Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12C/3/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711200152
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7711200152.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Martinom LOPUCHOM, PhD., v právnej veci žalobcu

L. R., U.. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, právne zastúpeného Mgr. Drahoslavom Potočekom, advokátom
Advokátskej kancelárie v Košiciach, Čajakova 5, proti žalovaným X./. C. L., E.., nar. XX.X.XXXX, bytom
Č. XX, X./. C. L. G.., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, o ochranu vlastníckeho práva, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaným súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Michalovce trovy štátu vo výške 342,66
EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 9.8.2007 žiadal žalobca, aby súd uložil žalovanému zastaviť prevádzku
otvoreného ohniska - krbu na parcele XXXX/XX L.. Ú.. Č., odstrániť 2 ks kovových tyčí s tienidlami

a kovových tyčí kovovej konštrukcie z parcely XXXX/XX kat. úz. Č., odstrániť odkvap z odpočívadla
žalovaných, neužíval a nevstupoval na jeho pozemky - parc. č. XXXX/XX K. XXXX/XX kat. úz.
Č., zabrániť psovi, aby sa nezdržiaval vo voliere umiestnenej na parcele XXXX/XX kat. úz. Č. a v
bezprostrednej blízkosti okien rodinného domu žalobcu, rušil a obťažoval psom nad mieru primeranú
pomerom žalobcu a povinnosti uviesť poškodené kovové tyče pevne osadené na pozemku parc. XXXX/
XX K. XXXX/XX kat. úz. Č.K. a na parc. XXXX/XX kat. úz. Č. do pôvodného stavu.

Na pojednávaní konanom dňa 15.7.2010 žalobca zmenil žalobu ohľadne zastavenia prevádzky
otvoreného ohniska tak, že požadoval, aby žalovaní boli povinní zdržať sa všetkých úkonov, ktoré by

viedli k nadmernému obťažovaniu žalobcu popolčekom, dymom z kozubu a zároveň, aby bola uložená
povinnosť zdržať sa pestovania popínavých rastlín a krovín, ktoré sa dotýkajú múru domu žalobcu
na parc. č. XXXX/XX kat. úz. Č.K. a všetkých úkonov, ktoré by viedli k nadmernému obťažovaniu
žalobcu vypúšťaním vody z letného bazéna pod dom žalobcu. Uznesením zo 14.9.2011 súd túto zmenu
žaloby pripustil. Zároveň konanie o odstránenie 2 ks kovových tyčí s tienidlami, kovových tyčí kovových
konštrukcií z parc. XXXX/XX kat. úz. Č., odstránenie odkvapu z odpočívadla žalovaných, neužívania,
nevstupovania na pozemky žalobcu na parc. XXXX/XX K. XXXX/XX kat. úz. Č. ako aj zabránenie psovi,

aby sa zdržiaval vo voliere umiestnenej na parc. XXXX/XX kat. úz. Č. a v bezprostrednej blízkosti okien
rodinného domu žalobcu ako aj rušenie a obťažovanie psom nad mieru primeranú pomerom a uvedenie
poškodených kovových tyčí pevne odstránených na pozemku parc. XXXX/XX, XXXX/XX K. XXXX/XX
kat. úz. Č. do pôvodného stavu, zastavil.Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Poukázali na to, že ak sa popínavé rastliny a kroviny dotýkajú múru
žalobcu, tak ide o popínavé rastliny a kroviny na jeho strane a žalobca sám si to spôsobuje. Ich strana
je úplne vyčistená a od domu žalobcu na živý plot je vzdialenosť cca 1,4 m. Čo sa týka obťažovania

popolčekom, dymom z kozubu, jedná sa o prejav žalobcu, ktorý nemá oporu v práve. Kozub je vlastne
krb, ktorý od domu žalobcu je vzdialený 2 m. Žalobca dostatočne ani nezdôvodňuje ako popolček a
dym zasahuje do jeho práv, ak nad krbom je ešte altánok a teda k porušenie práv žalobcu nedochádza.
Popolček z krbu nelieta voľne vo vzduchu, dym je minimálny, inak by v krbe nehorelo. Tvrdenia o
vypúšťanívodyzletnéhobazénapoddomžalobcujenezmyselatoizdôvodu,žezobrázkuvznaleckom

posudku je zrejmé, že dvor je vydláždený, vyspádovaný smerom k ceste - bráne, čo aj znalec mohol
vidieť v teréne, na to sú vytvorené žľaby pri vydláždení, čo je v teréne voľným okom vidieť a odpadová
voda z rodinného domu spádom odteká cez vydláždený žľab smerom k ceste, bráne a nie do záhrady
a už vôbec nie k rodinnému domu žalobcu. Žalobca namieta, že vypúšťa z letného bazénu vodu pod
jeho dom, z technického hľadiska to nie je možné.

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovné:

Žalobca je spoluvlastníkom rodinného domu nachádzajúceho sa na CKN parc. č. XXXX/XX L.. Ú.. Č.
a tejto parcely v 1-ici z celku. Po 1/8-ine z týchto nehnuteľností spoluvlastnia jeho 4 deti. Žalovaný v 2.
rade je vlastníkom rodinného domu i s pozemkom parc. č. XXXX/XX. Pozemky žalobcu a žalovaného
hraničia. Domy stoja v susedstve. Hranica pozemkov XXXX/XX K. XXXX/XX sa nachádza 70 cm od
múru rodinného domu žalobcu. 60 cm od tejto hranice sa nachádza vysadený živý plot žalovaného v 2.

rade. Krb je umiestnený 2,02 m od múru rodinného domu žalovaného.

Z výpovede žalobcu vyplýva, že kroviny žalovaného sa jasne dotýkajú jeho domu. S dymom je to tak,
že keď žalovaný v 2. rade odišiel zo Slovnaftu situácia sa zlepšila a nie je toľko dymu. Keď bazén bol
30 - 40 cm od hranice, voda z neho musela odtekať pod základy.

Z výpovede žalovaného v 2. rade vyplýva, že krb používa približne raz za 3 mesiace, niekedy ani toľko.

Čo sa týka dymenia pri používaní otvoreného ohniska, tento krb dymí vtedy, keď sa zapaľuje oheň. Kúri
sa pritom dreveným uhlím a poväčšine dym uniká cez komín, ktorý je na krbe. Keď zafúka vietor, dym ide
aj mimo komína. Odkedy je živý plot v prednej časti pozemkov, dym na rodinný dom žalobcu nesmeruje.
Živý plot je vysadený asi 8 rokov. Ten vysadil z dôvodu, že v minulosti sa žalobca zaviazal, že práve v tej
časti, kde je vysadený živý plot vybuduje z plechu oplotenie a keďže tak neurobil a tiež vzhľadom k tomu,

že žalobca stále pozerá cez miesto na pozemok, vysadil tam živý plot. Každý rok niekedy v auguste
vypúšťajú bazén ale tak, že vodu z bazéna vypúšťa buď do jamy na svojom pozemku alebo hadicou
do záhrady. Popiera, aby voda vnikla na pozemok žalobcu. Bazén sa nachádza minimálne 2 - 3 metre
od rodinného domu žalobcu. Žiadne popínavé rastliny nepestujú. Nemajú ani žiadne porasty, ktoré by
sa dotýkali rodinného domu žalobcu. V zadnej časti rodinného domu sú vyrastené kríky, porasty. Tieto

patria žalobcovi, pretože ich tam vysadil. Všetky výrastky sa nachádzajú na pozemku žalobcu.

Žalovaný v 2. rade vypovedal, že v jednom slede po dobu 10 dní je doma, potom cestuje 6 týždňov do
zahraničia na pracovnú cestu. Z toho vyplýva, že krb používa maximálne po dobu 10 dní a to každých 6
týždňov. Takto do zahraničia cestuje už rok. Predtým pracoval v Steel Trans Košice na kamióne, kde bol
vycestovaný v kuse 7 týždňov a potom bol 2 dni doma. To znamená, že maximálne po dobu 2 dni krb

využívaťmohol.VSlovnaftebolzamestnanýodr.1994dor.2005.Krbstojí8rokov.Keďprevádzkujekrb,
na začiatku sa rozhorieva oheň a krb dymí. Potom však používa drevené uhlie, ktoré nedymí. Nad krbom
je postavený komín. Boli požiarnici, všetko skontrolovali a vyjadrili sa, že je v poriadku a je to bezpečné.
Nie je pravda, aby dym z krbu vnikal do rodinného domu žalobcu. Vodu z bazéna vypúšťa raz ročne.
Vypúšťa ju tak, že ju vypúšťa do šancu pred svojim rodinným domom a tiež hadicou polieva rastliny

na svojom pozemku. Keď už je hladina vody v bazéne asi centimeter. Vodu vylieva na svoj pozemok,
pričom spád na pozemku má urobený tak, že pozemok klesá k rodinnému domu na jeho pozemku, v
žiadnom prípade voda z bazéna nevniká na pozemok žalobcu. Nie je pravdou, žeby praskol jeho bazén.Zo znaleckého posudku znalca B.. N. R., odbor geodézie a kartografie vyplynulo, že majetková a teda
vlastnícka hranica parciel XXXX/XX K. XXXX/XX kat. úz. Č. prebieha 70 cm od rodinného domu žalobcu,
ktorákorešpondujeajsvytyčovacímnáčrtomč.195GeodetickejkancelárieGEOJAS,úradneovereného

17.8.1999. Znalec v posudku poukázal na to, že v kat. úz. Č. vyhlásená kat. mapa, nie číselná zo
dňa 15.2.2005, ktorá vznikla pri spracovaní registra ROEP. Katastrálna mapa sa vedie a aktualizuje
v elektronickej podobe. Šetrením zistil, že v pôvodnej pozemkovej mape, ktorá bola vyhotovená ako
odtlačok katastrálnej mapy pri zakladaní operátu evidencie pôdy je vidieť zákres rodinného domu na
parc. č. XXXX/XX s odstupom od majetkovej hranice so susedom parc. č. XXXX/XX. Geometrický plán

z 18.6.1964 takisto deklaruje odstup hranice od rodinného domu so šírkou pozemku parc. XXXX/XX-
XX,75 m, šírka pozemku parc. XXXX/XX je 20,15 m. Odstup rodinného domu od majetkovej hranice
je vidieť aj na geometrickom pláne z 8.6.1981. V platnej vektorovej katastrálnej mape je rodinný dom
na parc. XXXX/XX zobrazený na hranici s pozemkom parc. XXXX/XX. Uvedený stav nastal po obnove
kat. mapy vyhotovením duplikátu platného stavu. Je potrebné však poznamenať, že kat. mapa je v
mierke 1 k 2880, to znamená, že 1 mm na mape je v skutočnosti 2,88 m. Na objasnenie daných

skutočností vykonal obhliadku v teréne a vykonal geodetické zameranie. Vymeral a zakreslil objekty na
dvore žalovaného. Možno konštatovať, že v teréne nachádzajúci sa plot korešponduje s vlastníckou
hranicou medzi pozemkami a daná hranica nemôže byť sporná. Z výsledkov zamerania znalca je zrejmé
i to, že krb sa nachádza 2,02 m od rodinného domu žalobcu, živý plot žalovaného sa nachádza 1,28 m
od rodinného domu žalobcu, resp. 60 cm od vlastníckej hranice pozemkov.

Závery znaleckého posudku znalec potvrdil i vo svojej výpovedi na pojednávaní. Výhradu žalobcu, že
nebol použitý vytyčovací náčrt firmy GEOJAS znalec vyvrátil a potvrdil, že ním určená hranica je zhodná
s hranicou určenou vo vytyčovacom náčrte firmy GEOJAS.

Zohliadkyvykonanejsúdomdňa2.10.2009vyplynulo,žeodplotažalobcuvovzdialenosti2mnaparcele
žalovaného 2 je postavené ohnisko - murovaný krb z kameňa. Na ohliadke sa žalovaný 1 vyjadril, že

krb používa raz do mesiaca.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník vecí sa musí zdržať všetkého, čím by nadmieru
primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vlastne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, žeby urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku nad mieru

pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
a tekutými odpadmi, smetím, dymením a vibráciámi, nesmenechať chované zvieratá vnikať na susediaci
pozemok a nešetrne, príp. v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Sám žalobca na pojednávaní konanom dňa 13.7.2010 tvrdil, že v prvom rade sú nejasnosti o priebehu

vlastníckej hranice pozemkov. Preto opakovane požadoval nariadenie znaleckého dokazovania, v
ktorom sa táto hranica určí. Znalec B.. N. R. v znaleckom posudku ju jednoznačne určil tak, že prebieha
vo vzdialenosti 70 cm od rodinného domu žalobcu. Táto hranica korešponduje i s plotom, ktorý sa na nej
nachádza. Živý plot žalovaného v 2. rade - teda ním vysadené porasty sa nachádzajú vo vzdialenosti
1,28modrodinnéhodomužalobcu.Jednoznačnesatedanachádzajúnapozemkužalovanéhov2.rade.

Zo žiadneho z predložených dôkazov, ani zo 16 kusov fotografií nevyplýva, aby sa porasty žalovaného
2 dotýkali jeho rodinného domu. Fotografia pod č. 9 a sčasti i pod č. 3 zachycuje takéto porasty, tie sú
však jednoznačne umiestnené na pozemku žalobcu a podľa žalovaných ich buď vysadil žalobca alebo
v dôsledku neošetrovania plochy vyrástli same. Krb žalovaného v 2. rade sa nachádza na pozemku
patriacom jemu a to vo vzdialenosti 2,02 m od rodinného domu žalobcu. Z neochotnej a úsečnej

výpovede žalobcu sú zrejmé tie skutočnosti, že odkedy žalovaný 2 nepracuje v Slovnafte, situácia
s dymom sa zlepšila. Žalovaný 2 vypovedal, že v Slovnafte nepracuje od r. 2005. Do augusta 2010
pracoval v Steel Trans Košice ako vodič kamiónu tak, že naraz po dobu 7 týždňov bol na zahraničnej
pracovnej ceste, potom 2 dni doma. Od augusta 2010 pracuje u iného zamestnávateľa tak, že 6 týždňov
je vycestovaný v zahraničí, potom je 10 dní doma. Krb teda môže používať nanajvýš po dobu 10 dní v

období 6 týždňov. Žalovaný v 1. rade krb používa raz za mesiac /viď prednes žalovaného 1 na ohliadke/.Obaja žalovaní vypovedali i to, že krb dymí iba pri zapaľovaní, pretože používajú drevené uhlie. Dym
uniká cez komín, mimo neho len vtedy, keď fúka vietor.

Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí 5Cdo 117/93 zdôraznil, že pri skúmaní danosti podmienok ochrany

podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka treba posudzovať nielen hranicu medzi dovoleným a
nedovoleným správaním vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase ale i vo vzťahu k
objektívne žiadúcim pomerom, teda takým, ktoré by mali byť.

V rámci kontradiktórnosti súdneho konania rozhodnutie najvyššieho súdu treba vykladať tak, že ak
žalovaný svojou obranou na súde preukáže, že jeho konanie zodpovedá konkrétnym pomerom v obci
Č., je zo strany súdu potrebné sa zaoberať otázkou, či takéto správanie zodpovedá pomerom, ktoré by

medzi účastníkmi mali byť.

Žalobca ako osoba preukazujúca podmienky ochrany podľa § 121 ods.1 Občianskeho zákonníka súdu
neoznačila ani nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že správanie žalovaných pri používaní
krbu presahuje prípustnú mieru v obci v danom čase a teda, že takéto správanie možno označiť za
nedovolené. Ním predložený posudok na osobu žalobcu z 5.7.1976 vypracovaný MNV Č., pracovné

hodnotenie První brnenské strojírny n.p. z 24.8.1976, pracovno-politické hodnotenie žalobcu týmto
podnikom zo 4.1.1977 a predvolanie starostom obce Č. z 25.8.1992 nesúvisia s predmetom sporu, a
preto ani vykonané neboli. Vytyčovací náčrt so zoznamom geodetických súradníc bol zohľadnený v
znaleckom posudku B.. R.. Z tohto vytyčovacieho náčrtu však nemožno zistiť vzdialenosť hranice od
stavieb účastníkov, pretože sú na nej zakreslené len polárne vytyčovacie údaje bez dĺžkových údajov

potrebných k identifikácií hranice. Obdobne ani z kópie z kat. mapy nemožno určiť presné miesto hranice
pozemkov. Podľa M. XXX L.. úz. Č. žalobca je 1-vičný spoluvlastník parc. XXXX/XX K. XXXX/XX kat.
úz. Č. a po 1/8-ine spoluvlastnia jeho deti L. R., Y. Š., R. R., M. R.. Z uznesenia OS Michalovce z
20.1.2005, sp. zn. 10Er/1934/2002 vyplýva to, že exekúcia žalobcu proti žalovanému 1 bola zastavená a
žalobca ako oprávnený bol zaviazaný k zaplateniu trov exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo na návrh

oprávneného z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu, v ktorom sa žalovaný 1 ako povinný zaviazal
umožniť vstúpiť žalobcovi na pozemky od 15.5.2002 do 31.12.2002 za účelom výstavby oplotenia. Nie
je zrejmé, ktorému zo žalovaných bol list žalobcu zo 4.5.2007 adresovaný, ale keďže žalobca v čase
podania žaloby za rušiteľa označoval žalovaného 1 a vychádzal i z toho, že on je vlastníkom domu s
pozemkami, pravdepodobne bol doručovaný jemu. V tomto liste sa žalobca dožaduje odstránenia živého

plota. Neuvádza však, žeby ten sa mal dotýkať jeho rodinného domu.

Obdobne i ohľadne vypúšťania vody z letného bazéna zo strany žalobcu nebol poskytnutý taký dôkaz,
z ktorého by vyplývalo to, že žalovaný vodu vypúšťajú pod rodinný dom žalobcu. Žalovaní takéto
konanie popreli. Vo výpovediach jednoznačne uviedli, že vodu vylievajú na svoj pozemok, ktorý má
spád urobený tak, že tá klesá z jeho rodinného domu a že sa vypúšťa buď do jamy na jeho pozemku,

alebo hadicou do záhrady. Keďže ani z predložených fotografií nevyplýva, aby sa živý plot žalovaného
2 dotýkal múru rodinného domu žalobcu a rastliny, resp. porasty, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej
blízkosti múru domu žalovaného rastú na jeho pozemku, žalovaní popreli, že ich vysadili oni, je nutné
súdom konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní danosti ochrany svojho
vlastníctva podľa § 127 ods.1 OZ.

V zmysle ust. § 101 ods.2 O.s.p., odročiť pojednávanie vo veci možno len z dôležitého dôvodu.
Na pojednávaní konanom dňa 31.5.2012 boli vykonávané dôkazy vo veci. Na tomto pojednávaní
bol žalobca prítomný. Nové dôkazy vo veci vykonať nenavrhol. Predvolanie k tomuto pojednávaniu
prevzal 17.5.2012. Pojednávanie však žiadal odročiť z jediného dôvodu, aby sa mohol nechať
právne zastupovať. Súdu na pojednávaní neozrejmil, prečo tak do začatia pojednávania neučinil.

Plnomocenstvo predchádzajúcemu právnemu zástupcovi - JUDr. Lemešovi odvolal totiž už v auguste
2010. S termínom nového pojednávania - 28.6.2012 súhlasil. Dňa 27.6.2012 doručil súdu právny
zástupca žalobcu žiadosť o odročenie pojednávania. To žiadal odročiť z dôvodu, že potrebuje primeranú
lehotu na oboznamovanie sa so spisom. Právne zastúpenie od žalobcu vraj prevzal 26.6.2012. V tejto
súvislosti okresný súd poukazuje na procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorá satýka i dôvodov na odročenie pojednávania a konania v neprítomnosti účastníka. Ak si teda žalobca od
augusta 2010 nezabezpečil právne zastúpenie v tomto spore, a navyše včas od 31.5.2012, kedy bolo
pojednávanie odročené na 28.6.2012 len z tohto dôvodu, nejedná sa o vážny dôvod podľa § 101 ods.2

O.s.p. 5-dňová lehota k príprave pojednávania pre žalobcu zachovaná bola.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Žalovaní napriek tomu, že navrhli
priznať trovy konania, tie v 3-dňovej lehote nevyčíslili. Preto im ich súd nepriznal.

O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods.1 O.s.p. Tie pozostávajú zo znalečného vyplateného
znalcovi zo štátnych prostriedkov. Z výsledku konania vyplýva, že žalobca v ňom bol neúspešný. Trovy
štátu pozostávajú zo znalečného v celkovej výške 342,66 EUR, ktoré bolo znalcovi B.. R. vyplatené

zo štátnych prostriedkov. Toto znalecké dokazovanie navrhol žalobca, súhlasil so zložením preddavku
na dokazovanie, avšak túto povinnosť uloženú v uznesení zo 14.2.2012, si nesplnil. Je preto povinný
zaplatiť tieto trovy.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach,

prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu