Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Ondrejáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/397/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613213750
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1613213750.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci navrhovateľa:

T. proti odporkyni: T. zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s.r.o., so sídlom
Kalinčiakova 25, Bratislava, o rozvod manželstva

r o z h o d o l :

Súd manželstvo T., nar. XX.XX.XXXX. a T.j, rod. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX
v Mestskej časti X., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XX

r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24.10.2013 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh, ktorým sa voči odporkyni
domáhalrozvodumanželstvazdôvodunarušeniamanželskýchvzťahov,ochladnutiacitovavzájomného

odcudzenia. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že vzájomné vzťahy s odporkyňou sú vážne narušené a
trvalo rozvrátené, ich manželstvo už ďalej neplní svoj účel.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva súhlasila vzhľadom k tomu, že navrhovateľ
nemá záujem o ďalšie spolunažívanie, jeho vzťah k odporkyni je ochladnutý a tiež odmietol hľadať
riešenie na obnovenie ich vzťahu.

Uznesením č. k. 6C/397/2013 - 25 zo dňa 27.03.2014 súd konanie prerušil, nakoľko účastníci konania
zhodne navrhli prerušenie konania za účelom vyjasnenia si postojov k príčinám rozvratu manželstva.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2014.

Dňa 08.12.2014 odporkyňa doručila súdu návrh na pokračovanie v konaní o rozvod manželstva.

Odporkyňa v návrhu uviedla, že spočiatku nemala jednoznačný názor na rozvod manželstva. Dôvodom
názorovej a citovej vágnosti odporkyne bola snaha zachovať vzťah s odporcom a snaha o udržanie
manželstva a rodiny. S ohľadom na odstup času si odporkyňa uvedomila, že zachovanie manželstva
nie je možné a s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Odporkyňa zastáva názor, že manželstvo
nie je možné udržať, pokiaľ sú city a snaha o budovanie vzťahu iba jednostranné, zatiaľ čo citové
odcudzenie druhého partnera spôsobí celkový a trvalý rozvrat manželstva s dôsledkom nemožnosti
obnovenia manželského spolužitia.Dňa 20.03.2015 navrhovateľ doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že zhodne s odporkyňou navrhuje
pokračovať v konaní o rozvod manželstva a trvá na podanom návrhu.

Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 09.04.2015 za účasti právneho zástupcu odporkyne.

Na pojednávanie sa neustanovil navrhovateľ, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu neodkladných
pracovných záležitostí a neustanovila sa ani odporkyňa, neúčasť ktorej ospravedlnil jej právny zástupca
z dôvodu zlého psychického zdravotného stavu. Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v
ich neprítomnosti, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Súd vykonal nasledujúce dokazovanie.

Zosobášneholistusúdzistil,žeúčastnícikonaniauzavrelimanželstvodňaXX.XX.XXXXvT.,obidvajasú
slovenskými štátnymi občanmi, slovenskej národnosti, u obidvoch ide o manželstvo prvé. Z manželstva
navrhovateľa a odporkyne nepochádzajú žiadne deti. Posledné spoločné bydlisko ako manželia na
území Slovenskej republiky mali účastníci konania na adrese Z.

Z vyjadrenia právneho zástupcu odporkyne súd zistil, že odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasí,

príčinu rozvratu vidí v postupných názorových nezhodách oboch účastníkov vo viacerých oblastiach
manželského spolužitia.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb

rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vo veci sú splnené zákonné podmienky
pre rozvod manželstva účastníkov konania a pre vyhovenie návrhu na rozvod manželstva. Uzavretie
manželstva nie je bezúčelné, ale má plniť spoločenské funkcie, a to najmä funkciu výchovnú, ak
z manželstva pochádzajú maloleté deti, funkciu vzájomnej pomoci, funkciu ekonomickú a funkciu

biologickú, ktorých dôležitosť a preferovanie sú rôzne v závislosti od konkrétneho životného obdobia
manželov a nimi založenej rodiny. Preto možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v
spoločensky odôvodnených prípadoch, teda vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Vážnosť narušenia vzťahov
medzi manželmi je daná jeho intenzitou (hĺbkou) a trvaním. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi

je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia,
t.j. spoločenských funkcií manželstva. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom,
aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe
príčin rozvratu a miere ich následkov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvoúčastníkov konania si neplní svoj spoločenský účel, v manželstve je dlhodobý a hlboký a vážny rozvrat
vzťahov.

Z dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoje spoločenské funkcie,

pretože navrhovateľ a odporkyňa spolu dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, o osobných veciach
nekomunikujú, netrávia spolu čas, nehospodária spolu a nežijú spolu intímne od septembra 2013. V
manželstve navrhovateľa a odporkyne nejde len o prechodné zhoršenie manželských vzťahov, ide
o dlhotrvajúci a intenzívny rozvrat, ktorý prerástol do vzájomného odcudzenia. V prejednávanej veci
navrhovateľ ako príčinu rozvratu označil narušenie manželských vzťahov, ochladnutie citov a vzájomné

odcudzenie sa, odporkyňa príčinu rozvratu vidí v postupných názorových nezhodách oboch účastníkov
vo viacerých oblastiach manželského spolužitia. Súd preto uvedené skutočnosti ustálil ako príčiny
rozvratu manželstva. Následky rozvratu manželstva zhodnotil súd ako vážne a nezvratné vzhľadom
na skutočnosť, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, nekontaktujú sa, a preto nie
je pravdepodobné obnovenie ich manželského spolužitia. Z manželstva navrhovateľa a odporkyne
nepochádzajú žiadne maloleté deti, na záujmy ktorých je súd povinný pri rozhodovaní vždy prihliadať.

Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.