Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/16/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213144
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612213144.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému G. Č., B.. X. X. XXXX, trvale bytom I. T., W. XXXX/X o zaplatenie 931,15 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, doručenej žalobcom súdu
dňa 6. 2. 2015, s a z a s t a v u j e.

Konanie o zaplatenie 70 eur a úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne z 931,15 eura od 8. 6. 2012
do 21. 12. 2012, 0,5 % ročne z 931,15 eura od 22. 12. 2012 do 25. 9. 2013, 0,75 % ročne z 931,15 eura
od 26. 9. 2013 do 30. 12. 2013, 1 % ročne z 931,15 eura od 31. 12. 2013 do 23. 6. 2014, 1,1 % ročne z
931,15 eura od 24. 6. 2014 do 21. 10. 2014, 1,2 % ročne z 931,15 eura od 22. 10. 2014 do zaplatenia,
8,75 % ročne z 10 eur od 22. 12. 2012 do 25. 9. 2013, 8,5 % ročne z 15 eur od 26. 9. 2013 do 11. 11.
2013, 8,5 % ročne z 20 eur od 12. 11. 2013 do 30. 12. 2013, 8,25 % ročne z 25 eur od 31. 12. 2013 do
11. 3. 2014, 8,25 % ročne z 30 eur od 12. 3. 2014 do 23. 5. 2014, 8,25 % ročne z 35 eur od 24. 5. 2014

do 23. 6. 2014, 8,15 % ročne z 40 eur od 24. 6. 2014 do 29. 7. 2014, 8,15 % ročne z 45 eur od 30. 7.
2014 do 22. 8. 2014, 8,15 % ročne z 50 eur od 23. 8. 2014 do 21. 10. 2014, 8,05 % ročne z 55 eur od
22. 10. 2014 do 19. 11. 2014, 8,05 % ročne z 60 eur od 20. 11. 2014 do 29. 12. 2014, 8,05 % ročne z 65
eur od 30. 12. 2014 do 4. 2. 2015, 8,05 % ročne z 70 eur od 5. 2. 2015 zaplatenia, s a z a s t a v u j e.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 26. 11. 2012, sa žalobca domáhal voči

žalovanému zaplatenia 931,15 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 86,50 eura a úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 931,15 eura od 8. 6. 2012 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzavretej dňa 10. 6. 2011. Dňa 13. 7. 2006 uzatvoril postupca so žalovaným zmluvu číslo
13515804,nazákladektorejsazaviazalžalovanýuhradiťposkytnutéfinančnéprostriedkyvpravidelných
mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si uvedenú zmluvnú povinnosť neplnil, dostal sa do
omeškania, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval sumu 944,02 eura. Žalovaný uznal záväzok

v dohode o uznaní záväzku. Po postúpení pohľadávky zaplatil dňa 24. 2. 2012 sumu 10 eur a dňa 7.
6. 2012 sumu 2 eurá. Úrok z omeškania si uplatnil odo dňa nasledujúceho po účinnosti postúpenia
pohľadávky, t. j. od 11. 6. 2011 a vyčíslil ho zo sumy 943,15 eura od 11. 6. 2011 do 24. 2. 2012 v sume
61,91 eura a od 25. 2. 2012 do 7. 6. 2012 zo sumy 933,15 eura vo výške 24,59 eura.Dňa 26. 2. 2015 doručil žalobca súdu podanie, ktorým, z dôvodu vykonaných čiastočných úhrad
žalovaným dňa 21. 12. 2012 vo výške 10 eur a po 5 eur v dňoch 25. 9. 2013, 11. 11. 2013, 30. 12.

2013, 11. 3. 2014, 23. 5. 2014, 23. 6. 2014, 29. 7. 2014, 22. 8. 2014, 21. 10. 2014, 19. 11. 2014, 29.
12. 2014 a 4. 2. 2015, vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie 70 eur späť. Súčasne navrhol, aby súd
uložil žalovanému zaplatiť 861,15 eura, úrok z omeškania vo výške 86,50 eura a úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 931,15 eura od 8. 6. 2012 do 21. 12. 2012, 8,75 % ročne zo sumy 921,15
eura od 22. 12. 2012 do 25. 9. 2013, 8,5 % ročne zo sumy 916,15 eura od 26. 9. 2013 do 11. 11. 2013,

zo sumy 911,15 eura od 12. 11. 2013 do 30. 12. 2013, o výške 8,25 % ročne zo sumy 906,15 eura od
31. 12. 2013 do 11. 3. 2014, zo sumy 901,15 eura od 12. 3. 2014 do 23. 5. 2014, zo sumy 896,15 eura
od 24. 5. 2014 do 23. 6. 2014, vo výške 8,15 % ročne zo sumy 891,15 eura od 24. 6. 2014 do 29. 7.
2014, zo sumy 886,15 eura od 30. 7. 2014 do 22. 8. 2014, zo sumy 881,15 eura od 23. 8. 2014 do 21.
10. 2014, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 876,15 eura od 22. 10. 2014 do 19. 11. 2014, zo sumy 871,15
eura od 20. 11. 2014 do 29. 12. 2014, zo sumy 866,15 eura od 30. 12. 2014 do 4. 2. 2015 a zo sumy

861,15 eura od 5. 2. 2015 do zaplatenia.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 3. 3. 2015, žalobca uviedol, že dňa 13. 7. 2006 pôvodný
veriteľ uzatvoril so žalovaným zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej mu poskytol
úverový rámec vo výške 995,82 eura. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver, spolu s dohodnutými

úrokmi,splácaťformoupravidelnýchmesačnýchsplátokvovýške33,19eura.Poplatkyazmluvnépokuty
boli upravené v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný z úverového rámca čerpal peňažné prostriedky v celkovej
výške 1918,61 eura. V zmysle obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov mu boli vyúčtované
poplatky v celkovej výške 539,44 eura, úrok vo výške 385,96 eura. Súčet debetných operácií potom činí

2844,01 eura. Žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 1899,99 eura. Rozdiel kreditných a debetných
operácií činí 944,02 eura. Z úhrad bola na istinu započítaná suma 975,46 eura, preto na úhradu zostal
rozdiel 943,15 eura. Vyčíslené úroky predstavovali 385,96 eura, z platieb bola na úroky započítaná suma
385,09 eura, k úhrade potom zostal rozdiel vo výške 0,87 eura, ktoré si v konaní neuplatňuje. Žalovaný
vykonal úhrady vo výške 12 eur do podania žaloby, ktoré boli zohľadnené v podanej žalobe. Na istine

potom zostal neuhradený rozdiel 939,15 eura.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 16. 3. 2015, žalobca uviedol, že do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru vykonal žalovaný úhrady v celkovej výške 1568,05 eura. Ku dňu vyhlásenia predčasnej
splatnosti bola neuhradená suma 1275,96 eura. Po vyhlásení predčasnej splatnosti vykonal žalovaný

úhradu vo výške 331,94 eura dňa 13. 6. 2008, ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval dlh 944,02
eura, ktorý pozostával z istiny vo výške 943,15 eura a úrokov vo výške 0,87 eura. Do podania žaloby
žalovaný uhradil 12 eur a na istine zostal neuhradený rozdiel 931,15 eura. Po podaní žaloby žalovaný
uhradil 70 eur, preto zostal neuhradený rozdiel 861,15 eura.

Uznesením zo dňa 12. 11. 2014, č. k. 10C/16/2013-106, súd nepripustil vstup do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana, spotrebiteľa HOOS. Dňa
6. 2. 2015 doručil žalobca súdu námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka do konania, v ktorej
namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania, z dôvodu nepreukázania súhlasu
žalovaného. Na súdnom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že podanú námietku považujú

za bezpredmetnú a nie je o nej potrebné rozhodovať.

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní na podanej žalobe trval. Poukázal na to, že na
vec je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže sa jedná o absolútny obchod,
vrátene ustanovení o premlčaní žalovaného nároku. Poukázal na dohodu o uznaní záväzku, v ktorej

bolo dojednané splácanie dlhu v splátkach, ktoré žalovaný aj využil. Nárok preto nie je premlčaný, a
to ani čiastočne. Poplatky pozostávajú zväčša z poplatkov za výber z bankomatov a boli uvedené v
obchodných podmienkach. V dohode o uznaní dlhu je uvedené referenčné číslo veriteľa, pod ktorým si
eviduje pohľadávku. Pokiaľ je uvedené, že sa jedná o pohľadávku voči Consumer Finance Holding, a.
s., je to preto, že uvedená obchodná spoločnosť je pobočkou P., a. s., ktorá poskytuje krátkodobé úvery.

Žalovaný pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že k výške čerpaného úveru a k výške úhrad,
tvrdených žalobcom, výhrady nemá. Úver by mohol splácať po 5 eur mesačne, tak ako doposiaľ. Od
29. 7. 2008 je nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Býva v spoločnejdomácnosti s manželkou a maloletým dieťaťom. Poberá rodičovský príspevok vo výške 203 eur
mesačne, jeho manželka dávky v hmotnej núdzi 46 eur mesačne. Celkový výdavok na bývanie je 127
eur, vrátane energií. Majetok nevlastní. Nepamätal si na okolnosti podpisu dohody o uznaní záväzku

a o splácaní dlhu v splátkach. S pánom O. prišiel do kontaktu, podpisoval papier, že dlh bude splácať
v splátkach. Myslel si, že sa jedná o dohodu o splátkach, nepamätal si, či mu pán Tabak vysvetlil, že
predmetom dohody sú aj iné právne inštitúty, najmä uznanie dlhu. Riešilo sa to narýchlo, nakoľko sa pán
O. ponáhľal. V čase podpisu dohody si bol vedomý, že dlh existoval, mysleli si, že je lepšie sa dohodnúť,
preto dohodu podpísali.

Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o
aktivácii pôžičkovej karty Quatro, vrátane obchodných podmienok, zmluvou o postúpení pohľadávok,
uzavretou medzi žalobcom a P.Q. Ú. X., a. s. zo dňa 10. 6. 2011, vrátane prílohy k zmluve, dohodou o
uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku, pokusom o zmier, zmluvou o postúpení pohľadávok
uzavretou dňa 10. 6. 2011 medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.

s. vrátane prílohy k zmluve, prehľadom obratov na účte žalovaného u právneho predchodcu žalobcu,
sadzobníkom poplatkov a úrokových sadzieb, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, vrátane poštovej
doručenky, zistiac nasledovný skutkový stav:

P. Ú. X., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 13. 7. 2006 zmluvu o aktivácii pôžičkovej

karty Quatro, číslo 0013515804, v ktorej si dohodli úverový rámec 30.000 Sk, t. j. 995,82 eura a pevnú
mesačnú splátku 1000 Sk, t. j. 33,19 eura. Podľa prehľadu obratov žalovaného u právneho predchodcu
žalobcu, žalovaný spolu čerpal 1918,61 eura a uhradil do vyhlásenia splatnosti úveru 1568,05 eura,
dňa 13. 6. 2008 vykonal úhradu vo výške 10.000 Sk, t. j. 331,94 eura. Dňa 2. 4. 2008 vyhlásil právny
predchodca žalobcu okamžitú splatnosť dlhu a žiadal žalovaného o úhradu do 5 dní od doručenia

vyhlásenia. Uvedené vyhlásenie bolo doručené žalovanému dňa 11. 4. 2008.

P. Ú. X., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 10. 6. 2011 zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške 944,02
eura. Dňa 10. 6. 2008 bola uzatvorená aj zmluva o postúpení pohľadávky medzi obchodnou

spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. a žalobcom.

Dňa 27. 1. 2012 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní
záväzku. V čl. 2.1. dohody žalovaný vyhlásil, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok, ktorý
vznikol voči pôvodnému veriteľovi Consumer Finance Holding, a. s. na základe zmluvy číslo 1194747,

vo výške istiny 943,15 eura a nákladov na inkasné konanie vo výške 141,60 eura.

Dňa 9. 11. 2012 žalobca vyzval žalovaného pokusom o zmier na úhradu celkovej sumy 1055,10 eura.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na

jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v

konaní.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd

rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie o námietke neprípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného, doručenej súdu dňa 6. 2. 2015, zastavil,
nakoľko žalobca vzal uvedenú námietku späť. Pokiaľ aj žalobca výslovne neuviedol, že berie

uvedenú námietku späť, jeho splnomocnený zástupca na súdnom pojednávaní uviedol, že, vzhľadom
na právoplatné rozhodnutie o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane
žalovaného, považujú uvedenú námietku za bezpredmetnú a nie je o nej potrebné rozhodovať. Podľaobsahu súd posúdil uvedené podanie ako späťvzatie podanej námietky. Uvedený dispozitívny úkon
žalobcovi prislúchal.

Súd taktiež zastavil konanie v časti o zaplatenie 70 eur, ako aj úrokov z omeškania vo výške 0,25 %
ročne z 931,15 eura od 8. 6. 2012 do 21. 12. 2012, 0,5 % ročne z 931,15 eura od 22. 12. 2012 do 25. 9.
2013, 0,75 % ročne z 931,15 eura od 26. 9. 2013 do 30. 12. 2013, 1 % ročne z 931,15 eura od 31. 12.
2013 do 23. 6. 2014, 1,1 % ročne z 931,15 eura od 24. 6. 2014 do 21. 10. 2014, 1,2 % ročne z 931,15
eura od 22. 10. 2014 do zaplatenia, 8,75 % ročne z 10 eur od 22. 12. 2012 do 25. 9. 2013, 8,5 % ročne

z 15 eur od 26. 9. 2013 do 11. 11. 2013, 8,5 % ročne z 20 eur od 12. 11. 2013 do 30. 12. 2013, 8,25 %
ročne z 25 eur od 31. 12. 2013 do 11. 3. 2014, 8,25 % ročne z 30 eur od 12. 3. 2014 do 23. 5. 2014,
8,25 % ročne z 35 eur od 24. 5. 2014 do 23. 6. 2014, 8,15 % ročne z 40 eur od 24. 6. 2014 do 29. 7.
2014, 8,15 % ročne z 45 eur od 30. 7. 2014 do 22. 8. 2014, 8,15 % ročne z 50 eur od 23. 8. 2014 do
21. 10. 2014, 8,05 % ročne z 55 eur od 22. 10. 2014 do 19. 11. 2014, 8,05 % ročne z 60 eur od 20.
11. 2014 do 29. 12. 2014, 8,05 % ročne z 65 eur od 30. 12. 2014 do 4. 2. 2015, 8,05 % ročne z 70 eur

od 5. 2. 2015 zaplatenia, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu späť, pričom uvedený
dispozitívny úkon mu prislúchal. Pokiaľ aj žalobca výslovne v podaní zo dňa 23. 2. 2015 uviedol, že
berie späť žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 70 eur, podľa obsahu, a to z navrhovaného výroku
súdneho rozhodnutia, mal súd preukázané, že sa jedná o späťvzatie žaloby aj v časti prislúchajúceho
úrokuzomeškania,čopotvrdilajprávnyzástupcažalobcunasúdnompojednávaní.Keďžekuspäťvzatiu

žaloby v časti došlo pred otvorením súdneho pojednávania, súd nezisťoval stanovisko žalovaného k
uvedenému čiastočnému späťvzatiu, pretože aj jeho prípadný nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby
by bol právne neúčinný.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007
(ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky

alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.Podľa § 4 ods. 5 zákona o SÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i
výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota

na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť a súčasne mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Z vykonaného

dokazovaniamalsúdpreukázané,žemedziprávnympredchodcomžalobcu(P.Ú.X.,a.s.)akoveriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 13. 7. 2006 uzatvorená zmluva o aktivácii pôžičkovej karty Quatro,
v ktorej si účastníci zmluvy dojednali úverový rámec vo výške 30.000 Sk, t. j. 995,82 eura a mesačnú
splátku vo výške 33,19 eura. Nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o

spotrebiteľskom úvere. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o
postúpení pohľadávky, uzavretej medzi žalobcom a P. Ú. X., a. s. dňa 10. 6. 2011. Pokiaľ aj žalobca
predložil zmluvu o postúpení pohľadávky, uzavretú s obchodnou spoločnosťou Consumer Finance
Holding,a.s.,súdmalzvykonanéhodokazovaniapreukázané,žeuvedenáobchodnáspoločnosťkonala
len ako zástupca P. Ú. X., a. s. ako veriteľa, čo vyplynulo zo samotnej zmluvy o aktivácii pôžičkovej

karty Quatro. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona
o spotrebiteľských úveroch, je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absenciu uvedeného údaju v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého
úveru. Z uvedeného dôvodu sa úver, poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému, považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Navyše, od spotrebiteľa môže veriteľ požadovať len tie úroky a poplatky,

ktoré sú individuálne dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom
úvere neboli individuálne dojednané žiadne poplatky, ktoré by bol žalovaný povinný platiť, za súčasnej
bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, ako následku absencie údaju o ročnej percentuálnej miere
nákladov, bol žalovaný povinný zaplatiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže žalovaný čerpal
úver v celkovej výške 1918,61 eura a spolu zaplatil žalobcovi 1981,99 eura, bol poskytnutý úver v plnom

rozsahusplatený,apretonebolomožnépriznaťžalobcoviprávonaúhradužiadnehopeňažnéhoplnenia.
Navyše, súd mal preukázané premlčanie žalovaného nároku v celom rozsahu. Podľa zákonného
ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je
súd povinný od 1. 5. 2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,vrátane jeho premlčania. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku
a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa
dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Z listinného dôkazu,
vyhláseniaokamžitejsplatnostizostatkuúveru,malsúdpreukázané,žeksplatnostidlhudošlonajneskôr
dňa 16. 4. 2008, nakoľko vo vyhlásení splatnosti dlhu bol žalovaný vyzvaný na úhradu celého dlhu do
5 dní od doručenia vyhlásenia, pričom vyhlásenie bolo doručené dňa 11. 4. 2008. Ku dňu podania

žaloby na súd teda už uplynula trojročná premlčacia doba a dlh bol v celom rozsahu premlčaný.
Hoci medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol vzťah zo zmluvy o úvere, ktorý je
absolútnym obchodom, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo potrebné
aplikovať, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol
spotrebiteľský právny vzťah, ustanovenia priaznivejšie v prospech spotrebiteľa, teda ustanovenia o
dĺžke premlčacej doby podľa občianskoprávnych predpisov. Pokiaľ žalobca poukazoval na dohodu o

uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa 27. 1. 2012, ktorou malo dôjsť k uznaniu
už premlčaného dlhu (keďže v čase jej uzatvorenia už uplynula trojročná premlčacia doba od splatnosti
úveru) a začatiu plynutia novej premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd
mal preukázanú jej neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu dohoda nemala za
následok plynutie novej premlčacej doby v zmysle zákonného ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ani vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o existencii dlhu v dobe uznania. Uznanie dlhu
ako jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Pri
premlčanom dlhu má uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Na nastúpenie právnych účinkov uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh
určený čo do dôvodu a výšky. V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vychádza zo zásady ochrany

spotrebiteľa ako „slabšej“ zmluvnej strany. Žalobca ako iniciátor uzavretia dohody o uznaní dlhu a
jeho splácaní v splátkach do dohody o splácaní dlhu v splátkach zakomponoval uznanie dlhu ako aj
vyhlásenie žalovaného o vedomosti o premlčaní dlhu, a to, podľa názoru súdu, s cieľom zlepšiť si svoje
právne postavenie pri vymáhaní pohľadávky, ktorá už bola v čase uznania dlhu premlčaná, na úkor
žalovaného ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ (žalovaný) v tomto prípade nemal možnosť ovplyvniť obsah

dohody, vzhľadom na skutočnosť, že táto bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, jednalo
sa teda o formulárovú dohodu. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu a o splátkach
je preto nekalou obchodnou praktikou. Súdu je z úradnej činnosti známe (z ďalších súdnych konaní,
v ktorých vystupuje žalobca), že žalobca pri uzatváraní dohôd o uznaní dlhu a o jeho splácaní v
splátkach nepoučuje dlžníkov o inštitúte uznania dlhu a najmä o jeho právnych následkoch, ani o

inštitúte premlčania. Žalovaný nepotvrdil, že by pri podpise dohody bol poučený o inštitúte uznania
dlhu a jeho právnych následkoch, najmä s dôrazom na premlčanie. Súd mal za to, že dohoda o
uznaní dlhu nebola uzavretá so žalovaným s cieľom reálneho poskytnutia výhody splátok (teda v jeho
prospech), ale, naopak, s cieľom zvýhodnenia žalobcu vzhľadom na účinky uznania dlhu vo vzťahu
k premlčaniu. Navyše, vyhlásenie o vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu je v dohode obsiahnuté v

článku 3), označenom ako „Forma splatenia záväzku“. Vyhlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu je však
jednoznačne úplne iný inštitút ako forma splatenia záväzku, nemá s formou splatenia záväzku žiadnu
súvislosť, zvlášť, keď uznanie záväzku bolo upravené v samostatnom článku 2. Vyhlásenie je zaradené
na konci ustanovenia o výške splátok a dátume splácania dlhu (ktoré dokonca nie sú ani vyplnené), kde
pozornosti spotrebiteľa môže uniknúť. Už len okrajom súd uvádza, že špecifikácia samotného záväzku,

uvedená v dohode, je zavádzajúca, nakoľko ako pôvodný veriteľ je uvedený Consumer Finance Holding,
a. s., taktiež číslo zmluvy, uvedené v dohode, nekorešponduje s číslom samotnej zmluvy o aktivácii
pôžičkovej karty, čo mohlo vyvolať u žalovaného nesprávnu predstavu o skutočnosti, ktorého dlhu sa
dohoda týka.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd v konaní úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil. V súlade s ustanovením § 146 ods.

2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku, z hľadiska procesného výsledku, bol v konaní v časti o
zaplatenie 70 eur úspešný žalobca, keďže ku späťvzatiu žaloby v uvedenej časti, z hľadiska procesného
výsledku, došlo pre správanie žalovaného. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie 861,15 eura.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.