Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Krajčová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/117/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214201092
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1214201092.4
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T.. L. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Š. XXX, XXX XX Q., zast.: JUDr. Bruno Čanády, advokát, so sídlom Mierová 54, 821 05 Bratislava,
proti odporcom: 1. GSK NONLIFE a.s. "v likvidácii", IČO: 35 862 131, so sídlom Miletičova 21, 821
08 Bratislava, zast.: JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37,
831 04 Bratislava, 2. GSK LIFE a.s. "v likvidácii", IČO: 35 865 164, so sídlom Miletičova 21, 821 08
Bratislava, o zaplatenie 7 350,- eur s príslušenstvom, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.06.2014 domáhal, aby súd v zmysle § 76 ods. 1 písm.
d/ O.s.p. nariadil predbežné opatrenie, ktorým by uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zložiť do súdnej
úschovy istinu 3 750,- eur, odporcovi v 2. rade povinnosť zložiť do súdnej úschovy istinu 3 600,- eur a
odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne povinnosť zložiť do súdnej úschovy trovy konania vo
výške 401,50 eur.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že obaja odporcovia sú v
súčasnosti v treťom roku od začiatku likvidácie, čo vyplýva aj zo samotného názvu odporcov. Predmetom
ich činnosti je len správa vlastného majetku a obaja odporcovia už nevykonávajú poisťovaciu činnosť.
Rovnako už nie sú držiteľmi licencie Národnej banky SR na vykonávanie poisťovacej činnosti v zmysle
zákona č.8/2008 Z.z.. Všetky úkony odporcov v súčasnosti smerujú k ich výmazu z obchodného registra,
bez toho, aby pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa boli zabezpečená pre prípad ukončenia likvidácie
odporcov a ich výmazu z obchodného registra v zmysle § 75 ods.4 Obchodného zákonníka. Je dôvodná
obava, že odporcovia v prípade výkonu rozhodnutia, ktorým by súd navrhovateľovi priznal jeho nárok,
nebudú mať dostatok prostriedkov na bankovom účte na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, resp.
už nebudú disponovať žiadnymi účtami.
Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej, doručenom súdu dňa 21.01.2014 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu v 1. rade na zaplatenie istiny 3 750,- eur s príslušenstvom a odporcu v 2. rade na zaplatenie
istiny 3 600,- eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ vykonával pre odporcu
v 1. rade a pre odporcu v 2. rade na základe ich pokynov a s ich súhlasom od začiatku likvidácie
až do súčasnosti v ich prospech činnosti a výkony súvisiace s likvidáciou odporcov. Výsledky činnosti
navrhovateľa tvorili súčasť úkonov nevyhnutných pre účely likvidácie odporcov a ukončenie ich činnosti,
ktorými sa likvidátori následne prezentovali vo vzťahu k akcionárom odporcov. Likvidátori pritom za túto
činnosť poberali odmenu, hoci na tejto ich činnosti sa podieľal navrhovateľ. Navrhovateľovi však za
vyššie uvedené činnosti odmena nebola vyplatená.Súdpodôkladnomvyhodnotenískutočnostíatvrdeníobsiahnutýchvnávrhunanariadeniepredbežného
opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľom dospel k záveru, že v
danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, a to najmä s poukazom
na nasledovné :
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 76 ods.1 písm. d) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby zložil
peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Pred nariadením predbežného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu
a skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skúma skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah
navrhovaného opatrenia.
Základnými predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. d) v spojení
s § 74 ods. 1 O.s.p. sú:
1.) osvedčenie nároku navrhovateľa;
2.) existencia skutočností, ktoré opodstatňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi.
Čo sa týka naplnenia predpokladu ad 1. v danej veci - osvedčenia nároku navrhovateľa, možno
konštatovať, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že nie je vylúčená existencia nároku
navrhovateľa a v danom prípade je tu pravdepodobnosť existencie jeho nároku, hoci prejudikovať
výsledok sporu zatiaľ nemožno.
Druhým predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je, že tu existuje potreba dočasnej úpravy
pomerov medzi účastníkmi konania. Potreba dočasnej úpravy pomerov v určitej veci existuje spravidla
vtedy, ak u navrhovateľa reálne a bezprostredne hrozí v dôsledku správania odporcu vznik značnej ujmy
a vzniku tejto ujmy je možné predísť dočasným zachovaním stavu existujúceho v čase rozhodnutia súdu
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Existenciu vyššie uvedených okolností je povinný osvedčiť navrhovateľ.
Po dôkladnom vyhodnotení tvrdení navrhovateľa v nadväznosti na skutkový stav, ktorý je zrejmý z
predložených listín možno konštatovať, že zo skutkového stavu vyplývajúceho z týchto listín, osobitne zo
správania odporcu týkajúceho sa predmetnej veci, nemožno vyvodiť existenciu reálnej a bezprostrednej
hrozby vzniku akejkoľvek ujmy na strane navrhovateľa.
Navrhovateľ preukazuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy tým, že obaja odporcovia sú v súčasnosti
v treťom roku od začiatku likvidácie a obaja odporcovia už nevykonávajú poisťovaciu činnosť. Všetky
úkony odporcov v súčasnosti smerujú k ich výmazu z obchodného registra, bez toho, aby pohľadávky
navrhovateľa ako veriteľa boli zabezpečená pre prípad ukončenia likvidácie odporcov a ich výmazu zobchodného registra v zmysle § 75 ods. 4 Obchodného zákonníka. Je dôvodná obava, že odporcovia
v prípade výkonu rozhodnutia, ktorým by súd navrhovateľovi priznal jeho nárok, nebudú mať dostatok
prostriedkov na bankovom účte na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, resp. už nebudú disponovať
žiadnymi účtami.
Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka prvá veta, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s
likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto
nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu
pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na
úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené
pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení
konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
Pod pojmom likvidácia obchodnej spoločnosti treba rozumieť likvidáciu jej obchodného imania. Podľa §
6 ods. 2 Obchodného zákonníka obchodné imanie predstavuje obchodný majetok a záväzky vzniknuté
v súvislosti s podnikaním. Cieľom likvidácie spoločnosti je vysporiadanie majetku spoločnosti, a to v
prvom rade v prospech veriteľov a následne v prospech vlastníkov, čo inak povedané znamená:
1. uspokojenie nárokov všetkých veriteľov spoločnosti,
2. rozdelenie čistého obchodného imania medzi spoločníkov.
Z uvedeného vyplýva, že k zrušeniu spoločnosti likvidáciou môže dôjsť len vtedy, ak má spoločnosť
dostatok majetku na vysporiadanie svojich záväzkov. Ak spoločnosť nemá dostatok majetku na úhradu
záväzkov, nemôže vstúpiť do likvidácie. Rovnako platí, ak sa spoločnosť v priebehu likvidácie ocitne
v predlžení (nie je schopná platiť svoje záväzky), likvidácia nemôže pokračovať. V takom prípade sa
veritelia uspokojujú podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a likvidátor má povinnosť podať návrh
na vyhlásenie konkurzu.
Samotná skutočnosť, že odporcovia vykonávajú úkony smerujúce k výmazu obchodných spoločností z
obchodného registra, patrí k podstate likvidácie obchodnej spoločnosti, kedy všetka činnosť likvidátora
smeruje už len k zrušeniu spoločnosti a teda samotné vykonávanie takejto činnosť nemôže byť dôvodom
nariadenia predbežného opatrenia.
Navrhovateľ však ničím ďalším, okrem vyššie uvedeného tvrdenia, neosvedčil ani nepreukázal také
skutkové okolnosti (najmä ohľadom správania odporcov), ktoré by bez rozumných pochybností
umožňovali prijať záver, že navrhovateľovi v dôsledku správania odporcu bezprostredne hrozí
nebezpečenstvo vzniku značnej ujmy, resp. že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený a vzniku
takejto ujmy možno zabrániť nariadením predbežného opatrenia.
Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia.
Okrem existencie nároku ako už bolo uvedené vyššie musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez
predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo
zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom môžu byť len také skutočnosti,
ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený.
Takouto skutočnosťou však bez ďalšieho nemôže byť samotná skutočnosť, že odporca je v likvidácii.
Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také
konanie odporcu, ktorého dôsledkom je úmyselné znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno
výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje
jeho majetkové pomery (NS SR sp. zn.: 5 Obo 144/97). Samotné tvrdenie navrhovateľa, týkajúce sa
úkonov likvidátorov (ktorí svoju činnosť vykonávajú v súlade so zákonom) bez toho, aby navrhovateľ
preukázal,žeodporcavykonávakonkrétneúkony,ktorébymaliohroziťvýkonrozhodnutia,nanariadenie
predbežnéhoopatrenianepostačuje. Zákonnýmdôsledkomlikvidáciejezrušenieobchodnejspoločnostia jej výmaz z obchodného registra (čo je podstatou likvidácie a k čomu samotná likvidácia smeruje),
preto samotné takéto konanie nemôže odôvodňovať nariadenie predbežného opatrenia. Záverom súd
uvádza, že ani samotná existencia dlhu, bez splnenia ďalších podmienok, rovnako nie je dôvodom na
nariadenie predbežného opatrenia.
Navyše pri nariadení predbežného opatrenia podľa § 76 ods.1 písm. d) O.s.p. je u odporcu nevyhnutné
osvedčiť, že peniazmi, ktoré majú byť vložené do úschovy odporca aj fakticky disponuje, alebo sú
v jeho dispozícii. V opačnom prípade by sa výrok predbežného opatrenia nedal nútene vykonať a
vyznelbyakademicky.Navrhovateľvšaknepreukázal/nedoložildoklad,ktorýbypreukazoval,žeodporca
disponuje takou čiastkou, ktorú žiada zložiť do úschovy na súde.
Naopak navrhovateľ uvádza, že likvidátori odporcov vykonávajú úkony smerujúce k výmazu
obchodných spoločnosti z obchodného registra (ani toto tvrdenie ničím neosvedčil), čo by v danom
prípade, ak by tvrdenie bolo pravdivé, muselo znamenať, že spoločnosť už nedisponuje žiadnym
majetkom a nachádza sa v záverečnej etape likvidácie. Záverečnou etapou likvidácie je podanie návrhu
na výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Do 90 dní po schválení účtovnej závierky,
konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku podá likvidátor
v zmysle § 75 ods. 5 Obchodného zákonníka návrh na výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného
registra. K návrhu na výmaz likvidátor priloží účtovnú závierku a konečnú správu spolu s návrhom na
rozdelenie likvidačného zostatku.
Napokonjepotrebnépoukázaťajnatúskutočnosť,žespoločnostiodporcovsanachádzajúvtreťomroku
likvidácie a nič nenasvedčuje tomu, že by od začiatku likvidácie boli zo strany likvidátora vykonávané
úkony, ktoré by mohli ohroziť vymožiteľnosť rozhodnutia vo veci samej a aj samotný navrhovateľ, ktorý
mal o vstupe odporcu do likvidácie vedomosť od počiatku, návrh na nariadenie predbežného opatrenia
podal až dňa 23.06.2014. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že navrhovateľ v konaní netvrdil
ani ničím neosvedčil, že hoci odporca je už v treťom roku likvidácie a doposiaľ nevykonával úkony,
ktoré by mohli ohroziť vymožiteľnosť jeho pohľadávky uplatnenej návrhom vo veci samej, má v úmysle
takétoprávneúkonyvykonaťpráveteraz.Nebolapretoosvedčenáanibezprostrednosťhrozbyzmarenia
budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej, ktorá je jedným z predpokladov nariadenia predbežného
opatrenia.
Nakoľko teda v predmetnej veci navrhovateľ neosvedčil ani nepreukázal, že v čase vydania rozhodnutia
by tu existovalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a teda nepreukázal, že by tu existovala
naliehavá potreba úpravy pomerov medzi účastníkmi ani že by bol jeho budúci výkon súdneho
rozhodnutia ohrozený, súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 145 O.s.p. spolu s rozhodnutím o trovách
konania vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uvedené, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.