Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/316/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114206306
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114206306.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom, v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni: Z. X., B.. XX. XX. XXXX, X. T. X, XXX XX X. X., štátna občianka Slovenskej republiky, o
zaplatenie 5 512,98 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 5 751,08 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 5 512,98 eura od 12. 08. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške
330,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 477,43 eura za zastúpenie advokátom zástupcovi

navrhovateľa, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150,00 eur mesačne splatných
do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom máj 2015 s tým, že omeškanie so zaplatením
čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Oznámením doručeným súdu dňa 22. 10. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
na strane odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19. 03. 2014 domáhal voči odporcovi práva na zaplatenie
sumy 5 512,98 eura s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
27. 06. 2013 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) na
navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Postupca uzatvoril s odporkyňou dňa 25. 06. 2007 zmluvu

Č.. XXXXXXXXX. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala 5 872,04 eura, ktorá
pozostávala z istiny 4 620,56 eura, riadneho úroku 892,42 eura, úroku z omeškania 302,25 eura a
ostatného príslušenstva 56,81 eura. Sumu príslušenstva 56,81 eura a úroku z omeškania 302,25 eura
si navrhovateľ neuplatnil. Podľa zmluvy postupca poskytol odporkyni úver vo výške 4 979,09 eura, ktorý
mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 75,98 eura vždy k 20 dňu v mesiaci. Navrhovateľ
si uplatnil splátky splatné od 20. 02. 2011 do 20. 02. 2017 v počte 73 a celkovej výške 5 512,98 eura.
Splátky pôvodne splatné od 20. 08. 2013 do 20. 02. 2017 sa stali splatnými dňa 11. 08. 2013, kedy

navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky si neuplatnil. Na základe uvedeného
sa domáhal zaviazania odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 5 512,98 eura, vyčíslený úrok z omeškania
zo splátok za obdobie od 21. 02. 2011 do 11. 08. 2013 vo výške 238,10 eura, úrokom z omeškania zo
sumy 5 512,98 eura od 12. 08. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 13Ro/94/2014-47 zo dňa 25. 06. 2014, voči ktorému podala
odporkyňa včas odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. V podanom odpore uviedla, žeuplatnený nárok považuje za oprávnený, ale nakoľko nie je možné zaplatiť dlžnú sumu jednorázovo,
požiadala o nariadenie pojednávania na ktorom by bol určený splátkový kalendár.

K podanému odporu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že súhlasí s úhradou pohľadávky a jej

príslušenstva v mesačných splátkach v minimálnej výške 300,00 eur.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09. 04. 2015, ktorého sa účastníci nezúčastnili. Súd po
vykonanom dokazovaní listinami zistil nasledovný skutkový stav: odporkyňa uzatvorila so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) dňa 25. 06. 2007 Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru
vo výške 150 000,00 Sk, ktoré sa zaviazala splácať v 116 mesačných splátkach vo výške 2 289,00

Sk. Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená 14,65 %. Odporkyňa neplnila riadne a včas
svoje povinnosti z uzatvorenej zmluvy a splátky pravidelne nesplácala. Odporkyňa uhradila právnemu
predchodcovi navrhovateľa za obdobie od 25. 06. 2007 do 15. 02. 2011 spolu 3 428,21 eura, z toho
bola na istinu započítaná suma 3 311,09 eura, na poplatky 99,58 eura a na úrok z omeškania 17,54
eura. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27. 06. 2013 bola pohľadávka voči

odporkyni postúpená na navrhovateľa, o čom bola odporkyňa informovaná listom právneho predchodcu
zo dňa 09. 07. 2013. V čase postúpenia pohľadávky predstavovala pohľadávka právneho predchodcu
navrhovateľa voči odporkyni 5 872,04 eura. Navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo
dňa 19. 07. 2013, v ktorom žiadal odporkyňu o úhradu celej dlžnej sumy spolu vo výške 6 045,71 eura
najneskôr do 03. 08. 2013.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy t.j. do 31. 12. 2007 (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.

februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela s odporkyňou
zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným
a Občianskym zákonníkom. Na základe uzatvorenej zmluvy boli odporkyni, ktorá je fyzickou osobou
nepodnikateľom dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru právnym predchodcom
navrhovateľa, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uzatvorená zmluva
obsahovala všetky náležitosti podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvou o postúpení

pohľadávok bola pohľadávka voči odporkyni postúpená z právneho predchodcu navrhovateľa na
navrhovateľa. Navrhovateľ z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok odporkyňou oznámil odporkyni
uplatnenie práva podľa § 506 Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru a požadoval, aby dlžníčka
vrátila dlžnú sumu s úrokmi najneskôr do 03. 08. 2013. Ku dňu zosplatnenia predstavovala pohľadávka
navrhovateľa voči odporkyni 6 045,71 eura s príslušenstvom.

Súdpodanémunávrhuvyhovel,keďmalzozhodnýchtvrdeníúčastníkovpreukázané,žeodporkyňabola
v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru právnemu predchodcovi navrhovateľa a navrhovateľovi
a preto zaviazal odporkyňu na úhradu dlžnej sumy 5 751,08 eura, ktorá predstavuje dlžnú čiastku
odporkyne voči navrhovateľovi, z toho istina predstavuje 5 512,98 eura a vyčíslené úroky z omeškania
238,10 eura.

Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi právo podľa § 369
Obchodného zákonníka na zaplatenie úroku z omeškania. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods.
1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko zmluvný vzťah vznikol pre týmto dňom a
to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou
bankou. Odporkyni bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne

z istiny dlžnej sumy, t.j. 5 512,98 eura od 12. 08. 2013 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením
peňažného dlhu doposiaľ trvá.

Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, vznikol mu podľa § 142 ods. 1 OSP nárok na náhradu
trov konania, ktorú si uplatnil vo výške 330,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 477,44
eura za zastúpenie advokátom. Z priznaných trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 381,78

eura (2 x 190,89 eura) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za dva vykonané úkony právnej služby podľa § 13a ods.
1 písm. a) vyhlášky, prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podľa písm. c)
písomné podanie návrhu na súd, náhrada hotových výdavkov predstavuje 16,08 eura (2 x 8,04 eura)

podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a daň z pridanej hodnoty predstavuje 79,57 eura (základ dane 397,86 eura)
podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Súd preto podľa § 142 ods. 1 OSP zaviazal v konaní neúspešnú odporkyňu
k náhrade trov konania v konaní úspešnému navrhovateľovi vo výške 330,50 eura za zaplatený súdny
poplatok a vo výške 477,43 eura za trovy zastúpenia advokátom.

Podľa § 160 ods. 1 OSP súd vzhľadom na tvrdené majetkové pomery odporkyne určil plnenie v

pravidelných mesačných splátkach vo výške 150,00 eur mesačne, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky
s prihliadnutím na osobu navrhovateľa, v zmluve dohodnutú výšku splátok a dobu splácania považoval
za dostatočné s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody
splátok a teda povinnosť úhrady celého dlhu naraz.

Dňa 22. 10. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom

Zámocká 36, 811 01 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na straneodporkyne. Súd oznámenie, spolu s výzvou, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
jej strane doručil odporkyni do vlastných rúk dňa 26. 01. 2015. Odporkyňa sa k oznámeniu a výzve súdu
nevyjadrila, neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, v znení účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď Y. W. a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010)
predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet
vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o

prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas
(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie

alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o

(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti

tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré

osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať

návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu

účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom

postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v
plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,

keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.

Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005
zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania

má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporkyňa nevyjadrila súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.
Jej nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako
súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pokiaľ preto nevyjadrí odporkyňa
svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu relevanciu. Povahe
a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka

do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že súd nemá preukázanú právnu
subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho
sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za absolútne neúčinné, preto
ani nebol dôvod vyzývať JUDr. Patrika Podhorského na odstraňovanie vád podania, pokiaľ odporkyňa
súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu na jej strane neudelila.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).