Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/688/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221737
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu, že
tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 4193154 dlžníkom - povinným S. J., nar. X.X.XXXX. Žalobca si uplatnil aj nárok
na náhradu škody vo výške 125,- eur a na nemajetkovú ujmu vo 550,- eur ako aj náhradu trov konania.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi

vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky, ktorá mu vznikli voči označenému dlžníkovi z uvedenej
Zmluvy o úvere. Súdny exekútor pridelil danej exekučnej veci číslo EX XXXXX/XXXX. Spísaný návrh
na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny
exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa
žalobného návrhu exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 6.9.2010 vydaním poverenia (s omeškaním viac ako 10 mesiacov). K rozhodnutiu o žiadosti
súdneho exekútora došlo v uvedenej exekučnej veci podľa žalobcu až po uplynutí zákonom určenej

lehoty. Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2
Exekučného poriadku (EP), mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne žalobca vyčíslil
sumou 125,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. O škode
sa žalobca mal dozvedieť až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Taktiež mu v uvedenej
veci mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok sumou 550,-
eur, keď exekučný súd mal byť bezdôvodne nečinný, v dôsledku čoho došlo k vnútorným zásahom do
spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate

legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Nové Zámky.Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8NcC/277/2012-9 z 22.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a túto prikázal na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému vec napadla dňa 29.11.2012.

Súd vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z
22.1.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného,
ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou.

Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,
keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania
neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval
na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopis návrhu v danej veci a v
sprievodnom liste upozornil na chybu v písaní, a to nesprávne uvedený dátum narodenia povinného,

ktorého správny tvar je uvedený v navrhnutom žalobnom petite.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 26.2.2014 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,

v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV.
ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu škody,
ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej strane i z

dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 1 citovaného zákona
a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde,

keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných
návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca
napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K

žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15
dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule
po 1.6.2011. Preto ak bola žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súde

po 1.6.2011, nárok v tejto časti je neopodstatnený. V súvislosti so znením ustanovenia § 41 ods. 2
písm. d/ EP účinnom pred 1.6.2011 poukázalo na dôvodovú správu k jeho novelizovanému zneniu,
ako autentický výklad Národnej rady SR. Do dovtedajšieho znenia citovaného ustanovenia sa vložili
slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V
súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS
16/02 so záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani
rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú

môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo
vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnýmiprieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003

Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na

začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo

návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou súdu
po skončení úradných hodín súdu (o 18.36 hod.) deň pred pojednávaním, pričom súčasne požiadal

o odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorého náplňou
práce je, v rámci zastupovania žalobcu, účasť na pojednávaní. Žalobca súčasne predložil potvrdenie o
dočasnej pracovnejneschopnosti I. T. so začiatkom neschopnosti od 28.3.2014. Na uvedenom potvrdení
nie je uvedený poistný vzťah menovaného či už k žalobcovi alebo k právnemu zástupcovi žalobcu,
teda nie je uvedené, že by bol ich zamestnancom. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce

žalobcu má dvoch členov a aj šiestich koncipientov, súd nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na
odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie vytýčená na 9.4.2014 bolo právnemu zástupcovi
žalobcu doručené už 17.2.2014, menovaný I.. T. (bez preukázania jeho vzťahu k žalobcovi, či k jeho
právnemu zástupcovi a preukázania oprávnenia na ich zastupovanie) je práceneschopný od 28.3.2014,
a tak žalobcovi, či jeho právnemu zástupcovi, nič nebránilo zabezpečiť si zastúpenie do termínu

pojednávania. Súd pojednával aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní
žiadala ospravedlniť s tým, že nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody z 27.4.2012, doručený Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého

dňa, najmä č. 294, ako aj listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a obsahom pripojeného exekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Er/1444/2009.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, a to
najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17

ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný

súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
6.9.2010 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty,
s omeškaním viac ako 10 mesiacov.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Er/1444/2009 vyplýva, že dňa

14.11.2009 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému S.. J., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 26.8.2009
sp. zn. SR 13802/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 16.12.2009 doručil Okresnému súdu Nové
Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 14.11.2009 obsahujúcou návrh na vykonanie

exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd prípisom z
8.1.2010 vyzval žalobcu ako oprávneného, aby v lehote 15 dní zaslal súdu zmluvu, na základe ktorej
vznikol záväzkový vzťah medzi účastníkmi exekučného konania. Uvedený prípis bol žalobcovi ako
oprávnenému doručený 12.1.2010. Exekučný súd predloženie požadovanej zmluvy urgoval prípisom z15.4.2010, ktorý bol žalobcovi ako oprávnenému doručený 20.4.2010 a aj prípisom z 12.8.2010, ktorý
bol žalobcovi ako oprávnenému doručený dňa 16.8.2010. Žalobca ako oprávnený doručil exekučnému
súdu požadovanú zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami až dňa 19.8.2010. Exekučný súd dňa

6.9.2010 vydal poverenie sp. zn. 15Er/1444/2009-15, číslo exekútorského spisu: EX XXXXX/XX, ktorým
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
označeného v návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je S.. J.. Uvedené poverenie má
všetky náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (27.4.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31.12.2012) výslovne uvádza ako príklad
nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom určenej lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym

úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.

V zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ EP bolo v čase doručenia návrhu na vydanie poverenia exekučnému súdu
možné vydať poverenie na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených, ako exekučného titulu. Uvedené ustanovenie zákona č. 233/1995 Z.z. bolo novelizované
zákonom č. 102/2011 Z.z., na základe ktorého sa s účinnosťou od 1.6.2011 podľa § 41 ods. 2 písm.
d/ EP stali exekučným titulom vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa tvrdení žalobcu
je vykonateľný rozhodcovský rozsudok exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ EP. Súd s týmto
tvrdením nesúhlasí. Aj keď vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do

§ 41 ods. 2 písm. d/ EP novelou účinnou od 01.06.2011, táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade
stotožnenia sa súdu s právnym názorom žalobcu, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom
podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i/ EP, ktorého sa žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla.
Podľa tvrdení žalobcu by potom súd mal vydávať poverenia na základe rozhodcovského rozsudku v
lehote 15 dní s poukazom na § 41 ods. 2 písm. i/ EP aj v súčasnosti, napriek tomu, že vykonateľné

rozhodnutia rozhodcovských súdov ako exekučný titul sú upravené v § 41 ods. 2 písm. d/ EP. Pre
výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe
k zmene a doplneniu § 41 ods. 2 písm. d/ EP zákonom č. 102/2011 Z.z.. Podľa názoru súdu potom
od účinnosti zákona č. 144/2010 Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala žiadna zákonná lehota na vydanie
poverenia súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu (§

41 ods. 2 písm. d/ EP), pričom s účinnosťou od 1.6.2010 novelizované ustanovenie § 44 ods. 2 EP
veta druhá sa vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z. (ASPI
komentár k § 44 EP). Žalobca v danom prípade nenamieta nesprávny úradný postup pri výkone verejnej
moci v dôsledku konania súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti, ktorý v uvedenej exekučnej
veci Okresného súdu Nové Zámky nedodržal lehotu určenú v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu. Žalobca taktiež prehliadol svoju nečinnosť pri
predkladaní požadovanej zmluvy exekučnému súdu v určenej lehote.

Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur
pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi doručením žiadosti o udelenie

poverenia a vydaním poverenia. Žalobca si uplatnenú náhradu škody vo výške 125,- eur vyčíslil za
obdobie ním tvrdeného omeškania exekučného súdu, a to titulom správy pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,- eur, titulom nákladov
na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur ako aj titulom administratívneho
spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného a telekomunikačných výdajov vo výške 15,- eur,

avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal vznik žiadnej skutočnej
škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 125,- eur v súvislosti s tvrdeným omeškaním
pri vydaní poverenia v uvedenej exekučnej veci. Pritom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujmaspočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je
nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej
škody vo výške 125,- eur, bez toho, aby špecifikoval koľko zamestnancov pomocou informačného

systému spravovalo pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného
systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu. Žalobca v uvedenej
exekučnej veci nepreukázal existenciu žiadnej svojej urgencie exekučného súdu, ale ani solventnosť
jeho dlžníka - povinného v dobe od doručenia žiadosti súdneho exekútora exekučnému súdu do vydania
poverenia. V súvislosti s uvedeným nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup

exekučného súdu môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo
a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom. Preto bez povšimnutia nemožno ponechať
skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora nebola v danej exekučnej veci dodržaná lehota určená
v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu
spolu s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia, ale až po jej uplynutí. Takisto nemožno

prehliadnuť skutočnosť, že žalobca ako oprávnený v uvedenej exekučnej veci nepredložil exekučnému
súdu požadovanú zmluvu v určenej 15 dňovej lehote, a to aj napriek urgencii jej zaslania exekučným
súdom. Žalobca by nepochybne mal náklady na zamestnancov spravujúcich pohľadávku žalobcu voči
dlžníkovi až do jej uhradenia, resp. odpísania a obdobne by mal aj náklady na udržiavanie a správu
informačného systému. Keďže v predmetnej exekučnej veci zatiaľ súdny exekútor nevrátil poverenia,

je zrejmé, že žalobca naďalej má v súvislosti s pohľadávkou vymáhanou od svojho dlžníka náklady na
zamestnancov spravujúcich túto pohľadávku žalobcu až do jej uhradenia, resp. odpísania a obdobne
má aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením

svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných, 125,- eur a nepreukázal ani existenciu príčinnej
súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením
jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti náhrady materiálnej škody

zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené

jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a rizika insolvencie povinného. Za vnútorné zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia jeho práv a stratu legitímnych očakávaní,
že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivé

riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo základu 660,- eur na rok vyčíslil pri tvrdenom
omeškaní 10 mesiacov sumou 550,- eur.

Súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal omeškanie exekučného súdu pri vydávaní poverenia

v žalobcom tvrdenej dĺžke viac ako 10 mesiacov, keď žiadosť súdneho exekútora bola exekučnému
súdu doručená až 16.12.2009, pričom návrh bol súdnym exekútorom spísaný ešte dňa 14.11.2009, a
po oneskorenej súčinnosti žalobcu ako oprávneného pri predkladaní požadovanej zmluvy exekučnému
súdu, tento vydal poverenie dňa 6.9.2010. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen
tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude

možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade
tvrdí, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy
nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, resp.
o období nečinnosti súdneho exekútora pri doručovaní žiadostí o vydanie poverení exekučnému súdu,
resp. o svojej nečinnosti pri poskytovaní súčinnosti exekučnému súdu. Preto doba, ktorá uplynula od

doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na
vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do samotného vydania poverenia exekučným súdom,
ale aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu,
nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie,nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný
zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keď exekučným
titulom sú rozsudky rozhodcovského súdu v spotrebiteľských veciach, pričom v iných exekučných

veciach žalobcu ako oprávneného bola už spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie
takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (napr.
uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/5/2010 z
23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z 5.5.2010, uznesenie Krajského

súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z 27.5.2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
16CoE/228/2012 z 30.8.2012, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/326/2010 z 9.8.2011,
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE/59/2010 z 19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE 138/2010-44 z 30.9.2010 a s tým súvisiace uznesenie Ústavného
súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24.2.2011), aj s poukazom na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo
veci Pohotovosť/ W. T. C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Exekučný súd nepochybne v uvedenej exekučnej

veci realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j.
oprávnenie posúdiť, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, nie
je v rozpore so zákonom. Toto posúdenie, podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, je
nepochybne časovo náročné, čo viedlo aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie

poverenie súdnemu exekútorovi v prípade rozhodcovských rozsudkov (§ 44 ods. 2 EP v spojení s § 41
ods. 2 písm. c/ a d/ EP) s účinnosťou od 1.6.2010, pričom novelizované ustanovenie sa vzťahuje aj na
exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z. (ASPI komentár k § 44 EP). Aj pre
prípadný stav neistoty účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich
skutočností dostatočne vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy,

ktorá má slúžiť ku kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej
dĺžky konania uvedený. Žalobca v danom prípade nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradný postup
exekučného súdu, ale ani tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne
zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť
a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu. Obdobne

ani nepreukázal solventnosť svojho dlžníka do vydania poverenia. Pritom nemožno prehliadnuť ani
skutočnosť, že exekučný súd skôr ako rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
základe rozhodcovského rozsudku, požiadal žalobcu ako oprávneného o predloženie úverovej zmluvy
dlžníka žalobcu - povinného v exekučnom konaní, pričom žalobca potrebnú súčinnosť v lehote určenej
súdom neposkytol, čím prispel podstatným spôsobom k oddialeniu výsledku posúdenia rozhodcovského

rozsudku ako exekučného titulu exekučným súdom.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať vo

veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu,
ktoré Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca
dňa 27.4.2012. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd

náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa totorozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.