto získaný prospech
vrátiť, resp. vydať. Na základe ich dotazu bolo z exekútorského úradu dňa 21. 6. 2014 doručené vrátenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že došlo k vymoženiu pohľadávky, príslušenstva a trov
exekúcie dňa 17. 10. 2005. Podľa ich názoru je podaná námietka premlčania neodôvodnená a žiadajú,
aby im súd požadovanú sumu priznal.

Odporca uviedol, že voči istine vznáša námietku premlčania, nakoľko právo sa premlčalo v objektívnej
premlčacej dobe. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ si uplatnil svoje právo voči odporcoviako fyzickej osobe, napriek tomu, že odporca je stále súdnym exekútorom a ten nemôže za toto
zodpovedať ako občan, fyzická osoba. Žiadal teda návrh zamietnuť.

Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, z návrhu na exekúciu o sumu 2 754,-
Sk s prísl., zo Zmluvy o vykonanie exekúcie Ex 1421/2003, z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie
č.k. Ex 1421/2003-9, z prehľadu úhrad evidovaných k spisu č. Ex 1421/2003, z listu súdneho exekútora
Mgr. W. M. zo dňa 16. 1. 2005, z oznámenia Slovenskej komory exekútorov, zo spisu OS Zvolen 11Er
2453/2003 zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o vykonaní exekúcie Ex 1421/2003-4 zo dňa 16. 10. 2003 vyplýva, že právny predchodca
navrhovateľa Národný úrad práce, Okresný úrad práce Zvolen a súdny exekútor O. N. uzatvorili zmluvu
o vykonaní exekúcie, na základe exekučného titulu rozhodnutia č. 5502/2003-EOV zo dňa 14. 5. 2003,
vydaného Národným úradom práce, Okresným úradom práce Zvolen, ktorým sa ukladá povinnému O.
G., Q. XXX, E., R.: XX XXX XXX zaplatiť príslušenstvo pohľadávky v sume 2 754,- Sk v prospech

oprávneného Národný úrad práce Okresný úrad práce Zvolen.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er 2453/2003 vyplýva, že súdny exekútor O. N. podal na
tunajšom súde dňa 23. 9. 2003 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe
exekučného titulu, rozhodnutia č. 5502/2003-EO V zo dňa 14. 5. 2003, vydaného Národným úradom

práce, Okresným úradom práce Zvolen a návrhu oprávneného Národný úrad práce, Okresný úrad práce,
M.R.Štefánika 22, Zvolen, IČO: 31 780 881, zastúpeného Mgr. O. Z. - riaditeľ na vykonanie exekúcie zo
dňa 17. 9. 2003, proti povinnému Vlček G., Q. 139, E., R.: XX XXX XXX pre vymoženie príslušenstva a
pohľadávky.Znávrhunaexekúciuosumu2754,-Skspríslušenstvomzodňa17.9.2003potomvyplýva,
že oprávnený Národný úrad práce Bratislava sa voči povinnému G. O. domáhal zaplatenia sumy 2 754,-

Sk, na základe právoplatného rozhodnutia NÚP-OÚP vo Zvolene č. 5502/2003-EO V zo dňa 14. 5. 2003.
Následne na to Okresný súd Zvolen vydal poverenie č. 5611020700 pod číslom konania 11Er 2453/03-7
zo dňa 29. 9. 2003, ktorým súd poveril vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia
NÚP - OÚP Zvolen č.k. 5502/2003-EO V zo dňa 14. 5. 2003 o zaplatenie sumy 2 754,- Sk súdneho
exekútora O. N.. Z prehľadu úhrad, evidovaných k spisu č. Ex 1421/2003 vo veci oprávneného Sociálna

poisťovňa so sídlom Bratislava, pobočka Zvolen, proti povinnému Vlček G. exekučný titul 5502/2003-
EO V vyplýva, že dňa 15. 7. 2005 bola vymožená pohľadávka 33,19 Eur, dňa 16. 8. 2005 bola vymožená
pohľadávka 33,19 Eur, dňa 19. 9. 2005 vymožená pohľadávka 33,19 Eur a dňa 17. 10. 2005 vymožená
pohľadávka 32,33 Eur. Z listu súdneho exekútora Bc. O. N. zo dňa 26. 10. 2005, ktorý bol doručený
navrhovateľovi dňa 21. 6. 2013 vyplýva, že súdny exekútor Bc. O. N. poverený na vykonanie exekúcie č.

5611020700 vracia súdu, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky príslušenstva a
trov exekúcie dňa 17. 10. 2005. W.. W. M., súdny exekútor ako zástupca JUDr. O. N., súdneho exekútora
súdu oznámil dňa 21. 1. 2015, že spis Ex 1421/2003 po JUDr. N. v roku 2010, kedy došlo k reálnemu
prevzatiuspisovneprevzali.Podľaúdajovzosystémuexekučnékonaniebolodňa17.10.2005ukončené
vymožením. Poverenie bolo vrátené súdu dňa 26. 5. 2005.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť").

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za

škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne, nezávisle. Pri výkone
svojej činnosti je viazaný len ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa článku
7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydanými na ich

vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších zmien a doplnkov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom zaškodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci
a) Nezákonným rozhodnutím,

b) Nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) Rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe,
d) Nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 horecitovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu, Ministerstvo spravodlivosti SR ak škodu
spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej
vykonanie.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Národný úrad
práce, Okresný úrad práce Zvolen uzatvoril s odporcom, ako súdnym exekútorom Zmluvu o vykonaní
exekúcie č.k. Ex 1421/2003-4 zo dňa 16. 10. 2003 na vymoženie pohľadávky podľa exekučného
titulu rozhodnutia č. 5502/3-EO-V zo dňa 14. 5. 2003, vydaného Národným úradom práce, Okresným

úradom práce Zvolen voči povinnému O. G. o zaplatenie sumy 2 754,- Sk. Následne na to O. N. ako
súdny exekútor požiadal Okresný súd Zvolen o udelenie poverenia. Okresný súd Zvolen toto poverenie
vydal dňa 29. 9. 2003. Z prehľadu evidovaných k spisu Ex 1421/2003 oprávneného navrhovateľa a
povinného Ľubomír O. v exekučnom titule 5502/2003-EO-V vyplýva, že pohľadávka bola vymožená
dňa 15. 7. 2005 vo výške 33,19 Eur, 16. 8. 2005 v sume 33,19 Eur, 19. 9. 2005 v sume 33,19 Eur a

17. 10. 2005 v sume 32,33 Eur. Z listu Bc. O. N. ako súdneho exekútora zo dňa 26. 10. 2005 potom
vyplýva, že vrátil vydané poverenie, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky
príslušenstva a trov exekúcie dňa 17. 10. 2005. Tieto skutočnosti potvrdil aj súdny exekútor Mgr. W.
M. ako zástupca súdneho exekútora Viliama N. keď súdu dňa 16. 1. 2005 oznámil, že podľa údajov
zo systému exekučného konania toto bolo dňa 17. 10. 2005 ukončené vymožením a poverenie bolo

súdu vrátené dňa 26. 5. 2005. Je teda preukázané, že JUDr. O. N. ako súdny exekútor vymohol na
základe udeleného poverenia žalovanú sumu 91,41 Eur od povinného. Navrhovateľ však uviedol, že
túto sumu mu súdny exekútor nevyplatil. Nakoniec ani odporca sa nebránil v tom smere, že by táto
suma bola navrhovateľovi, prípadne jeho právnemu predchodcovi vyplatená. V konaní bolo nesporné,
že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi svoj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Sporom bola

otázka či medzi účastníkmi konania mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený
výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom subsidiárne občianskym súdnym
poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za
súkromno-právnyvzťah.Vzhľadomnapovahuvzťahu,vznikajúcehomedzioprávnenýmakoúčastníkom

exekučného konania a súdnym exekútorom, vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane
súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. V zmysle
§ 33 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor však zodpovedal za škodu, ktorú spôsobil pri
výkone činnosti podľa exekučného poriadku. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje
na zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov. Podľa § 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri
výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, Ministerstvo spravodlivosti SR vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu ak škodu spôsobil súdny
exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Ak
teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti došlo k nevyplateniu

vymoženej pohľadávky tak navrhovateľ sa mohol domáhať náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. proti štátu v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Takto však nebol uplatňovaný nárok
zo strany navrhovateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR PL. US
49/03 kde k postaveniu súdneho exekútora Ústavný súd SR uviedol, že podľa § 2 Exekučného poriadku
„exekútor je štátom určenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí

(ďalej len „exekučná činnosť")" Podľa § 3 Exekučného poriadku „exekútor vykonáva exekučnú činnosť
nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi, vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu, vydanom v exekučnom
konaní". Z tejto legálnej definície postavenie exekútora vyplýva, že exekútor sa podieľa na výkonesúdnej moci v rozsahu kompetenčného čl. 142 ods. 1 Ústavy, ktorý ustanovuje, že súdy rozhodujú v
občiansko-právnych a trestno-právnych veciach. K občiansko-právnym veciach sa radí aj nútený výkon
súdnych a iných rozhodnutí. Súdny exekútor je podľa trestno-právnych predpisov dokonca považovaný

za verejného činiteľa. Podiel exekútora na súdnej moci v rozsahu núteného výkonu súdnych a iných
rozhodnutí je podľa názoru Ústavného súdu základným východiskom pre úpravu právneho postavenia
exekútora, ktoré má svoj základ v exekučnom poriadku. Právne postavenie exekútora je termínované
tým, že vykonáva úlohy (orgánu verejnej, štátnej) moci a z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritériá
než na právne postavenia subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor

vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a
povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne
postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa
na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu ochranu a inú
právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy v rozsahu ustanovenom zákonom (čl. 46 ods. 4, čl. 51
ods. 1 Ústavy). Exekútora preto nemožno v zásade vylúčiť ani spod režimu ustanoveného v článku 2

ods. 2 Ústavy. Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bodom
3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu, spôsobenú výkonom
exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť
nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ďalší nález Ústavného súdu SR č. II US 165/2012-45, kde v
odôvodnení bode 34 sa okrem iného uvádza, že Ústavný súd nespochybňuje svoje predchádzajúce
závery, vyplývajúce z Nálezu sp. zn. PL. US 49/03 v zmysle ktorých sa zodpovednosť za škodu pri
výkone exekučnej činnosti súdneho exekútora prenáša na štát, aplikuje sa naň právny režim Zákona

č. 514/2003 Z.z. V bode 32 sa uvádza, že čo sa týka postavenia súdneho exekútora, výkon exekučnej
činnosti predstavuje zverený výkon štátnej moci, čo upravuje aj samotná právna úprava (§ 5 ods. 2
Exekučnéhoporiadku)akonštatujetoajÚstavnýsúdvosvojejuvedenejjudikatúre.Ztohtodôvodusana
súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. Pri realizácii úkonu exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných

práv a slobôd ale naopak ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu
v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania.

Na základe týchto skutočností mal súd za to, že odporca nie je v konaní pasívne legitimovaný, keďže
navrhovateľ si mal na základe tohto skutkového stavu uplatniť náhradu škody voči Slovenskej republike

v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko v konaní mal plný úspech odporca,
ktorý si neuplatnil náhradu trov konania a preto mu súd nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedotastočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).