Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/36/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507205593
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1507205593.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská
18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri
s.r.o.,Ľubinská 3, Bratislava, IČO: 35 922 907 proti žalovaným: 1./ G. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX C. XXX, zast. opatrovníčkou Nadeždou Marcinekovou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava
IV., 2./ J. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie 2.367,57 Eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. 11. 2010 č. k. 21Cb/2/2008-188
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. 11. 2010 č. k. 21Cb/2/2008-188 v
napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zaviazal napadnutým rozsudkom žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 94,87

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne od 13.12.2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania vo výške 16,51 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom zaviazal
žalovaných v 1. rade a v 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.913,47 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 1.551,97 Eur od 12. 12. 2006 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania vo výške 333,06 Eur, pričom povolil žalovaným splácať priznanú istinu
úveru a jej príslušenstvo v splátkach po 60,- Eur mesačne. Vo zvyšku, t. j. v časti istiny 720,73 Eur a v

časti prevyšujúcej žalobcom uplatnený úrok z omeškania súd žalobu žalobcu zamietol. V odôvodnení
uviedol, že právny predchodca žalobcu Československá obchodní banka, a. s. Na Příkopě 854/14, 115
20 Praha 1 - Nové Město, Česká republika, IČO: 00 001 350 vo veci týkajúcej sa jej organizačnej
zložky Československá obchodní banka, a. s., pobočka zahraničnej banky v SR, Michalská 18, 815 63
Bratislava, IČO: 30 805 066 sa žalobou podanou dňa 22. 02.2007 domáhal proti žalovaným solidárneho
zaplatenia sumy vo výške 68.467,49 Sk (2.272,70 Eur), úroku z úveru zo sumy 45.754,62 Sk (1 518,76

Eur) vo výške 13,9 % p. a. od 12. 12. 2006 do zaplatenia, úroku z omeškania zo sumy 45.754,62 Sk
(1.518,76 Eur) vo výške 15 % ročne od 12. 12. 2006 do zaplatenia a úroku z omeškania zo sumy
11.822,18 Sk (392,42 Eur) vo výške 15 % od 12. 12. 2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca
sa žalobou domáhal len proti žalovanému v 1. rade aj zaplatenia 2.858,06 Sk (94,87 Eur) s úrokom
z omeškania vo výške 20 % p. a. od 13. 12. 2006 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 23. 06. 2009 č. k.
21Cb/2/200/2008-135 pripustil prvostupňový súd zámenu účastníkov na strane žalobcu a do konania na

miesto žalobcu vstúpila Československá obchodná banka, a.s. Michalská 18, Bratislava, ktorá prevzala
na základe § 59 ods. 4 a 5 Obchodného zákonníka práva a povinnosti dovtedajšieho žalobcu, ktoré mu
vznikli do 31. 12. 2007.

Prvostupňový súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade uzatvorili
dňa 11. 05. 2004 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA, predmetom
ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu pre žalovaného v 1. rade číslo 4001292080/7500 v

slovenských korunách (ďalej len „zmluva o bežnom účte“). Žalovaný v 1. rade sa zaviazal podľazmluvy o bežnom účte čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných
peňažných prostriedkov na účte alebo do výšky zmluvne povoleného prečerpania. Pre prípad zmluvne
nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte sa účastníci dohodli na úročení debetného

zostatku debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Ku dňu 12. 12. 2006 vykazoval debetný
zostatok účtu žalovaného v 1. rade výšku 2.858,06 Sk (94,87 Eur), ktorý žalovaný neuhradil, a preto súd
priznal žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 2.858,06 Sk
(94,87 Eur) úročenú úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne v súlade so sadzobníkom poplatkov a
úrokových sadzieb žalobcu od 13. 12. 2006.

Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd prvého stupňa za preukázané uzatvorenie zmluvy o ČSOB
spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade a žalovaným v
2.rade ako spoludlžníkmi dňa 12. 05. 2004, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2.
rade bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 60.000,- Sk (1.991,64 Eur). Žalovaní sa zaviazali splácať
poskytnutý úver žalobcovi spolu s pevným úrokom vo výške 13,9 % ročne v mesačných splátkach
po 2.047,74 Sk (67,97 Eur) počas 36 mesiacov, pričom prvá splátka bola splatná dňa 12. 06. 2004

a posledná vo výške 2.047,95 Sk (67,98 Eur) bola splatná dňa 12. 05. 2007 (ďalej len „zmluva o
spotrebiteľskom úvere“). Poskytnutý úver bol žalovanému v 1. rade pripísaný na jeho bežný účet vedený
u žalobcu ku dňu 12. 05. 2004. Žalobca vyzýval dňa 16. 06.2005 žalovaných v 1. a v 2. rade ako
spoludlžníkov na zaplatenie poskytnutého úveru, výzva im bola doručená dňa 21. 06. 2005. Z dôvodu
omeškania sa žalovaných s viac ako dvomi úverovými splátkami a súčasne aj jednej splátky úveru po

dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobca úver ku dňu 12. 08. 2005 zosplatnil. Oznámenie o zosplatnení
úveru doručil žalobca žalovanému v 2. rade dňa 17. 08. 2005 a žalovanému v 1. rade uložením na
pošte dňa 21. 08. 2005. Ku dňu 11. 12. 2006 predstavoval záväzok žalovaných v 1. a 2. rade zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere 45.754,62 Sk istiny, 10.822,18 Sk úrokov z omeškania a 1.000,- Sk rôznych
poplatkov. Spolu dlžná suma činila 68.467,49 Sk (2.272,70 Eur). Z hľadiska právneho posúdenia veci,

súd prvého stupňa s poukazom na § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý bráni kapitalizácii úrokov
z úveru po jeho zosplatnení, s poukazom na účastníkmi dohodnutú ročnú percentuálnu mieru nákladov
vo výške 8,8 % ročne a na skutočnosť, že sa v prejednávanej veci jedná o spotrebiteľský úver podľa
§ 53 Občianskeho zákonníka, priznal súd žalobcovi nárok na dlžnú sumu istiny, úrokov a poplatkov ku
dňu 12. 08. 2005, teda ku dňu zosplatnenia zvyšku úveru, t. j. v sume 46.754,62 Sk (1.551,97

Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne za obdobie od 13. 08. 2005 do 11. 12. 2006
vyčíslenýchvsume10.890,69Sk(361,50eur),spoluvčiastke57.645,31Sk(1.913,47Eur)apokračujúci
úrok z omeškania od 12. 12. 2006 do zaplatenia vo výške dohodnutej účastníkmi v zmluve o
spotrebiteľskomúverevsúlades§369ods.1Obchodnéhozákonníka.Zdôvodu,žepočnúc13.12.2006
vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý nie je možné kapitalizovať, priznal prvostupňový súd

žalobcovi nárok na zaplatenie istiny pozostávajúcej zo zostatku nezaplateného a poskytnutého úveru a
vyúčtovaných úrokov z úveru a poplatkov ku dňu 12. 08. 2005 a vo zvyšku, t. j. v časti uplatňovaného
úroku z úveru za obdobie od ukončenia úverového vzťahu zosplatnením (od 12. 08. 2005 do 11. 12.
2006) vo výške 10.822,18 Sk (359,23 Eur) a za obdobie od 12. 12. 2006 do zaplatenia v sadzbe 13,9
% ročne žalobu žalobcu súd prvého stupňa zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa

podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa úspešnosti účastníkov v konaní a priznal žalobcovi náhradu trov konania
v alikvótnej časti v rozsahu 95,28 % a v rozsahu 4,72 % zodpovedajúcej žalovanej sume 94,87 Eur.
Žalovaní v 1. a v 2. rade si náhradu trov neuplatňovali a ani im žiadne trovy konania nevznikli, preto im
prvostupňový súd náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zamietajúcej časti výroku z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie alternatívne napadnutý rozsudok zmenil. Svoje odvolanie
žalobca odôvodnil tým, že prvostupňový súd nesprávne posúdil § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka v
súvislosti s dojednaniami účastníkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pretože citované ustanovenie
Obchodného zákonníka má dispozitívny charakter a účastníci sa v článku IV. zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v spojení s jej článkom VI. dohodli na zmluvnom úroku nesplateného úveru vo výške pevnej
úrokovejsadzby13,9%ročneakuzmluvnémuúrokunavyšeajnaúrokuzomeškania.Ďalejsaúčastníci
dohodli, že úroky a poplatky neuhradené v termínoch splatnosti sa budú úročiť len sadzbou úroku z
omeškania. Žalobca je toho názoru, že mu vznikol nárok na úroky z úveru aj po zosplatnení zvyšku
úveru, teda aj po 12. 08. 2005.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (§ 212 ods. 1
O.s.p.), prejednal vec podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 221 ods. 1, písm. f),

h) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie

spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008).

V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch) účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje zákon niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského

úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa
§ 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch) sa tento nevzťahuje na zmluvy a) o
poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, ktoré nezabezpečujú

prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku a poplatkov, ktoré
zabezpečujú splatenie úveru jednou splátkou, d) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej
200,- Eur a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20.000,- Eur; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver, e) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej

tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, f) o sústavnom
poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa§2písm.b)zákoneč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy
sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní
ktorej boli žalovaní v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca (resp. jeho právny predchodca) má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že sa jedná o vopred
pripravenú formulárovú zmluvu žalobcom, ktorej obsah žalovaní nemali možnosť reálne ovplyvniť.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania treba posudzovať podľa zákone č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože v danom prípade ide o poskytnutie úveru (§ 1 ods. 2 písm. d), e) v
spojení s § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z.). Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch
sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je
občianskoprávna.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúvod 01.04.2004 predpisom lex specialis. Pokiaľ teda určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom
č. 258/2001 Z. z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane
všeobecných ustanovení o záväzkoch.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (12. 05. 2004)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Súd mal teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. vrátane posúdenia rozhodnutia o
úrokoch z omeškania sa žalovaných s plnením peňažného dlhu. Súd prvého stupňa síce podľa právneho
odôvodnenia napadnutého rozsudku posúdil vzťah účastníkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa

ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z., napriek tomu aplikoval na omeškanie sa žalovaných so splatením
úveru ust. § 369 Obchodného zákonníka a dojednanie účastníkov o výške sadzby úrokov z omeškania,
teda neaplikoval na zistený skutkový stav správny právny predpis, ani sa vo svojom odôvodnení
nevysporiadalsaplikáciouObchodnéhozákonníka.Ztohtohľadiskapovažovalsúdrozhodnutieodporcu
za nepreskúmateľné. Podľa názoru odvolacieho súdu nárok na zaplatenie úroku z omeškania patrí aj za

obdobie po zosplatnení úveru až do zaplatenia úveru, pričom pri posúdení výšky úveru musí súd uviesť
právny predpis, podľa ktorého tento úrok posudzoval.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.