Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810210486
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8810210486.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/
A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zast. Advokátska kancelária, MCGA legal, s.r.o., so sídlom
Partizánska č.2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému E. D., r.č. XXXXXX/XXXX, E. C.
XXX, okr. Vranov nad Topľou, štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky 1.967,91 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Er/851/2010-12 zo

dňa 8.11.2011 v spojení s uznesením č.k. 10Er/851/2010-21 zo dňa 20.12.2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu 1.stupňa v spojení s opravným uznesením č.k. 10Er/851/2010-21
zo dňa 20.12.2011.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora zo dňa 03.12.2010, doručenú
Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 07.12.2010, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného a exekučným titulom, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp.
zn. M1308195, zo dňa 05.05.2010, (ďalej len „rozhodcovský rozsudok").

Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (t.j. Poštová banka, a.s.) a povinným vznikol
dňa 21.06.2006, keď bola medzi nimi uzavretá úverová zmluva v zmysle § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka.

Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti a z reklamnej kampane Poštovej banky, a.s. vo verejných
médiách (najmä televízia a denná tlač) známe, že táto spoločnosť ako bankový subjekt podniká
v oblasti požičiavania peňažných prostriedkov (v médiách označované ako „pôžička") širokému,
nešpecifikovanému okruhu osôb. Pôvodný oprávnený mal preto pri uzatváraní zmluvy postavenie
dodávateľa.

Súd taktiež zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba, v
postavení spotrebiteľa.

Na základe uvedeného, exekučný súd vyhodnotil úverovú zmluvu medzi Poštovou bankou, a.s. ako
dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom (§ 497 a nasl. Obeh. zákonníka) ako spotrebiteľskú zmluvu
(§ 52 ods. 1 Obč. zák.).Podľa všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo ZoU a OP. budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient
prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoU

a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoU alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovskýmsúdomzriadenomprispoločnostiROZHODCOVSKÁARBITRÁŽNAAMEDIAČNÁ,a.s.,
IČO: 35 862 882, ....

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky
s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom, zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Rozhodcovská

doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je
však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je
zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným

spôsobomovplyvniťichobsah.Ajvpredmetnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky.
Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že
si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe
zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä
citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa
opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice,

ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia
vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.

Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak. aby

bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Rozhodca ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie
príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku, ust.§ 1

ods.2 druhá veta Obchodného zákonníka, ust. § 52 ods.1,2,3, § 53 ods.1, § 53 ods.4, § 54 ods.1,2
Občianskeho zákonníka, čl. 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bývalý článok 153 ods.1
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), článkom 6 ods.1, článkom 2 písm.a/, článkom 3 ods.1,3
a prílohou Smernice Rady 93/13/EHS z 5.5.1993.Uznesením č.k. 10Er851/2010-21 zo dňa 20.12.2011 súd prvého stupňa opravil záhlavie uznesenia
č.k. 10Er/851/2010-12 Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 8.11.2011 tak, že označenie
oprávneného zástupcu oprávneného v časti meno právneho zástupcu oprávneného správne znie:

Advokátska kancelária, MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska č.2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715
662.

Vo veci včas podal odvolanie oprávnený. Je presvedčený, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená
v § 45 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona,
neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi

a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s
právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Z uvedených dôvodov preto oprávnený žiadal, aby odvolací
súd uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak ako to žiadal v
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený dal do pozornosti dôvodovú správu
Národnej rady Slovenskej republiky k ust. § 53 ods.4 písm.r/ Občianskeho zákonníka v zmysle ktorej
postup exekučného súdu nie je správny. Cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde

uplatnia svoje pravá. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc
rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za
neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. V zmysle
dôvodovej správy je teda predmetná rozhodcovská doložka v zmysle zákona a neprieči sa dobrým
mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom

súde Oprávnený ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove 9CoE/18/2010. V období
do 31. 12. 2007 sa totiž vzťahovali ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu,
zmluvy o dielo a iné ostatné zmluvy uvedené v 8.časti Občianskeho zákonníka, ako ja na zmluvu
podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských
úveroch 258/2001 Z. z. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť

uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať do súladu svoju zmluvu
s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3 mesiacov od 1.4.2004, ani sankcia
neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia. Novelizovaným ustanovením § 52 Občianskeho
zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1. 1. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť úkonov
vzniknutých pred 1.1.2008. V dôsledku toho, pokiaľ predo dňom 1.1. 2008 bola uzatvorená úverová

zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa,
nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 1.1. 2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy
posudzovať podľa ustanovení § 52 až S 54 Občianskeho zákonníka. To platí aj pre ustanovenie §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré až od 1.1.2008 označilo za neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Zmluva zo dňa 10.10.2005, ktorú

uzavrel právny predchodca oprávneného, bola úverová zmluva. Výslovne to vyplýva z bodu 3.1 Zmluvy,
ale aj z bodu 1 Obchodných podmienok pre úver. Pretože v preskúmavanej veci bola úverová zmluva
uzavretá dňa 10.10.2005, môže byť právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len
podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka
v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Rozpor s týmito zákonom nebol prvostupňovým súdom z

rozhodcovského rozsudku, ba ani z úverovej zmluvy zistiteľný. Zaver o právnej nedovolenosti, či o
rozpore s dobrými mravmi nie je možne jednoznačne vyvodiť ani zo skutočnosti, že s účinnosťou od
1.5.2004, v súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii, sa stalo záväzne úniové pravo
aj pre Slovensku republiku. Počnúc od 21.4. 1993 nadobudla účinnosť Smernicu nemožno aplikovať
priamo, lebo smernica ako prameň práva nemá horizontálny priamy účinok. V prípade, že exekučný

súd zistí, že rozsudku rozhodcovského sudu predchádzala rozhodcovská doložka uzavretá po 1.5.2004
znemožňujúca podať žalobu alebo opravný prostriedok na sude, musí sa exekučný sud vyporiadať
s účinnosťou a znením § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia úverovej zmluvy, ktoré
za neprijateľnú podmienku neoznačovalo rozhodcovskú doložku, ako aj s tým, že zákonodarca tuto
neprijateľnú podmienku tvoriacu súčasť Smernice Rady 93/13/EHS vedome nezapracoval do hmotného

pravá Slovenskej republiky. Podobne sa musí vyporiadať aj s rozsudkom súdneho dvora EÚ z 9.10.2009
vo veci Asturcom Telecomunicicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira C-40/08. Neprimeranosť
rozhodcovskej doložky musí však sud posúdiť z hľadiska toho že v slovenskom práve bolo do 1.1.2008
právom dovolené jej dojednanie aj v spotrebiteľských úverových zmluvách, ako aj z hľadiska podmienok
neprimeranosti stanovených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.10.2005.

Prípadný záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky sa preto nemôže tykať tej časti
rozhodcovského rozsudku upravujúcej predmet plnenia, či cenu plnenia uvedenej v úverovejzmluve. V prejednávanej veci sa stal rozsudok rozhodcovského sud u právoplatný a vykonateľný aj z
dôvodu, že povinný nepodal ani opravný prostriedok podľa § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní. V tejto
súvislosti poukázal oprávnený na ods. 47 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-40/08 s tým, že dodržiavanie

zásady efektivity nemôže viesť k tomu, aby bolo po vnútroštátnom súde požadované, aby nielenže
vyvážil procesné opomenutie spotrebiteľa, ktorý nebol oboznámený so svojimi právami, ale aby rovnako
celkom zastúpil úplnú nečinnosť dotyčného spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil rozhodcovského nálezu,
ktorý sa tak stal právoplatným. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku je formou mimoriadneho
opravného prostriedku, ktorý možno prirovnať k dovolaniu na najvyšší súd. Aj právoplatné súdne

rozhodnutie, ktoré trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p., zostava exekučným titulom v
zmysle § 41 Exekučného poriadku, pokiaľ nie je na základe podaného dovolania zrušené. Neplatnosť
rozhodcovskej doložky preto nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu, ale len na vznik pravá povinného dlžníka podať žalobu podľa § 40 Zákona o rozhodcovskom
konaní. K ďalším skutočnostiam poukázal oprávnený na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako
odvolacieho súdu sp.zn. 18CoE/924/2009, 18CoE/927/2009 a 18CoE/954/209.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. Uviedol, že si je vedomý dlhu, ale nie je ho schopný
splácať. Je na invalidnom dôchodku, kde poberá 149,- Eur, musí platiť na lieky, je v podnájme, platí
elektrinu, vodu, stočné, vodné. Je na tom veľmi biedne. Zamestnať sa mu nedarí, nevlastní žiaden
majetok. Manželka poberá 217,- Eur mesačne. Nie je ani príjemca peňazí, ale poberá peniaze cez
obecný úrad.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník. V spis sa nachádza záznam,
podľa ktorého zákonný sudca nemieni odvolaniu oprávneného vyhovieť. Preto nariadil vec predložiť
odvolaciemu súdu podľa § 374 ods.4 O.s.p.

Odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ust.§ 10 ods.1 O.s.p. preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v

ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie v zmysle ust.§ 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo. Odvolací súd si preto osvojil
náležité a presvedčivé odôvodnené rozhodnutia prvostupňového súdu, na ktoré v plnom rozsahu

odkazuje.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konanívzneníneskoršíchpredpisov,podľaktoréhodoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný
rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní.

Uvedený postup umožňuje ust. § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd poukazuje na to, že základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Je nutné konštatovať, že úver poskytnutý právnym

predchodcom oprávneného takúto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností aj Obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2005), ktoré povinná ovplyvniť nemohla,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca oprávneného mal
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nikto netvrdil, že by poskytnutý
úver nemal charakter úveru spotrebiteľského.

Podľa dohodnutých zmluvných podmienok, akékoľvek spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami sa
mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných zmluvných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Občiansky zákonník síce až od 1. 1. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie tejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 1.1.2008. Občiansky zákonník
účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter

neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v § 53 vždy spája sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Obč.zák. nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Obč.zák.), je

potrebné hovoriť v danom prípade o absolútnej neplatnosti, pôsobiacej bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú súd musel prihliadať z úradnej povinnosti.

Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba
základný predpoklad, ktorým je právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže

vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v zmysle § 3
zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určitom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.),

akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Poukazujúc na uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 219 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.