Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814208072
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814208072.3

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s.r.o., ul. Šoltésovej č. 14,
Bratislava, IČO: 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., ul. Šoltésovej
č. 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporkyni H. V. (predtým K.), nar. XX.X.XXXX, bytom M. 5B N.
XXXX, XXX XX S. Švédske kráľovstvo, o zaplatenie 123,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva občianskeho združenia

Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42362962, ako
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne z a m i e t a .

V y h l a s u j e , že nemá právomoc a konanie z a s t a v u j e .

Účastníkom konania a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania n e p r i
z n á v a .

V r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu 9,80 eur.

U p r a v u j e Daňový úrad Bratislava, aby súdny poplatok z návrhu 9,80 eur vrátil navrhovateľovi.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 5.5.2014, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa proti
odporkyni zaplatenia 123,93 eur s príslušenstvom.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 24.6.2013 so Slovak Telekom, a.s., so sídlom ul. Karadžičova č.
10, Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola
aj pohľadávka proti odporkyni. Dňa 18.3.2004 odporkyňa ako záujemca uzavrela s jeho právnym
predchodcomakoposkytovateľomZmluvuopripojení,predmetomktorejboloposkytovanieelektronickej

komunikačnej služby. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. umožnila odporkyni uskutočňovať a prijímať
hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, poskytoval jej i servisné a ďalšie služby.
Odporkyňa sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie a platiť poplatky dohodnuté v
aktuálnom Cenníku, podľa zvoleného programu služieb. Riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté
služby, vyúčtovanú faktúrami č. 7104558077, č. 7103780646.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v

občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.Podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa

neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
právomoc podľa článku 22.

Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná
na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,

ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Podľa čl. 59 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého
súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

Podľa § 85 ods. 1 O. s. p. všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko,
a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

Systém pravidiel na určovanie právomoci v Nariadení Rady ES č. 44/2001 je koncipovaný tak, že
všeobecné pravidlo uvedené v čl. 2 ods. 1 ustanovuje, že v zásade má právomoc súd štátu, kde
má odporca bydlisko. Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na území iného
členského štátu iba v určitých prípadoch (čl. 5 a nasl. Nariadenia Brusel I.). Ochranu slabšej strany
pritom garantujú špeciálne obligatórne pravidlá pre určovanie právomoci pri poistných zmluvách,

spotrebiteľských zmluvách a pri individuálnych pracovných zmluvách. Vo výnimočných prípadoch sa
uplatní výlučná právomoc súdu určitého členského štátu, a to bez ohľadu na bydlisko odporcu (čl. 22).
Účastníci si môžu právomoc súdu určitého členského štátu explicitne zvoliť (čl. 23), resp. implicitne sa
takejto právomoci podriadiť, ak sa na konaní zúčastnia (čl. 24). Pri začatí konania má súd skúmať svoju
právomoc podľa Nariadenia Brusel I. iba v tom smere, či jeho právomoci odporuje výlučná právomoc

inéhosúdu.Aksúdzistí,ženeexistujeinýsúd,ktorýbymalvýlučnúprávomoc,musíkonaťvovecisamej.
Nemôže teda bez ďalšieho vyhlásiť nedostatok svojej právomoci z dôvodov nedodržania ostatných
pravidiel pre určovanie právomoci, iba okrem prípadu, ak by bola osoba s bydliskom v jednom členskom
štáte žalovaná v inom členskom štáte a súd tohto členského štátu by si nemohol založiť svoju právomoc
inak (čl. 26).

Prejednávaný spor medzi navrhovateľom a odporkyňou s v návrhu označeným bydliskom v Slovenskej
republike, je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy.

Otázku určenia bydliska účastníka konania Nariadenie Brusel I. ponecháva na národnom práve súdu
konajúceho vo veci, v tomto prípade práve slovenskom.

Slovenské právo vychádza z definície bydliska používanej na účely § 85 O.s.p.. Je tiež potrebné uviesť,

že obsah „bydlisko“, ako ho používa Občiansky súdny poriadok alebo zákon o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom, nie je pojmom totožným s obsahom pojmu „trvalý pobyt“, ktorý používajú
predpisy správneho práva, upravujúce evidenciu obyvateľov. Slovenské právo chápe bydlisko ako
miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať (porovnaj aj
uznesenie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 239/2010 z 22.6.2010).

Odporkyňa podľa správy poštového doručovateľa zo dňa 24.6.2014 bola na adrese ul. TV. neznáma.
Následne súd dostupnými prostriedkami zisťoval jej aktuálnu adresu bydliska. Podľa vyjadrenia
Obvodného oddelenia PZ Prievidza, na adrese ul. Y. ale ani na adrese ul. S., kde má trvalý pobyt sa
nezdržiava. Býva vo Švédsku na bližšie nezistenej adrese. Dňa 12.9.2014 Sociálna poisťovňa, pobočka
Prievidza tunajšiemu súdu oznámila, že odporkyňa (pod priezviskom „Resblom“) je poberateľkou

invalidného dôchodku, ktorý jej je poukazovaný na adresu M. XXXX, XXX XX Malmo, Švédskekráľovstvo. Odporkyňa si aj na uvedenej adrese dňa 3.12.2014 prevzala žalobný návrh s prílohami s
výzvou, aby sa k nemu vyjadrila.

Adresu odporkyne, evidovanú ako jej trvalý pobyt, ale ani adresu ul. Y. nie je možné stotožniť s

jej bydliskom. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by odporkyňa mala bydlisko na území
Slovenskej republiky. Obvodné oddelenie PZ Prievidza pri šetrení pobytu zistilo, že odporkyňa sa z
Prievidzeodsťahovala.Sociálnapoisťovňa,pobočkaPrievidzaoznámila,že jepoberateľkouinvalidného
dôchodku, ktorý jej je poukazovaný na adresu M. Švédske kráľovstvo. Tieto skutočnosti sú preukázané
aj tým, že dňa 3.12.2014 si odporkyňa súdnu zásielku na uvedenej adrese prevzala.

Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov

v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Pri posudzovaní existencie úmyslu (podľa vonkajších okolností) trvale sa zdržiavať na mieste, nie je
možné vyvodiť, že tento u odporkyne je na území Slovenska. V zmysle vyššie uvedeného je potom
podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 daná právomoc súdu Švédskeho Kráľovstva. S

poukazom na čl. 24 tohto Nariadenia by však Okresný súd Prievidza mal právomoc, ak by sa odporkyňa
zúčastnila konania. Uvedené pravidlo sa pritom neuplatní, ak sa odporkyňa zúčastní konania, len aby
namietla absenciu resp. nedostatok právomoci tunajšieho súdu.

Relevantnú vôľu založiť právomoc súdu konať vo veci podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001
možno prejaviť až potom, čo bol dotknutému účastníkovi doručený návrh na začatie konania. Je na

odporcovi, či právomoc štátu fóra príjme.

Dňa 3.12.2014 bola odporkyni na adresu Arildsgatan 5B Song 1101, 214 39 Malmo, Švédske kráľovstvo
doručená výzva s obsahom, že k pripojenému návrhu má možnosť sa vyjadriť do 10 dní. Odporkyňa sa
k žalobnému návrhu nevyjadrila. Je odporkyňou nezúčastnenou na konaní.

Neúčasť odporkyne na konaní (nevyjadrila sa k návrhu - mlčanie) neznamená konkludentnú voľbu

právomoci (porovnaj napr. správu p. Jénarda o Dohovore z 27.9.1968 o právomoci a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, ktorý predchádzal Nariadeniu Rady ES č. 44/2001).

Keďže odporkyňa sa k meritu veci vecne nevyjadrila, nemohlo dôjsť k založeniu právomoci slovenského
súdu (Okresného súdu Prievidza) postupom podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001, t. j.
dobrovoľným podrobením sa právomoci aj nepríslušného súdu, na ktorý bol podaný návrh na začatie

konania.

Na základe uvedeného, keďže tunajší súd nemá právomoc na prejednanie veci, pričom si ju nemôže
založiť na žiadnych ustanoveniach predmetného nariadenia, vyhlásil, že nemá právomoc konať (čl. 26
ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001). Zároveň má súd za to, že uvedeným postupom nedôjde vo
vzťahuknavrhovateľovikodňatiuprávadomôcťsauspokojeniapohľadávkyvkonanípredsúdom,keďže

skutkové okolnosti prípadu svedčia pre založenie právomoci súdov iného členského štátu. Nakoľko
nedostatok právomoci je takým nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
súčasne zastavil. Keďže právomoc svedčí cudziemu štátnemu orgánu, nemožno vec súčasne postúpiť
podľa § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p..

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. navrhovateľ má nárok na vrátenie súdneho

poplatku z návrhu 9,80 eur, ktorý mu bude vrátený Daňovým úradom Bratislava.Dňa 3.11.2014 do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne vstúpilo občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42362962.

Dňa 26.11.2014 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal námietku proti vstupu

vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol, že pre vstup spotrebiteľského združenia do konania nie sú
splnené podmienky. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania (na ktorého sa
vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.) je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého
chce vedľajší účastník vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho
účastníctva. Tiež uviedol, že v konaní, kde vystupuje spotrebiteľ je pritom jeho ochrana zabezpečená

skutočnosťou, že súdy sú povinné ex offo prihliadať na nečestné, neprijateľné zmluvné podmienky v
spotrebiteľskýchzmluvách,čozabezpečuje,žespotrebiteľbudemaťvždyúčinnéprostriedkynaochranu
svojich práv.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 veta prvá a druhá O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.

Predmetom činnosti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom
Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42362962 je ochrana práv spotrebiteľov podľa zák. č. 250/2007
Z. z..

Pre účely posudzovanej veci je preto potrebné uviesť, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do
konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. (právna úprava platná v čase rozhodovania) nastávajú už okamihom

doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného
konania). Výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
jeho strane nie je potrebný. Prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy
neskúma. Dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas
podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho

účastníka do konania. Následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku
konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013). Súd zdôrazňuje,
že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým
je právnická osoba založená za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Preto pokiaľ v prejednávanej

veci vedľajší účastník predložil oznámenie o svojom vstupe do konania na strane odporkyne, a
táto výslovne nevyjadrila svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane,
návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nemôže
byť dôvodný. Tiež postup súdu, ktorý ex offo skúma, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky nie je dôvodom, aby súd nepripustil vedľajšie účastníctvo na strane odporkyne (porovnaj

rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17Co 506/2014-91 zo dňa 14.5.2014).

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky, prvou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil,

že sa konanie muselo zastaviť, druhou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bolpodaný dôvodne. Ak nie je dôvod na priznanie náhrady t rov konania podľa prvej alebo druhej výnimky,
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej a druhej výnimky, preto

platí, že žiaden z účastníkov a ani vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).