Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/237/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112222347
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112222347.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská
30, Bratislava, zastúpený Mgr. Evou Bačikovou, advokátkou, so sídlom Andreja Žarnova 1, Trnava,
proti odporcom: 1/ W. D., bytom A. V. XX, 2/ W. D., bytom A. V. XX, zastúpená W. D., bytom A.
V. XX, 3/ J. D., bytom A. V. 81, 4/ O. H., bytom A. V. XXX, 5/ H. H., bytom A. V. XXX, zastúpená
J. D., bytom A. V. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane všetkých odporcov - Združenie na

ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, o zaplatenie 14.219,73 eura s
príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. 09.
2013 č.k. 15C/131/2013-137, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. až 5. rade povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 14.219,73 eura spolu s 8,49 % úrokom zo sumy 13.468,45 eura od 01. 07. 2012 do
zaplatenia a 5 % úrokom z omeškania zo sumy 13.468,45 eura od 01. 07. 2012 do zaplatenia a náhradu
trov konania vo výške 1.946,37 eura do rúk Mgr. Evy Bačikovej, advokátky, so sídlom Andreja Žarnova
1, Trnava a to v pravidelných mesačných splátkach po 300 eur mesačne splatných vždy do 15-teho dňa
každého mesiaca počnúc dňom 15. 11. 2013 až naďalej do zaplatenia pod stratou výhody splátok pre
prípad nezaplatenia čo len jednej z nich.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že odporca v 1. rade a odporca v 2. rade uznali základ
nárokuavýškunároku,žiadali,abytotopeňažnéplneniemohlivykonaťvsplátkachpo200eurmesačne.
Záväzok odporcov v 1. až 5. rade vznikol uzatvorením písomnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere, ktorú uzavreli navrhovateľ ako veriteľ, odporca v 1. rade ako dlžník, odporkyňa v
2. rade ako spoludlžníčka, odporkyňa v 3. rade ako dlžník a odporcovia v 4. a 5. rade ako ručitelia.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru 13.277,50 eura. Listinou zo dňa 06. 09.

2011 navrhovateľ oznámil, že odstupuje od zmluvy. Po právnej stránke posúdil vec podľa § 559 ods. 1, §
488, § 489 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a konštatoval, že
vykonanýmdokazovanímmalzapreukázanéuzavretiezmluvyomimoriadnommedziúvereastavebnom
úvere v sume 13.277,57 eura, navrhovateľ v postavení veriteľa a odporcovia v 1. až 5. rade ako
dlžníci, preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel, vec posúdil ako občianskoprávny vzťah, výpočet dlhu
odporcami v 1. až 5. rade nebol namietaný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) tak,
že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 1.946,37 eura. Podľa §
160 ods. 1 OSP určil, že peňažné plnenie môžu odporcovia v 1. až 5. rade vykonať v splátkach, ktorých
výšku a podmienky určil vo výroku rozsudku. Bral do úvahy sociálny status odporcov a podľa názoru
súdu prvého stupňa ide o odôvodnený prípad.Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním vedľajší účastník, odvolanie však
podpísali aj všetci odporcovia. Namieta: priznanie poplatku za vedenie úverového účtu, pretože je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, poplatok za upomienku prevyšuje akékoľvek rozumné náklady

na upomienku a odporuje zákonnej definícii príslušenstva, predžalobná výzva je čo do nákladov
predimenzovaná, a preto je cena neprijateľná podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poplatok za
biankozmenkujeneprijateľnýanevidížiadnydôvod,abyhoodporcoviaplatili,zmenkaslúžilenzáujmom
navrhovateľa, poplatok za spracovanie zmluvy je neprimerane vysoký, odporcovia nedostali skutočné
plnenie, zmluvu formuloval navrhovateľ a bola aj v jeho záujme, pretože sledoval obchodnú činnosť a

vlastný zisk, úroky nie sú uvedené v zmluvy, a preto by sa nemali platiť, istina je netransparentná a
nepreskúmateľná, nevie, prečo majú odporcovia plniť zo zmluvy, ak ju navrhovateľ zrušil odstúpením
podľa § 48 Občianskeho zákonníka. Navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie na vydanie preskúmateľného rozsudku, odporcovia majú právo na presvedčivé odôvodnenie, z
akých dôvodov majú platiť plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, na ktoré mal súd prihliadať
ex offo. Vytkol súdu prvého stupňa, že nerozhodol o neprijateľnosti vyššie uvedeného príslušenstva

pohľadávky podľa § 153 ods. 4 OSP.

Navrhovateľ v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka a aj odporcov v 1. až 5.
rade považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a navrhuje jeho potvrdenie dôvodiac,
že odporcovia na pojednávaní dňa 24. 09. 2013 uznali navrhovateľom uplatnené nároky čo do ich
dôvodu a výšky a súd mal rozhodnúť podľa § 153a ods. 1 OSP rozsudkom pre uznanie. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, nárok uplatnený navrhovateľom
bol v konaní preukázaný.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odvolateľa
bez odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť, zmätočnosť podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Zmyslom práva na súdnu
ochranujeumožniťkaždémureálnyprístupksúdu.Akosoba(právnickáalebofyzická)splnípredpoklady

ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými
oprávneniami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď II. ÚS 14/2001, II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/06).

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcov v 1. až 5. rade
zaplatenia sumy 14.219,73 eura s 13,49 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.468,45 eura od
01. 07. 2012 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť

ostatných odporcov a to z titulu nesplateného úveru. Poukázal na uzavretie zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, ďalej na neplnenie zmluvných povinnosti zo strany odporcov v 1. až 3.
rade ako dlžníkov, ale aj ručiteľov, odporcov v 4. a 5. rade. Predložil i odstúpenie od zmluvy adresované
odporcom s vyčíslením dlžnej sumy vo výške 13.991,97 eura k 06. 09. 2011.

V dôsledku podaného odvolania a s poukazom na zákonnú povinnosť odvolacieho súdu skúmať vždy, či

napadnutérozhodnutiesúduprvéhostupňanebolovydanévkonanípostihnutomniektorouzprocesných
vád uvedených v § 221 OSP, zaoberal sa odvolací súd prioritne otázkou, či konanie v danej veci
netrpí niektorou z vád vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a-g/ OSP (či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo
začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať alebo o prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, ďalej len „OSP“), odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP odvolací súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR

a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo
vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne
iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia OSP pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale
napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,

resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a
napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na

druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť

preskúmateľné.

Preskúmaný rozsudok súdu prvého stupňa však tieto požiadavky absolútne nespĺňa. Odvolací súd
v prvom rade však poukazuje predovšetkým na zmätočnosť napadnutého rozsudku, keď súd prvého
stupňa vôbec neuviedol, k akým skutkovým zisteniam dospel, neodôvodnil rozsudok po právnej stránke,
aké právne normy a predpisy a predovšetkým z akého dôvodu vo veci samej aplikoval, neuviedol svoje

úvahy, akými sa pri rozhodovaní vo veci samej riadil.

V prvom rade sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal základnou otázkou, či zmluva uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcami v 1. až 5. rade bola platne uzavretá a podľa akých ustanovení právneho
poriadku. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uvádzal ustanovenia § 488, § 489 a § 559
Občianskeho zákonníka, ktoré v danej veci aplikoval, avšak v odôvodnení rozhodnutia úplne absentuje

dôvod aplikácie týchto právnym predpisov, a to za situácie, že zmluva o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere, uzavretá medzi navrhovateľom a odporcami v 1. až 5. rade (v rôznom právnom
postavení) dňa 04. 08. 2008 sa podľa článku VIII. ods. 1 obchodných podmienok riadi Obchodným
zákonníkom a zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu súd
prvého stupňa posúdil po právnej stránke predmetnú vec podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a

to konkrétne podľa § 488, ktoré ustanovenie všeobecne upravuje záväzkový právny vzťah, § 489, ktoré
ustanovenie upravuje vznik záväzkov a § 559, ktoré ustanovenie upravuje podmienky, za ktorých možnopovažovať dlh za splatený. Ani jedno z aplikovaných ustanovení Občianskeho zákonníka nerieši právny
vzťahvzniknutýuzavretímzmluvyomimoriadnommedziúvereastavebnomúveremedzinavrhovateľom
a odporcami v prvom až piatom rade.

Ďalej odvolací súd poukazuje na nepreskúmateľný výrok napadnutého rozsudku a súdu prvého
stupňa vytýka nesprávne posúdenie právneho postavenia jednotlivých účastníkov zmluvného vzťahu a
následne predmetného sporu. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, uzavretom
medzi navrhovateľom a odporcami v 1. až 5. rade dňa 04. 08. 2008 jednoznačne vyplýva právne
postavenie účastníkov tejto zmluvy. Je nesporné, že navrhovateľ - Prvá stavebná sporiteľňa v danom

právnom vzťahu vystupuje ako veriteľ, ktorý poskytol mimoriadny medziúver vo výške 13.277,57 eura.
Odporca v 1. rade, t.j. W. D. v danej zmluve vstupuje ako dlžník, odporkyňa v 2. rade W. D. a odporkyňa
v 3. rade J. D. ako spoludlžníci, ktorých postavenie je rovnaké ako postavenie dlžníka. Odporca v 4. rade
O.aodporkyňav5.radeH.všakvdanomprávnomvzťahuvystupujúakoručiteliazapredmetnýzáväzok.
Ich právne postavenie je úplne odlišné ako postavenie dlžníkov a toto ich postavenie je potrebné
posudzovaťpodľa§303anasl.V.zákonníka,resp.podľa§546anasl.Občianskehozákonníka.Vprvom

rade bolo potrebné skúmať platnosť ručiteľskej zmluvy, resp. dohody, splnenie podmienok a podstatných
náležitostí takéhoto vzťahu. Ručenie je subsidiárny a akcesorický právny vzťah medzi ručiteľom (t.j.
osobou odlišnou od dlžníka) a veriteľom, ktorý slúži na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky z hlavného
právneho vzťahu a ktorého obsahom je záväzok ručiteľa uspokojiť konkrétnu pohľadávku veriteľa, ak
ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ nemôže byť zaviazaný s dlžníkom zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne,

nakoľko nejde o solidárny záväzok, t.j. ručiteľ nemá postavenie solidárneho dlžníka. Povinnosť ručiteľa
splniť nastupuje až na druhom mieste, čo sa prejavuje tým, že veriteľ môže od neho vymáhať splnenie
len vtedy, keď dlžníka vyzval na plnenie a keď dlžník napriek tomu nesplnil, ide o subsidiárny záväzok,
rozsah ktorého bude závisieť od rozsahu ručiteľského záväzku. Preto aj vo výroku rozsudku súdu
zaväzujúcim na plnenie, musí byť rozlíšené postavenie účastníkov konania v danom právnom vzťahu,

kým dlžníci môžu za svoj dlh ručiť spoločne a nerozdielne, ručitelia môžu za dlh dlžníkov zodpovedať
iba subsidiárne, a to v rozsahu, v akom dlžníci nesplnili svoj dlh voči veriteľovi.

V tejto súvislosti odvolací súd ďalej poukazuje na nespreskúmateľné a rozporuplné zdôvodnenie
rozsudku súdom prvého stupňa, keď na strane 4, v odôvodnení, a to v šiestom odseku uvádza na
jednej strane, že odporcovia v 1. až 5. rade majú postavenie dlžníkov a na druhej strane tvrdí, že

odporcovia v 4. a 5. rade sú ručiteľmi. Takéto zdôvodnenie postavenia účastníkov konania je rozporuplné
a nepreskúmateľné, nezodpovedajúce ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ písomným podaním adresovaným odporcom v 1., 2. a 3. rade
zo dňa 06. 09. 2011 oznámil odstúpenie od zmluvy dňom 06. 09. 2011,v ktorom im oznámil celkovú dlžnú
sumu (13.991,97 eura) a vyzval ich na zaplatenie celej dlžnej sumy v lehote 7 dní (č.l. 6-8 spisu). Zároveň

túto skutočnosť oznámil i odporcom v 4. a 5. rade ako ručiteľom (č.l. 9,10 spisu). Súd prvého stupňa
sa týmito skutočnosťami vôbec v priebehu celého konania nezaoberal. Nevysporiadal sa s platnosťou
odstúpenia od zmluvy a ani s právnymi dôsledkami platného odstúpenia od zmluvy.

Súd prvého stupňa sa v danej veci napriek tomu, že vedľajší účastník už v podanom odpore na č.l.
26 spisu namietal neprijateľné zmluvné podmienky a na pojednávaní vzniesol námietku premlčania,

namietal,žeodstúpenímodzmluvysazrušilručiteľskýzáväzok,satýmitonámietkamivôbecnezaoberal,
tieto nevyhodnotil a ani o nich žiadnym spôsobom nerozhodol. Vedľajší účastník posudzoval zmluvu
uzavretú medzi navrhovateľom a odporcami ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, súd prvého stupňa sa týmto tvrdením a týmito námietkami vedľajšieho účastníka vôbec
nezaoberal, nezisťoval, či danú zmluvu je možné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú, a ak nie,

nezdôvodnil prečo a z akého dôvodu táto zmluva nespĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. V tejto
súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa ustanovenie § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001
Z.z o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

Ďalej súd prvého stupňa napriek tomu, že navrhovateľ dňa 26. 06. 2013 (č.l. 61 spisu) podal súdu
návrh na zmenu žalobného petitu, v ktorom žiada, aby súd zaviazal odporcov v 1. 2., 3., 4. a 5. rade

zaplatiť navrhovateľovi sumu 14.219,73 eura s 8,49 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.468,45eura od 01. 07. 2012 do zaplatenia a s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.468,45 eura
od 01. 07. 2012 do zaplatenia a trov konania s tým, že plnením jedného odporcu zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ostatných odporcov, rozhodol o tejto zmene žalobného petitu na pojednávaní dňa 28.

06. 2013, na ktorom sa nezúčastnili všetci účastníci konania (bolo preto jeho povinnosťou vypracovať
uznesenie o pripustení zmeny žalobného petitu a toto uznesenie doručiť ostatným účastníkom konania),
ale ani takto pripustený žalobný petit neakceptoval, keď vo výroku napadnutého rozsudku absentuje
podmienka rozsahu plnenia odporcov v prípade, ak čo len jeden z odporcov splní, aj keď čiastočne,
svoju povinnosť.

Súd prvého stupňa nevykonal náležité dokazovanie ani v časti výšky dlhu uplatneného navrhovateľom,
keď neskúmal koľko na danom úvere odporcovia zaplatili, kedy prestali svoj záväzok voči navrhovateľovi
uhrádzať a z čoho dlžná suma pozostáva.

Odvolacísúdďalejpoukazujenaskutočnosť,ženavrhovateľsadomáhalpriznaniaúrokovjednakzúveru
a jednak úrokov z omeškania podľa Obchodného zákonníka, súd ich navrhovateľovi priznal tak, ako
navrhovateľ žiadal, avšak tieto zrejme posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, keďže v napadnutom

rozsudku konštatoval, že vec posúdil ako občianskoprávny vzťah, pričom žiadne právne ustanovenia o
úrokoch z omeškania v rozsudku neuviedol.

Odvolací súd taktiež súdu prvého stupňa vytýka odôvodnenie napadnutého rozsudku aj z dôvodu, že
tento neobsahuje stručné, výstižné zhodnotenie zisteného dokazovania, neobsahuje ustálený zistený
skutkový stav a ani právne posúdenie danej veci. Za nedostatočne odôvodnené považoval odvolací súd

aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia, ktorým umožnil zaplatiť dlžnú sumu odporcom v
splátkach. Táto časť rozhodnutia neobsahuje, akými ustanoveniami sa súd pri rozhodovaní o náhrade
trov konania riadil, z akých skutočností pri tomto rozhodnutí vychádzal, ktoré okolnosti považoval za
rozhodujúce pri určení výšky mesačných splátok. Takéto zmätočné, nejasné, neurčité odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa pre nedostatok rozumného a jasného odôvodnenia nemôže

byť odôvodnením rozsudku, majúcim na zreteli ustanovenie § 157 ods. 2 OSP.

Keďže odvolací súd nemohol preskúmať, vzhľadom na podané odvolanie vo veci samej, napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa, a to pre nedostatok konkrétnych, jasných a určitých dôvodov, stáva
sa tento rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľným. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý nie
je možné odvolacím súdom z akéhokoľvek dôvodu preskúmať, trpí vadou, zakladajúcou dôvodnosť

postupu odvolacieho súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP spočívajúcou v zrušení veci a vrátení
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné tiež zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť rozhodnutia) súdneho rozhodnutia
musí byť v odvolacom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu, pričom konvalidácia

tohto nedostatku odvolacím súdom neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy. Tomu
zodpovedá aj znenie ust. § 220 OSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého
stupňa len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP) ani na jeho
zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP). Pokiaľ existujú dôvody pre kasáciu rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby
mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd
prvého stupňa najskôr odstráni vytýkané vady konania, doplní dokazovanie v potrebnom smere, ustáli,
o aký právny vzťah medzi účastníkmi konania ide, podľa akých právnych predpisov je tento vzťah
potrebné posúdiť, posúdi platnosť samotnej zmluvy, ako aj platnosť odstúpenia od zmluvy, vysporiada

sa s právnymi následkami prípadného platného (resp. neplatného) odstúpenia od zmluvy, vysporiada
sa všetkými vznesenými námietkami účastníkov konania, vrátane vznesenej námietky premlčania a
námietky neprijateľných podmienok vznesených vedľajším účastníkom, ustáli výšku dlžnej sumy a
následne všetky vykonané dôkazy opätovne vyhodnotí tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.Až po takto doplnenom dokazovaní a aplikovaní správnych právnych predpisov vo veci opätovne
rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní tak, aby v prípade podaného
odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane

trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.