Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/571/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510205275
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3510205275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa J. El C., bytom Z. H., B.. M. R. S. XXX/
XX, zastúpeného Mgr. L. B., advokátkou so sídlom v Z. H., W. 2, proti odporcovi S. X., bytom D. O. nad
S., G. XX, L.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. S. T., advokátom so sídlom v D. O. nad S., C. XX, o
zaplatenie 4.300,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom zo dňa 29. apríla 2013, č.k. 6C/17/2011-87 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z
trov právneho zastúpenia vo výške 190,58 eur, k rukám JUDr. S. T., advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti
odporcovi zaplatenia sumy 4.300 eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ zložil zálohu na kúpu motorového

vozidla na účet odporcu vo výške 15.500 eur, ktorá sa mala stať kúpnou cenou. Dňa 30.03.2009
medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo JEEP
GRAND CHEROKEE za dohodnutú kúpnu cenu 11.200,-eur s tým, že na úhradu tejto kúpnej ceny
bola použitá časť sumy vo výške 11.200,- eur zo súkromného účtu odporcu, na ktorý navrhovateľ
zložil celkom sumu 15.500,- eur. Podľa tvrdení odporcu rozdiel v kúpnej cene vo výške 4.300 eur
bol navrhovateľovi vrátený pri uzavretí kúpnej zmluvy, a to za prítomnosti svedkov JX.. Výpoveďou
svedka M. N. mal súd za preukázané, že zo strany odporcu navrhovateľovi došlo k vráteniu rozdielu

medzi sumami, ktoré boli zložené na účet odporcu v celkovej výške 15.500,- eur a dojednanou kúpnou
cenou dňa 30.03.2009 vo výške 11.200,- eur, t.j. k vráteniu sumy 4.300,- eur. Výpoveď svedka W.
A. považoval súd podpornú tvrdeniam odporcu a svedka M. N.. Tvrdenia svedkyne W. El C. boli v
rozpore s tvrdením odporcu, že matke navrhovateľa vysvetlil, že rozdiel čiastky medzi dohodnutou
kúpnou cenou a poskytnutou zálohou vrátil navrhovateľovi, aj s výpoveďou svedka M. N., ktorý potvrdil
prevzatie uvedených peňazí navrhovateľom. A. výpoveď svedkyne W. El C., matky navrhovateľa,

zohľadňujúc všetky ňou uvádzané skutočnosti, ako dôkazu vykonaného samostatne, v nadväznosti na
ďalšie vykonané dôkazy bol súd toho názoru, že výpoveďou tejto svedkyne nebol preukázaný opak toho,
čo bolo v konaní preukázané odporcom v rámci výpovedí ním navrhnutých svedkov, najmä svedka M.
N., a tiež svedka W. A.. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, bolo výpoveďou svedka
M. N. a podporne W. A. preukázané, že odporcom došlo k vráteniu žalovanej sumy navrhovateľovi.
Pokiaľ odporca nevystavil písomný doklad o vrátení sumy 4.300 eur navrhovateľovi, súd prvého
stupňa konštatoval, že nevystavenie takéhoto dokladu zo strany odporcu ako podnikateľského subjektu,

nemôže mať a nemá zásadný vplyv pre rozhodnutie veci týkajúcej sa súkromnoprávneho vzťahu zapredpokladu, že žalovaný účastník preukáže, že k vráteniu navrhovateľom uplatňovanej sumy došlo.
Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 18.09.2009, teda v tom istom roku, t.j. ani nie
po šiestich mesiacoch, došlo k prevodu motorového vozidla, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy zo

dňa 30.03.2009 z navrhovateľa na odporcu. Súd prvého stupňa považoval za nevyhnutné poukázať na
skutočnosť, že v kontexte vykonaného dokazovania sa nejaví ako pravdepodobné, a to ani napriek
skutočnosti, že odporca vo vzťahu k navrhovateľovi vystupoval ako priateľ, aby navrhovateľ podpísal
takúto kúpnopredajnú zmluvu veriac odporcovi, že napriek uvedeniu kúpnej ceny 10.000,- eur v tejto,
mu odporca sumu 4.500,- eur dá neskôr v prípade, ak by už odporca navrhovateľovi bol dlžný sumu

4.300,- eur. Posudzujúc z uvedeného situáciu z ktoréhokoľvek pohľadu, sa v celkovom kontexte tvrdenia
navrhovateľa vôbec javia ako nepravdepodobné. Z týchto dôvodov návrh navrhovateľa zamietol.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 451 ods. 1,2 Obč. zákonníka. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo
výške 100% s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania
samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zmeny tak, že
jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Dôvodil, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov nesprávne rozhodol. Pokiaľ súd svoje rozhodnutie založil na svedeckých výpovediach svedkov
M. N. a W. A., ktorí mali byť údajne svedkami odovzdania finančnej sumy 4.300 eur, poukázal na
to, že obaja svedkovia sú v priateľskom vzťahu s odporcom. Uviedol, že odporca bol do 15.01.2011

podnikateľským subjektom, ktorý bol povinný viesť riadnym a preukázaným spôsobom účtovnú
evidenciu. Uviedol, že potom, čo prejavil záujem o kúpu motorového vozidla, zaplatil zálohu v celkovej
výške 15.500 eur na súkromný účet odporcu. Odporca ako podnikateľský subjekt nepostupoval pri
predaji auta konečnému spotrebiteľovi správne, nakoľko mu nedal účtovný doklad - faktúru, ktorá by
obsahovalavšetkynáležitostiúčtovnéhodokladuanaktorejbybolouvedenéčíslopodnikateľskéhoanie

súkromného účtu odporcu. Zdôraznil, že účtovníctvo podnikateľa nemôže byť založené na svedeckých
výpovediach, ale na účtovných a daňových dokladoch. V prípade odporcu mal tento postupovať tak, že
dňa 26.03.2009 mu mal vystaviť faktúru, na základe ktorej by navrhovateľ uhradil odporcovi fakturovanú
sumu. Ak sa pri preberaní vozidla dňa 30.03.2009 dohodli spoločne na znížení kúpnej ceny, mal
odporca vystaviť dobropis k faktúre na 4.300 eur a takisto výdavkový doklad znejúci na 4.300 eur.

Jedine takýmto spôsobom je účtovníctvo správne a vedené preukázaným spôsobom. Trval na tom,
že ak by mu bol odporca sumu 4.300 eur pri preberaní vozidla skutočne vrátil, nič by mu nebránilo,
aby popri týchto dvoch dokladoch (faktúra, príjmový doklad) vystavil ešte jeden - výdavkový doklad na
4.300 eur. Postup odporcu svedčí o jeho špekulatívnom podnikaní, nakoniec aj sám priznal, že daňový
úrad mu vytkol viacero pochybení. O zvláštnych praktikách podnikania odporcu svedčí aj fakt, že pri

predaji automobilu nevyhotovil žiadnu písomnú kúpnu zmluvu, no potom čo mal s autom problémy a
chcel ho vrátiť, odporca mu predložil k podpisu predtlačenú kúpnu zmluvu s uvedením kúpnej ceny za
vozidlo 10.000 eur, ktorá mala byť údajne vyplatená navrhovateľovi. Kúpna cena nebola vyplatená v
plnej výške a aj táto transakcia postráda akýkoľvek pokladničný doklad. Tvrdenia odporcu a aj súdu,
že ak by bol odporca navrhovateľovi už skôr niečo dlžný, sa javí ako nepravdepodobné, aby podpísal

takúto kúpnopredajnú zmluvu s vedomím, že mu odporca vyplatí sumu 4.300 eur neskôr, je v tomto
prípadne absolútne irelevantné. Uviedol, že s autom nebol spokojný, viackrát ho reklamoval, s čím u
odporcu neuspel, preto ho chcel vrátiť. Odporca však postavil situáciu tak, že vozidlo od neho odkúpil.
To, že odporca mu nevrátil sumu 4.300 eur a nezaplatil mu celú kúpnu cenu za odkúpenie vozidla,
ho žiadnym spôsobom nenanúti, aby si ponechával vadné motorové vozidlo a nevie si ani predstaviť,

akým spôsobom mal odporcu donútiť, aby mu zaplatil celú kúpnu cenu za vozidlo. Odkúpenie vozidla
späť odporcom nebolo predmetom sporu. Pokiaľ ide o výpoveď oboch svedkov odporcu, obaja si
zhodne pamätali iba zásadne to, že boli svedkami odovzdávania peňazí odporcom navrhovateľovi.
Iné skutočnosti si zjavne nepamätali. Poukázal na to, že svedok N. bol bývalým zamestnancom
odporcu, pričom svedok v podstate nepotvrdil nič. Trval na tom, že v konaní nebolo žiadnym relevantným

spôsobom preukázané, že zo strany odporcu došlo k vráteniu sumy 4.300 eur.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. S tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v odvolaní sa nestotožnil a
mal za to, že súd prvého stupňa vykonal vyčerpávajúce dokazovanie a skutkový stav zistil náležite a
nepochybne. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby v sume 151,01

eur, 1x režijný paušál vo výške 7,81 eur, DPH vo výške 31,76 eur.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, §214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Súdprvéhostupňazaložilsvojezamietajúcerozhodnutienatomprávnomnázore,ženávrhnavrhovateľa
na vydanie bezdôvodného obohatenia je nedôvodný, nakoľko zo strany odporcu, ktorého zaťažovalo
dôkazné bremeno, bolo výpoveďou svedka M. N. a W. A. preukázané, že ním došlo k vráteniu žalovanej
sumy navrhovateľovi. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ poukázal na súkromný účet
odporcu podnikajúceho s predajom ojazdených áut zálohu na kúpu motorového vozidla JEEP GRAND
CHEROKEE vo výške 15.500 eur, ktorá sa mala stať kúpnou cenou. Dňa 30.03.2009 medzi účastníkmi

došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo JEEP GRAND CHEROKEE
za dohodnú kúpnu cenu 11.200 eur s tým, že na úhradu tejto kúpnej ceny bola použitá časť sumy vo
výške 11.200 eur zo súkromného účtu odporcu, na ktorý navrhovateľ zložil celkom zálohu vo výške
15.500 eur. Podľa tvrdení navrhovateľa, odporca mu rozdiel medzi zloženou zálohou a dohodnutou
kúpnou cenou, t.j. sumu 4.300 eur nevrátil. Odporca tvrdenia navrhovateľa popieral, keď uvádzal, že pri

uzavretí kúpnej ceny vrátil navrhovateľovi sumu 4.300 eur, a to za prítomnosti svedkov M. N. a W. A..
Súd prvého stupňa mal z výpovede svedka M. N. a W. A. za preukázané, že zo strany odporcu došlo
k vráteniu sumy 4.300 eur navrhovateľovi. Zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, hodnotiac
dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti konštatoval, že zo strany odporcu, ktorého zaťažovalo
dôkazné bremeno, bolo preukázané, že ním došlo k vráteniu žalovanej sumy navrhovateľovi a preto

návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.

Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa i s odôvodnením napadnutého rozsudku
stotožňuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza
nasledovné:

Navrhovateľ svojím odvolaním namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne

posúdenie.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho,čouviedliúčastníci.Vzhľadomktomu,žeobčianske súdnekonaniejeovládanézásadoupriamosti,
je hodnotenie dôkazov vecou súdu, ktorý tento dôkaz vykonal. Odvolací súd môže hodnotenie dôkazov

preskúmavať len vtedy, pokiaľ je toto hodnotenie v rozpore s pravidlami logického myslenia. Hodnotenie
výpovede svedka z hľadiska jej vieryhodnosti je v súlade so zásadou priamosti občianskeho súdneho
konania vecou súdu, ktorý vykonáva dokazovanie a k spôsobu tohto hodnotenia by mohol odvolací súd
prihliadnuť len v prípade, že by súd hodnotil vieryhodnosť výpovede na základe skutočností, ktoré sa
podľa všeobecných skúseností k vieryhodnosti výpovede nevzťahujú. Vieryhodnosť výpovede svedka

možno hodnotiť i s prihliadnutím k spôsobu, akým svedok súdu oznamuje zisťované skutočnosti a k jeho
chovaniu pri výpovedi.

Vpreskúmavanejvecisanavrhovateľpodanýmnávrhomdomáhalprotiodporcovizaplateniasumy4.300
eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ v konaní preukázal, že
na účet odporcu zložil sumu 15.500 eur ako zálohu na kúpu ojazdeného motorového vozidla JEEP

GRAND CHEROKEE, pričom dňa 30.03.2009 došlo medzi účastníkmi k uzavretiu kúpnej zmluvy, na
základe ktorej navrhovateľ kúpil od odporcu motorové vozidlo za dohodnutú kúpnu cenu 11.200 eur.
Podľa tvrdení navrhovateľa, rozdiel medzi zaplatenou zálohou vo výške 15.500 eur a skutočnou kúpnou
cenou vo výške 11.200 eur, t.j. sumu 4.300 eur mu odporca doposiaľ nevrátil. Podľa tvrdení odporcu,
rozdiel v kúpnej cene vo výške 4.300 eur bol navrhovateľovi vrátený pri uzavretí kúpnej zmluvy, a to za

prítomnosti svedkov M. N. a W. A.. Dôkazné bremeno v konaní zaťažovalo odporcu, ktorý tvrdil, že sumu
4.300 eur vrátil navrhovateľovi v hotovosti bez písomného dokladu v prítomnosti svedkov. Z výpovede
svedka M. N. bolo preukázané, že pri preberaní vozidla bola navrhovateľovi vrátená časť kúpnej ceny z
dôvodu, že medzi účastníkmi došlo k dohode o tom, že vozidlo bude predané za nižšiu sumu. Svedok
uviedol, že bol prítomný pri odovzdaní sumy 4.300 eur zo strany odporcu navrhovateľovi. Z výpovedesvedka Dalibora A. mal súd prvého stupňa taktiež za preukázané, že odporca vrátil navrhovateľovi časť
kúpnej ceny. Súd prvého stupňa výpovede svedkov M. N. a W. A. považoval za vieryhodné. V danej veci
možno konštatovať, že súd prvého stupňa sa pri hodnotení vieryhodnosti výpovede svedkov neodchýlil

od hodnotenia skutočností, ktoré sa podľa všeobecných skúseností k vieryhodnosti výpovede vzťahujú,
keď prihliadol k tomu, že výpoveď svedka M. N. bola presvedčivá, zatiaľ čo výpoveď svedkyne W. El.
C. (matky navrhovateľa) bola rozporná a nepresvedčivá. Preto nemožno vyvodiť, že by súd prvého
stupňa v danej veci hodnotil dôkazy v rozpore s ust. § 132 O.s.p. a odvolanie navrhovateľa v tej časti,
v ktorej namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa nie je opodstatnené. Pokiaľ navrhovateľ v

podanom odvolaní dôvodil, že odporca ako podnikateľský subjekt, bol povinný vystaviť účtovný doklad
o vrátení sumy 4.300 eur, k tomu je potrebné uviesť, že nevystavenie takéhoto dokladu nemá vplyv pre
rozhodnutie vo veci samej, keď odporca v konaní preukázal, že k vráteniu žalovanej sumy z jeho strany
došlo. S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, že zo strany odporcu došlo k vráteniu sumy 4.300 eur navrhovateľovi. Za tohto stavu
bolo odvolanie navrhovateľa nedôvodné.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške 190,58
eur. Trovy konania odporcu spočívajú v trovách právneho zastúpenia v zmysle § 10, § 13a ods. 1, § 16

ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo
dňa 19.07.2013 á 151,01 eur, režijný paušál 7,81 eur, DPH 20% zo sumy 158,82 eur 31,76 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .