Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200466
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5814200466.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F.: H., nar. XX.X.XXXX
a S., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov: matka - R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, C.
a otec - H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, C., o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté
deti, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/19/2014-70 zo dňa

21. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného vo vzťahu k maloletým
deťom H. a S.. Vychádzal z porovnania relevantných okolností existujúcich v čase predchádzajúcej
(súdnej) úpravy vyživovacej povinnosti a aktuálnej situácie. Rozsudkom OS Námestovo sp. zn.

1P/132/2012-66 zo dňa 12.4.2013 bola určená povinnosť otca prispievať na maloletého H. sumou 150
eur mesačne a na maloletého S. sumou 100 eur mesačne. V uvedenom období matka maloletých
detí dosahovala priemernú mesačnú mzdu vo výške 537,20 eur, otec pracoval v Rakúsku s čistým
mesačným príjmom (podľa vlastného vyjadrenia) cca 700 eur. Za rok 2012 vykázal príjmy vo výške
12.857 eur a výdavky vo výške 9 281,26 eur. Aktuálne matka v zmysle dohody o dočasnom pridelení
zamestnanca pracuje s hodinovou mzdou vo výške 2,77 eur, v mesačnom vyjadrení 500-570 eur netto.

Pravidelné mesačné výdavky na deti predstavujú cestovné do školy v sume 40-45 eur, strava v škole
- len desiata 15 eur, mobil a internet 50 eur, pôžičky v sume 150 eur, hygiena 40 eur, elektrina 30
eur, oblečenie podľa potreby, strava a cesta do práce v sume 30 eur, strava do domácnosti v sume
150-200 eur. Podľa potvrdenia Okresného úradu Námestovo otec maloletých detí ukončil podnikanie
dňa 12.11.2013, od uvedeného dátumu je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa
rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Dolný Kubín zo dňa 9.1.2014 mu nevznikol nárok na dávku

v nezamestnanosti z dôvodov, že v posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti. Poberá dávky v hmotnej núdzi
vo výške 117,40 eur.

Nadväzne súd I. stupňa konštatoval, že neboli zistené dôležité dôvody a podstatná zmena pomerov
na zníženie výživného. Uviedol, že od posledného rozhodnutia výživného sú deti staršie o jeden rok,
pričom ich potreby sa neznižujú, naopak, vekom deti rastú. Otec maloletých detí žije sám, nepracuje,

občas vypomáha svojim kamarátom, jeho zdravotný stav je dobrý a nič mu nebráni, aby sa zamestnal
v odbore, na ktorý je vyučený, a v ktorom je počas jarného a jesenného obdobia veľká ponuka prác
s dobrým finančným ohodnotením. Prvostupňový súd poukázal na webovú stránku www.profesia.sk
, aktuálne evidujúcu 323 ponúk na prácu murára, obkladača, vrátane ponúk
na vykonávanie týchto práce v rámci okresu Tvrdošín, resp. Žilinský kraj. Skutočnosť, že otec je
nezamestnaný a žije len z dávok v hmotnej núdzi je daná tým, že nemá záujem o zamestnanie.

Nemá totiž žiadne obmedzenie, aby mohol pracovať aj mimo územia SR, ako pracoval v roku 2012 a
zabezpečiť tak dostatok finančných prostriedkov na to, aby platil výživné na maloleté deti v doterajšejvýške. Zrušením živnosti sa otec vzdal výhodného zamestnania a zárobku (§ 85 zákona o rodine), na
ktoré okolnosti súd nemohol prihliadnuť. Okresný súd preto uzavrel, že otec má schopnosti zabezpečiť
dostatočný príjem, ako aj možnosti, aby tento príjem dosiahol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zdôraznil, že jeho výdavky sú aktuálne vyššie
ako príjmy, dokonca si na platenie výživného musel vziať pôžičku od spoločnosti Home Credit. S
poukazom na zákonné ustanovenie o práve deti podieľať sa na životnej úrovni rodičov vniesol otázku,
či súd dovolí, aby sa deti podieľali na dlhoch svojich rodičov. Poprel, že by bol odmietol menší byt, aby

mal menšie náklady, nikdy totiž taký návrh nedostal. Pokiaľ by mu bol taký návrh predložený, určite by
prijal byt, za ktorý by boli nižšie mesačné náklady. Súdu ďalej vytýkal, že pokiaľ by detailnejšie prezeral
pracovné ponuky, zistil by, že vo väčšine prípadov ide o inzeráty, kde sa hľadajú partie robotníkov,
prípadne sa žiada vyššia kvalifikácia, resp. znalosť cudzieho jazyka v prípade práce v zahraničí. Taktiež
je potrebné absolvovať pracovný pohovor - treba za ním vycestovať, čo si žiada finančné náklady,
ktorými nedisponuje. Nesúhlasil s tvrdením matky - bývalej manželky, že mohol pracovať pre JOHNSON

CONTROL, International, s.r.o., nakoľko pre túto firmu je výhodnejšie zamestnať ľudí bez kvalifikácie s
nižším pracovným ohodnotením. V tejto spojitosti odvolateľ uviedol, že má záujem o zamestnanie, lenže
od ukončenia živnosti nenašiel výhodnú pracovnú ponuku.

Záverom uviedol, že konanie matky je motivované tým, aby ho psychicky zničila a deptala. S odvolaním
sa na obsah sms správ zasielaných mu matkou maloletých detí dodal, že jej konanie voči nemu je

natoľko zaujaté, že na neho podala trestné oznámenie za prečin zanedbania povinnej výživy, hoci si
vyživovaciu povinnosť v minimálnom zákonnom rozsahu plnil. Na zaplatenie výživného v súdom určenej
sume však finančné prostriedky nemal.

V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matka maloletých detí uviedla, že prostredníctvom pani V.
bol otcovi ponúknutý menší byt, ktorý on odmietol. Potvrdenie o tom môže súd zabezpečiť od Obecného

úradu Rabča, ktorý ho matke odmietol vydať. Takisto za nepravdivý označila argument, že inzeráty
hľadajú len partie robotníkov a vyžadujú znalosť cudzieho jazyka v zahraničí. V tejto spojitosti poukázala
na okolnosť, že otec pracoval 4 roky v Rakúsku. Zdôraznila, že pri nástupe do práce si takisto musela
požičať na cestu. Ohľadne zamestnania v JCI Námestovo však stačí zavolať na agentúru a informovať
sa na prácu. Uvedená spoločnosť tiež zaškoľuje nekvalifikovaných v danom odbore. Dodala, že pokiaľ v

JCIpodľaotcanižšiepracovnéohodnotenie,niejejejzrejmé,akomáonauživiťztakéhomaléhopríjmu3
člennúrodinu.Vkonečnomdôsledkujevšakpodľamatkyvrozporesoskutočnosťoutvrdenieodvolateľa,
že „je iba na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny“, nakoľko momentálne chodí „na týždňovky“. Zároveň
si v tejto spojitosti položila otázku, ako je možné, že človek v hmotnej núdzi „žúruje a chodí po krčmách
každý víkend“.

Opísané sms správy otcovi skutočne poslala. Došlo k tomu v čase, keď už mala v ruke rozhodnutie súdu
o jeho odsúdení na 6 mesiacov, pričom otec jej napriek tomu opätovne zaslal titulom výživného len 65
eur. Uzavrela, že jej konanie nie je zaujaté voči nemu, chce len pre svoje deti lepšie životné podmienky.
Aktuálne otec neplatí ani minimálne zákonné výživné.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Zníženie výživného

nepovažoval za súladné so záujmom mal. detí. Zároveň uviedol, že otec detí je zdravý, má odbornú
spôsobilosť na vykonávanie stavebných prác, za výkonom ktorých môže vycestovať i mimo bydliska.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v
ustanovení § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)

rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.

Vo všeobecnosti okresným súdom prezentované závery/úvahy týkajúce sa potencionality schopností
a možností na strane výživou povinného (otca) zodpovedajú právnej úprave. Zmyslom predmetného
osobitného rodinnoprávneho inštitútu (potencionality) je totiž kompenzovať postavenie slabšiehosubjektu v rodinnoprávnom vzťahu (v danom prípade výživou odkázaných maloletých detí) a to tak, že
umožňuje hodnotiť nielen reálne dané okolnosti a pomery, ale za určitých podmienok aj vychádzať z
domnienky existencie určitých skutkových okolností (prednosť pred princípom fakticity). Hoci teda ide

„len“ o fikciu, jej účinný nástup nevyhnutne vyžaduje relevantné skutkové zistenia. Inými slovami, záver
o možnosti aplikácie potencionality nemôže byť založený na nedostatočných skutkových podkladoch,
resp. arbitrárnom odôvodnení.

V okolnostiach súdenej veci sú z uvedeného pohľadu skutkové zistenia nepostačujúce. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku nevyplývajú z určujúceho hľadiska významné okolnosti - aký predmet živnosti

otec vykonával, z akého dôvodu živnosť zrušil, aké vzdelanie a prax dosiahol, z akého dôvodu
nedosiahol potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti. Z predložených listinných dôkazov vyplýva,
že po zrušení živnosti sa otec mal. detí v súlade so zákonom zaregistroval na príslušnom úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny, t.j. nezanedbal (túto) svoju zákonnú povinnosť. Bližšie nie je zisťovaná
ani výdajová situácia otca, resp. sporné okolnosti jeho aktuálneho bývania (1-resp., 2 izbový byt).
Pokiaľ súd dospeje k záver, že sa otec bezdôvodne vzdal príjmu zo živnostenského podnikania, je

namieste (v súlade s inštitútom potencionality) vychádzať z príjmu, ktorý z tohto podnikania dosahoval.
Za tejto alternatívy je potom bezpredmetné zisťovanie aktuálnych ponúk práce. Naopak, pokiaľ na
ukončenie podnikania mal odvolateľ objektívne udržateľný dôvod, súd môže potencionalitu založiť na
možnosti získania (nového) zamestnania zodpovedajúceho vzdelaniu, praxi, resp. ďalším relevantným
okolnostiam na strane otca.

V ďalšom postupe preto okresný súd (vedný vyšetrovacou zásadou) doplnením dokazovania v
naznačených(resp.iďalších)smerochdoplnískutkovézisteniaaažnazákladerelevantnýchskutkových
zistení opätovne rozhodne o návrhu na zníženie výživného.

V prípade, ak súd I. stupňa po doplnení dokazovania ustáli, že sú dané podmienky pre aplikáciu inštitútu
potencionality schopnosti a možnosti na strane výživou povinného, odvolací súd považuje za vhodné už

v tomto štádiu vyjadriť sa k niektorým odvolacím námietkam. Predovšetkým je zjavne účelová rečnícka
otázka otca o tom, či súd dovolí, aby sa deti podieľali na dlhoch svojich rodičov. Je nepochybné (vyplýva
to totiž zo zákona), že pokiaľ je životná úroveň povinného rodiča nízka, musí byť primerane (tomu)
stanovená aj výška vyživovacej povinnosti. Zároveň však z relevantnej právnej normy (Zákon o rodine)
akcentujúcej primárny význam zodpovednosti rodiča za plnenie vyživovacej povinnosti, odôvodnene

vyplýva požiadavka (otcom zjavne prehliadaná), že od rodiča možno spravodlivo očakávať, aby sa
bezdôvodne nevzdal určitého príjmu, a tým neohrozil plnenie (si) vyživovacej povinnosti k maloletému
dieťaťu. Odpoveďou na položenú otázku odvolateľa preto je, že dieťa nemá povinnosť podieľať sa na
tých dlhoch výživou povinného rodiča, ktoré vznikli v dôsledku nezodpovedného správania rodiča.
Vzhľadom na zákonný charakter a význam vyživovacej povinnosti nemožno priznať relevanciu ani

obrane spočívajúcej v tvrdení o (svojvoľnom) odmietnutí zamestnania (v JCI) v dôsledku nižšieho
pracovného ohodnotenia. Na jednej strane odvolateľ paušálne odmieta ponuky práce z pracovného
portálu www.profesia.sk , (okrem iného) z dôvodu, že sa v nich žiada vyššia
kvalifikácia, na druhej strane jeho požiadavkám nezodpovedá ani nižšie pracovné ohodnotenie, úplne sa
však v takejto tendenčnej argumentácii stráca najvýznamnejšie zákonné hľadisko - záujem maloletých

detí. Hoci otec tvrdí, že v pracovných ponukách sa hľadajú iba partie robotníkov, uvedené z inzerátov
nevyplýva, je preto na otcovi, aby túto skutočnosť súdu v konaní preukázal. Zároveň môže vysvetliť,
v čom spočíva prekážka cudzieho jazyka pri zamestnaní sa, pokiaľ v minulosti dlhodobo v zahraničí
pracoval. Za irelevantnú možno tiež považovať argumentáciu otca o motivácii konania matky, resp. jej
zaujatosti voči nemu, nakoľko pri zjavnej ignorácii rodičovských povinností zo strany otca, je matka tým

subjektom, ktorý musí zabezpečiť každodenné živobytie maloletých detí, preto je jej domáhanie sa
plnenia (aspoň) vyživovacej povinnosti otcom detí v plnej miere legitímne.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.